PRAVOSLÁVNE VYZNANIE VIERY

 

Niceo - carihradské vyznanie viery je zhrnutím pravoslávneho učenia, a bolo sformulované na všeobecnom sneme v Nicei v roku 325 a Carihrade v roku 381.

 

Viruju vo jedinaho Boha Otca, Vsederžiteľa, Tvorca nebu i zemli, vidimym že vsim i nevidimym. I vo jedinaho Hospoda Isusa Christa, Syna Božija, jedinorodnaho, iže ot Otca roždennaho predže vsich vik: Svita ot Svita, Boha istinna ot Boha istinna, roždenna, ne sotvorenna, jedinosuščna Otcu, imže vsja Byša. Nas radi čelovik i našeho radi spasenija, sšedšaho s nebes, i voplotivšahosja ot Ducha Svjata i Mariji Divy, i vočelovičšasja. Raspjataho že za ny pri Pontijstim Pilati, i stradavša, i pohrebenna, i voskresšaho v tretij deň, po pisanijem. I vozšedšaho na nebesa, i siďjašča odesnuju Otca. I paki hrjaduščaho so slavoju,suditi živym i mertvym, Jehože Carstviju ne budet konca. I v Ducha Svjataho, Hospoda, Životvorjaščaho, iže ot Otca ischoďaščaho, iže so Otcem i Synom spoklaňajema i sslavima, hlaholavšaho proroki. Vo jedinu svjatuju, sobornuju i apostolskuju Cerkov. Ispoviduju jedino kreščenije, vo ostavlenije hrichov. Čaju voskresenija mertvych: I žizni buduščaho vika. Amiň.

 

Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného. I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného, z Otca zrodeného pred všetkými vekmi. Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené. Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom. Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný. A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu nebude konca. I v  Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca, a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Očakávam vzkriesenie  mŕtvych a  život budúceho veku. Amen.

 

 

 

 

 

Základy pravoslávnej viery

 

1. Svätá tradícia – je každodenný život Božieho ľudu. Predstavuje súhrn skúseností v Cirkvi, tak ako bol predaný a dostal sa až k nám od Isusa Christa a Jeho apoštolov. Svätá tradícia je vlastný život Cirkvi inšpirovaný a vedený Svätým Duchom, je súhrnom všetkého potrebného pre život a spásu Božieho ľudu.
 

2. Sväté Písmo – je najdôležitejšie dielo svätej tradície. Veríme, že sväté Písmo je slovo Božie, bolo napísané ľuďmi vedenými a inšpirovanými Svätým Duchov, je zjavením samotného Boha. Sväté Písmo – bibliu tvoria: Starý Zákon – popisuje Božie zjavenie do príchodu Isusa Christa; a Nový Zákon – završujúci Božie zjavenie vyhlásením Isusa Christa za Spasiteľa sveta
 

3. Spisy svätých otcov – medzi spisy považované za pramene našej viery patria predovšetkým diela svätých Otcov, ktoré vysvetľujú základne učenie Cirkvi a bránia pravú vieru.
 

4. Modlitba a liturgická bohoslužba – sme pozvaní k uskutočňovaniu osobného modlitebného pravidla, ktoré je nerozlučne spojené s verejnými bohoslužbami Cirkvi. Najdôležitejšou z nich je svätá liturgia. Predstavuje spoločné dielo Božieho ľudu a stretnutie so samotným Bohom.
 

5. Životy svätých – sú svedectvom o Božej pravde. Slúžia nám ako vzory, podľa ktorých môžeme žiť skutočný kresťanský život.
 

6. Vyznanie viery – úplné vyznanie pravoslávnej viery je obsiahnuté v tzv. niceo – carihradskom vyznaní viery alebo symbole viery, ktorý zostavili svätí Otcovia na 1. a 2. ekumenickom sneme v Nicei v roku 325 a v Carihrade v roku 381. Spievame alebo čítame toto vyznanie pri každej sv. liturgii. Pravoslávni kresťania takto vyznávajú svoju vieru nepretržite od 4. storočia.

 

prevzaté : www.pconitra.sk

 

 

Dejinná cesta Brest - Litovskej cirkevnej únie

Dejinná cesta Brest - litovskej cirkevnej únie

30.04.2015 13:01

... pár slov na úvod

  Pravoslávna Cirkev s pokorou verí, že je jedna, svätá, všeobecná a apoštolská Cirkev, o ktorej hovorí Symbol viery. Toto je základné presvedčenie, ktoré vedie pravoslávnych vo vzťahoch s inými kresťanmi. Samozrejme, že existujú odlišnosti medzi kresťanmi, ale samotná Cirkev nie je rozdelená,...
30.04.2015 13:19

Rozdelenie kresťanstva a jeho príčiny I.

  Ako nám svedčí Písmo Sväté, život prvých kresťanov bol vedený plnou snahou po uskutočnení ideálu - jeden duch, jedno srdce a všetko spoločné v Christovi! Ich misia, ako vo svojom diele „Pravoslávie“ hovorí prot. Sergej Bulgakov, ktorá denne prinášala ovocie „bola radostným triumfálnym...
12.06.2015 22:15

Rozdelenie kresťanstva a jeho príčiny II.

  Asi prvým a najznámejším problémom sa stala otázka pochádzania Svätého Ducha - „Filioque“. K jasným a zreteľným Christovym slovám o pochádzaní Svätého Ducha (por. Jn 15, 26), priložili rímski pápeži, že Duch Svätý pochádza od Otca i Syna a tak pozmenili vyznanie viery (Credo) spísané a...
02.07.2015 21:54

Snahy o znovuzjednotenie pomocou cirkevných únií

  Počas štvrtej križiackej výpravy (r. 1202 - 1204), po dobytí Konštantínopolu križiakmi v r. 1204, sa Rím pokúsil ukončiť cirkevnú schizmu menovaním latinského patriarchu v Konštantínopole, čo však prinieslo iba väčšie utvrdenie sa pravoslávnych vo vernosti svojmu pravoslávnemu patriarchovi...
23.08.2015 21:55

Prijatie kresťanstva na Rusi

  Do obdobia naštrbených vzťahov medzi kresťanským Východom a Západom spadá jeden z najdôležitejších momentov v histórii východných Slovanov, ktorý poznačil celé ich ďalšie smerovanie a tým je prijatie kresťanstva na Rusi. Je samozrejmé, že christianizácia nebola výsledkom jednorazovej...
18.09.2015 16:24

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve

  Od samotného začiatku mongolsko - tatarského jarma na Rusi Litovské kniežatstvo, ktoré do toho času (polovica 13.stor.) zaberalo len nepatrné územie, začína naberať na politickej vážnosti, ale aj rozširovať svoje územie prenikajúc stále hlbšie na územie Západnej Rusi. Práve v tomto období,...
01.11.2015 14:26

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve a prvé pokusy o vytvorenie cirkevnej únie II

  Sobášom Jagella s Jadwigou v r. 1386 sa vytvoril jeden poľsko - litovský štát, ktorý vošiel neskoršie do histórie pod názvom Rzeczpospolita. Toto spojenie Poľska a Litvy sa uskutočnilo len na politicko - spoločenskej úrovni, Poliaci však od tejto udalosti očakávali omnoho viac. Sám Jagello,...
26.11.2015 17:23

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve a prvé pokusy o vytvorenie cirkevnej únie III

  Nemôžeme nespomenúť názor pravoslávnej strany na polemiku v spore o charaktere západoruských metropolitov. Keďže Potij dobre vedel, že pravoslávni mu neuveria ani slovo, dal preto overiť svoj dokument na Vilniuskom magistráte. No je jasné, že autorita magistrátu, zloženého prevažne z...
25.02.2016 10:43

PÔSOBENIE JEZUITOV A ICH VPLYV NA ZAVEDENIE ÚNIE

  Analyzujúc historické fakty a udalosti, je zrejmé, že pokusy o zavedenie únie sa periodicky objavovali - čas od času, za tvrdého prenasledovania pravoslávnych mocneli, či zase na nejaký čas, zhodou rôznych spoločenských podmienok slabli, no ako svedčí história do našich dní, nikdy sa celkom...
25.02.2016 11:42

PÔSOBENIE JEZUITOV A ICH VPLYV NA ZAVEDENIE ÚNIE (II.)

  Prvá skupina „čiernej pápežskej gardy“ prišla do Vilniusu v r. 1569. Ako sme už vyššie uviedli, jezuiti na znak pokory do mesta vstupovali peši. No ich ochranca, vilniuský biskup Valerián Protaševič, sa pred hnevom ľudu, zapríčinenom ich príchodom, zabezpečil vojenskou silou (КОЯЛОВИЧ, М.:...
11.10.2016 18:26

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov

  „V rovnakom čase, ako boli na Litvu pozvaní jezuiti, - hovorí otec Pavel Athoský, - poľská štátna moc začala viesť rozhovory s pravoslávnymi biskupmi a duchovenstvom, aby zistila, aký je ich vzťah k prípadnému zavedeniu únie na Západnej Rusi. Vo väčšine prípadov sa stretla s odmietavým...
01.11.2016 20:50

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov II.

  Samotné prípravy k uzavretiu únie s Rímom sa konali v úplnom utajení, zachovávanom biskupmi i štátnou mocou. Nami spomínaní biskupi, iniciátori únie (odchádzajúc pod jurisdikciu Ríma a starajúc sa zabezpečiť pre seba priazeň kráľa a štátnej moci), „len utekali, ako sa neskôr ukázalo, pred...
29.11.2016 11:25

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov III.

  Začiatkom r. 1592 sa nanovo vracia snaha biskupov uzatvoriť úniu, ktorú vtedy už verejne prezentujú. Dozvedáme sa o tom z textu ďalšej listiny Ľvovského Bratstva, odoslanej konštantinopolskému patriarchovi Jeremijovi 7. septembra 1592. V nej Bratstvo nielen informuje patriarchu o zamýšľanej...
14.12.2016 11:36

Snem v Breste v r. 1596 a následky podpísania únie

  Samotnému zvolaniu snemu v Breste v r. 1596 predchádzalo niekoľko rozhodujúcich udalostí - snemy a rokovania medzi pravoslávnou stranou, rímskou cirkvou a poľskou vládnou mocou, počnúc stretnutím biskupov v r. 1590 v Breste. Všetky tieto iniciatívy vykryštalizovali postupne vznik dvoch...

 

 

 

 

Verím v jednu, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev

Verím v jednu, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev

26.06.2013 14:11

Niekoľko slov na začiatok

  Dnešná doba je zvlášť dobou, kedy je na mieste otázka „Kde je pravda?“. Sám Hospodin Isus Christos hovorí : „Iba pravda vás vyslobodí“. Položíme si otázku: „Ale, kde tá pravda vlastne je?“ Je v Cirkvi? Mimo nej? V ktorej vlastne, keď je ich toľko? Či v každej z nich sa skrýva...
26.06.2013 15:27

Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania II.

  „Kresťanskými cirkvami sa nazývajú, okrem našej Pravoslávnej Cirkvi, cirkev latinská a mnohé protestantské spoločenstvá. No ani latinskú cirkev, o to menej protestantské, nemožno nazvať pravými Christovými cirkvami, lebo nie sú jedno s apoštolským usporiadaním Cirkvi Božej“, - hovorí...
08.07.2013 07:44

Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania - Protestantské cirkvi

  „Čo sa týka protestantských spoločenstiev, hoc ich nazveme kresťanskými, lebo vychádzajú z kresťanstva, - hovorí sv. Teofán Zatvorník, - nijako ich nemôžeme nazvať Christovými cirkvami. Christova Cirkev je založená svätými apoštolmi podľa návrhu a plánu Samého Hospodina, zjavená a potvrdená...
11.08.2013 18:05

Ako vnímať iné nepravoslávne vierovyznania - Sekty

  Čo sa týka všetkých možných siekt a spoločenstiev, ktoré sa síce zaodievajú Christovým menom, ale svätej Cirkvi sa dávno odcudzili a stále viac sa od nej vzdiaľujú, je na mieste pripomenúť pravidlá svätých cirkevných Snemov. „Ak niekto mimo Cirkev koná zhromaždenia a o cirkevných...
06.10.2013 14:49

Svätí otcovia vždy učili chrániť sa a utekať od heretikov

  „Niektorí zo zvyku nosia Christovo meno, a pritom robia skutky nedôstojné Boha. Od tých je treba utekať, ako od divej zveri, - hovorí sv. mučeník Ignatij Bohonosec - lebo sú to besní psi, ktorí hryzú zozadu. Majte sa pred nimi na pozore, lebo sú postihnutí nevyliečiteľnou...
14.11.2013 20:06

Budú heretici spasení?

  Na rad prichádza aj otázka – „či môžu byť heretici spasení?“ „Prečo by sa nespasili, pohania, mohamedáni a iní? Veď, aj medzi nimi je toľko dobrých ľudí. Zahubiť týchto dobrých ľudí by bolo v rozpore s Božím milosrdenstvom, dokonca je to v rozpore aj so zdravým ľudským...
08.01.2014 12:03

Svätí otcovia a cirkevné kanóny o modlitebnom a eucharistickom spoločenstve s inoslávnymi

  V duchu cirkevných pravidiel má byť cirkevná modlitba vznesená iba za tých, ktorí patria alebo patrili do Cirkvi, uznávajú alebo ju uznávali ako svoju matku, veria alebo jej verili, a s tými, ktorí sa odcudzili alebo odcudzujú Cirkvi, nemožno mať modlitebné spoločenstvo. 45-te...
28.02.2014 21:17

Budú heretici spasení?

  Na rad prichádza aj otázka – „či môžu byť heretici spasení?“ „Prečo by sa nespasili, pohania, mohamedáni a iní? Veď, aj medzi nimi je toľko dobrých ľudí. Zahubiť týchto dobrých ľudí by bolo v rozpore s Božím milosrdenstvom, dokonca je to v rozpore aj so zdravým ľudským...

 

 

 

Kontakt

Pravoslávna cirkevná obec NIŽNÁ RYBNICA

nikodim@centrum.sk

Prot. Dušan Nikodim Tomko,
správca farnosti
Nižná Rybnica 159
073 01

mob.: 0907 207 718

Vyhľadávanie

 

 

 

 

Prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc. 

PRAVOSLÁVIE

Prof. ThDr. Imrich Belejkanič - Sväté Tajiny

26.06.2013 14:34

EUCHARISTIA

Medzi podstatné znaky liturgického života Cirkvi patrí sv. tajina Eucharistie. Cirkev už od samotného počiatku svojej existencie praktizovala a aj do dnešných dní praktizuje Eucharistiu, nakoľko Christos ju ustanovil na Tajomnej večeri. Preto sa Eucharistia stáva neodmysliteľnou súčasťou kresťanského života. Liturgický poriadok je nasmerovaný k Eucharistii, lebo Eucharistia všetko v Cirkvi završuje.

O konaní Eucharistie od dávnych dôb kresťanstva nám svedčí spis Didache. O Eucharistii zanechal svedectvo sv. Ignác z Antiochie, sv. Justín mučeník, sv. Irenej Lyonský i sv. Cyprián Kartagenský. Zachovali sa nám starobylé liturgie:  koptská, rímska, liturgia sv. apoštola Jakuba. Pravoslávna Cirkev dodnes vykonáva liturgiu, ktorú v štvrtom storočí zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Zlatoústy. To všetko nám svedčí o tom, že Christova Cirkev nikdy nebola bez Eucharistie. Vykonávala ju vždy. Skúsenosť tradície nás vedie k tomu, že Eucharistia má neustále dominantné postavenie v živote Cirkvi, svojim významom je kľúčová. Síce nezabezpečuje kresťanovi spasenie, ale je jednou z podmienok spásy, čo je vyjadrené slovami Písma: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nemáte v sebe života“ (Jn 6, 53).

Pravoslávny kresťan by mal vedieť, že Kráľovstvo Božie je obsahom kresťanského života, že táto perspektíva nie je pre nás vzdialená, nakoľko jednotu s Bohom môžeme dosiahnuť cez Christa, ktorý sa nám rozdáva v Eucharistii. Preto sa cez Eucharistiu zjednocujeme s Bohom a súčasne sa stávame účastníkmi Božieho Kráľovstva. Z tohto dôvodu v patristickej tradícii nachádzame konkrétne vyjadrenia, že Christova Cirkev je tam, kde sa koná Eucharistia a členom Cirkvi je ten, kto sa zúčastňuje na Eucharistii vo sv. prijímaní.

Sv. otcovia Cirkvi, ako sv. Ignác z Antiochie, sv. Bazil Veľký a iní, vyzývali kresťanov, aby častejšie pristupovali k Eucharistii. Dôvodom výzvy bolo, že Eucharistia znamená pre kresťana reálne stretnutie so zmŕtvychvstalým Christom. My sa nemôžeme tesnejšie a priamejšie stretnúť v tomto svete s Bohom, iba cez telo a krv Jeho Syna, Spasiteľa nášho Isusa Christa. Takýto význam má preto Eucharistia.

Christova Cirkev nemôže byť bez Eucharistie, pretože by bola bez Christa. Cirkev, ak by nevykonávala Eucharistiu, žila by sama sebou, a nie Christom.

Eucharistia je aj prejavom jednoty kresťanov. Ide o jednotu v Bohočloveku, v Christu. Christos všetko zjednocuje a súčasne aj posilňuje, preto je Eucharistia pokrmom na posilnenie našej viery a svedectva vo svete.

Kresťanstvo je silné vďaka tomu, že sa posilňuje Eucharistiou a následne je schopné misijne pôsobiť vo svete. Tu je vysvetlenie toho, prečo máme častejšie, a nie iba raz alebo dvakrát ročne, pristupovať ku sv. prijímaniu, k Eucharistii.

O tejto otázke môžeme viesť diskusie, treba však povedať, že kresťan by nemal prijímať na svoje odsúdenie, čiže nehodne.

Pravoslávna Cirkev zostala verná pôvodnej apoštolskej praxi, keď udeľuje Eucharistiu pod obojím spôsobom a vykonáva ju na kvasenom chlebe, ktorý má v sebe dynamiku, pretože kvasí a rastie a tieto procesy sú symbolom života. Náš Boh, tak ako sa nám zjavil vo svojom Synovi, je Boh živý, ktorý od dieťaťa rástol a silnel.

Čo povedať na záver? Pravoslávie bude silné vtedy, ak budeme mať pozitívny vzťah k Eucharistii. Preto by sme mali prehodnotiť svoj postoj k Eucharistii, lebo ide o prehodnotenie nášho stanoviska k samotnému Spasiteľovi, Isusovi Christovi.

 

 

 

 

 

 

 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode