PRAVOSLÁVNE VYZNANIE VIERY

 

Niceo - carihradské vyznanie viery je zhrnutím pravoslávneho učenia, a bolo sformulované na všeobecnom sneme v Nicei v roku 325 a Carihrade v roku 381.

 

Viruju vo jedinaho Boha Otca, Vsederžiteľa, Tvorca nebu i zemli, vidimym že vsim i nevidimym. I vo jedinaho Hospoda Isusa Christa, Syna Božija, jedinorodnaho, iže ot Otca roždennaho predže vsich vik: Svita ot Svita, Boha istinna ot Boha istinna, roždenna, ne sotvorenna, jedinosuščna Otcu, imže vsja Byša. Nas radi čelovik i našeho radi spasenija, sšedšaho s nebes, i voplotivšahosja ot Ducha Svjata i Mariji Divy, i vočelovičšasja. Raspjataho že za ny pri Pontijstim Pilati, i stradavša, i pohrebenna, i voskresšaho v tretij deň, po pisanijem. I vozšedšaho na nebesa, i siďjašča odesnuju Otca. I paki hrjaduščaho so slavoju,suditi živym i mertvym, Jehože Carstviju ne budet konca. I v Ducha Svjataho, Hospoda, Životvorjaščaho, iže ot Otca ischoďaščaho, iže so Otcem i Synom spoklaňajema i sslavima, hlaholavšaho proroki. Vo jedinu svjatuju, sobornuju i apostolskuju Cerkov. Ispoviduju jedino kreščenije, vo ostavlenije hrichov. Čaju voskresenija mertvych: I žizni buduščaho vika. Amiň.

 

Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného. I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného, z Otca zrodeného pred všetkými vekmi. Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené. Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom. Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný. A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu nebude konca. I v  Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca, a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Očakávam vzkriesenie  mŕtvych a  život budúceho veku. Amen.

 

 

 

 

 

Základy pravoslávnej viery

 

1. Svätá tradícia – je každodenný život Božieho ľudu. Predstavuje súhrn skúseností v Cirkvi, tak ako bol predaný a dostal sa až k nám od Isusa Christa a Jeho apoštolov. Svätá tradícia je vlastný život Cirkvi inšpirovaný a vedený Svätým Duchom, je súhrnom všetkého potrebného pre život a spásu Božieho ľudu.
 

2. Sväté Písmo – je najdôležitejšie dielo svätej tradície. Veríme, že sväté Písmo je slovo Božie, bolo napísané ľuďmi vedenými a inšpirovanými Svätým Duchov, je zjavením samotného Boha. Sväté Písmo – bibliu tvoria: Starý Zákon – popisuje Božie zjavenie do príchodu Isusa Christa; a Nový Zákon – završujúci Božie zjavenie vyhlásením Isusa Christa za Spasiteľa sveta
 

3. Spisy svätých otcov – medzi spisy považované za pramene našej viery patria predovšetkým diela svätých Otcov, ktoré vysvetľujú základne učenie Cirkvi a bránia pravú vieru.
 

4. Modlitba a liturgická bohoslužba – sme pozvaní k uskutočňovaniu osobného modlitebného pravidla, ktoré je nerozlučne spojené s verejnými bohoslužbami Cirkvi. Najdôležitejšou z nich je svätá liturgia. Predstavuje spoločné dielo Božieho ľudu a stretnutie so samotným Bohom.
 

5. Životy svätých – sú svedectvom o Božej pravde. Slúžia nám ako vzory, podľa ktorých môžeme žiť skutočný kresťanský život.
 

6. Vyznanie viery – úplné vyznanie pravoslávnej viery je obsiahnuté v tzv. niceo – carihradskom vyznaní viery alebo symbole viery, ktorý zostavili svätí Otcovia na 1. a 2. ekumenickom sneme v Nicei v roku 325 a v Carihrade v roku 381. Spievame alebo čítame toto vyznanie pri každej sv. liturgii. Pravoslávni kresťania takto vyznávajú svoju vieru nepretržite od 4. storočia.

 

prevzaté : www.pconitra.sk

 

 

Dejinná cesta Brest - Litovskej cirkevnej únie

Dejinná cesta Brest - litovskej cirkevnej únie

30.04.2015 13:01

... pár slov na úvod

  Pravoslávna Cirkev s pokorou verí, že je jedna, svätá, všeobecná a apoštolská Cirkev, o ktorej hovorí Symbol viery. Toto je základné presvedčenie, ktoré vedie pravoslávnych vo vzťahoch s inými kresťanmi. Samozrejme, že existujú odlišnosti medzi kresťanmi, ale samotná Cirkev nie je rozdelená,...
30.04.2015 13:19

Rozdelenie kresťanstva a jeho príčiny I.

  Ako nám svedčí Písmo Sväté, život prvých kresťanov bol vedený plnou snahou po uskutočnení ideálu - jeden duch, jedno srdce a všetko spoločné v Christovi! Ich misia, ako vo svojom diele „Pravoslávie“ hovorí prot. Sergej Bulgakov, ktorá denne prinášala ovocie „bola radostným triumfálnym...
12.06.2015 22:15

Rozdelenie kresťanstva a jeho príčiny II.

  Asi prvým a najznámejším problémom sa stala otázka pochádzania Svätého Ducha - „Filioque“. K jasným a zreteľným Christovym slovám o pochádzaní Svätého Ducha (por. Jn 15, 26), priložili rímski pápeži, že Duch Svätý pochádza od Otca i Syna a tak pozmenili vyznanie viery (Credo) spísané a...
02.07.2015 21:54

Snahy o znovuzjednotenie pomocou cirkevných únií

  Počas štvrtej križiackej výpravy (r. 1202 - 1204), po dobytí Konštantínopolu križiakmi v r. 1204, sa Rím pokúsil ukončiť cirkevnú schizmu menovaním latinského patriarchu v Konštantínopole, čo však prinieslo iba väčšie utvrdenie sa pravoslávnych vo vernosti svojmu pravoslávnemu patriarchovi...
23.08.2015 21:55

Prijatie kresťanstva na Rusi

  Do obdobia naštrbených vzťahov medzi kresťanským Východom a Západom spadá jeden z najdôležitejších momentov v histórii východných Slovanov, ktorý poznačil celé ich ďalšie smerovanie a tým je prijatie kresťanstva na Rusi. Je samozrejmé, že christianizácia nebola výsledkom jednorazovej...
18.09.2015 16:24

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve

  Od samotného začiatku mongolsko - tatarského jarma na Rusi Litovské kniežatstvo, ktoré do toho času (polovica 13.stor.) zaberalo len nepatrné územie, začína naberať na politickej vážnosti, ale aj rozširovať svoje územie prenikajúc stále hlbšie na územie Západnej Rusi. Práve v tomto období,...
01.11.2015 14:26

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve a prvé pokusy o vytvorenie cirkevnej únie II

  Sobášom Jagella s Jadwigou v r. 1386 sa vytvoril jeden poľsko - litovský štát, ktorý vošiel neskoršie do histórie pod názvom Rzeczpospolita. Toto spojenie Poľska a Litvy sa uskutočnilo len na politicko - spoločenskej úrovni, Poliaci však od tejto udalosti očakávali omnoho viac. Sám Jagello,...
26.11.2015 17:23

Život pravoslávnych na Západnej Rusi a v Poľsko - litovskom kráľovstve a prvé pokusy o vytvorenie cirkevnej únie III

  Nemôžeme nespomenúť názor pravoslávnej strany na polemiku v spore o charaktere západoruských metropolitov. Keďže Potij dobre vedel, že pravoslávni mu neuveria ani slovo, dal preto overiť svoj dokument na Vilniuskom magistráte. No je jasné, že autorita magistrátu, zloženého prevažne z...
25.02.2016 10:43

PÔSOBENIE JEZUITOV A ICH VPLYV NA ZAVEDENIE ÚNIE

  Analyzujúc historické fakty a udalosti, je zrejmé, že pokusy o zavedenie únie sa periodicky objavovali - čas od času, za tvrdého prenasledovania pravoslávnych mocneli, či zase na nejaký čas, zhodou rôznych spoločenských podmienok slabli, no ako svedčí história do našich dní, nikdy sa celkom...
25.02.2016 11:42

PÔSOBENIE JEZUITOV A ICH VPLYV NA ZAVEDENIE ÚNIE (II.)

  Prvá skupina „čiernej pápežskej gardy“ prišla do Vilniusu v r. 1569. Ako sme už vyššie uviedli, jezuiti na znak pokory do mesta vstupovali peši. No ich ochranca, vilniuský biskup Valerián Protaševič, sa pred hnevom ľudu, zapríčinenom ich príchodom, zabezpečil vojenskou silou (КОЯЛОВИЧ, М.:...
11.10.2016 18:26

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov

  „V rovnakom čase, ako boli na Litvu pozvaní jezuiti, - hovorí otec Pavel Athoský, - poľská štátna moc začala viesť rozhovory s pravoslávnymi biskupmi a duchovenstvom, aby zistila, aký je ich vzťah k prípadnému zavedeniu únie na Západnej Rusi. Vo väčšine prípadov sa stretla s odmietavým...
01.11.2016 20:50

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov II.

  Samotné prípravy k uzavretiu únie s Rímom sa konali v úplnom utajení, zachovávanom biskupmi i štátnou mocou. Nami spomínaní biskupi, iniciátori únie (odchádzajúc pod jurisdikciu Ríma a starajúc sa zabezpečiť pre seba priazeň kráľa a štátnej moci), „len utekali, ako sa neskôr ukázalo, pred...
29.11.2016 11:25

Unionistické iniciatívy západo - ruských biskupov III.

  Začiatkom r. 1592 sa nanovo vracia snaha biskupov uzatvoriť úniu, ktorú vtedy už verejne prezentujú. Dozvedáme sa o tom z textu ďalšej listiny Ľvovského Bratstva, odoslanej konštantinopolskému patriarchovi Jeremijovi 7. septembra 1592. V nej Bratstvo nielen informuje patriarchu o zamýšľanej...
14.12.2016 11:36

Snem v Breste v r. 1596 a následky podpísania únie

  Samotnému zvolaniu snemu v Breste v r. 1596 predchádzalo niekoľko rozhodujúcich udalostí - snemy a rokovania medzi pravoslávnou stranou, rímskou cirkvou a poľskou vládnou mocou, počnúc stretnutím biskupov v r. 1590 v Breste. Všetky tieto iniciatívy vykryštalizovali postupne vznik dvoch...

 

 

 

 

Verím v jednu, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev

Verím v jednu, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev

26.06.2013 14:11

Niekoľko slov na začiatok

  Dnešná doba je zvlášť dobou, kedy je na mieste otázka „Kde je pravda?“. Sám Hospodin Isus Christos hovorí : „Iba pravda vás vyslobodí“. Položíme si otázku: „Ale, kde tá pravda vlastne je?“ Je v Cirkvi? Mimo nej? V ktorej vlastne, keď je ich toľko? Či v každej z nich sa skrýva...
26.06.2013 15:27

Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania II.

  „Kresťanskými cirkvami sa nazývajú, okrem našej Pravoslávnej Cirkvi, cirkev latinská a mnohé protestantské spoločenstvá. No ani latinskú cirkev, o to menej protestantské, nemožno nazvať pravými Christovými cirkvami, lebo nie sú jedno s apoštolským usporiadaním Cirkvi Božej“, - hovorí...
08.07.2013 07:44

Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania - Protestantské cirkvi

  „Čo sa týka protestantských spoločenstiev, hoc ich nazveme kresťanskými, lebo vychádzajú z kresťanstva, - hovorí sv. Teofán Zatvorník, - nijako ich nemôžeme nazvať Christovými cirkvami. Christova Cirkev je založená svätými apoštolmi podľa návrhu a plánu Samého Hospodina, zjavená a potvrdená...
11.08.2013 18:05

Ako vnímať iné nepravoslávne vierovyznania - Sekty

  Čo sa týka všetkých možných siekt a spoločenstiev, ktoré sa síce zaodievajú Christovým menom, ale svätej Cirkvi sa dávno odcudzili a stále viac sa od nej vzdiaľujú, je na mieste pripomenúť pravidlá svätých cirkevných Snemov. „Ak niekto mimo Cirkev koná zhromaždenia a o cirkevných...
06.10.2013 14:49

Svätí otcovia vždy učili chrániť sa a utekať od heretikov

  „Niektorí zo zvyku nosia Christovo meno, a pritom robia skutky nedôstojné Boha. Od tých je treba utekať, ako od divej zveri, - hovorí sv. mučeník Ignatij Bohonosec - lebo sú to besní psi, ktorí hryzú zozadu. Majte sa pred nimi na pozore, lebo sú postihnutí nevyliečiteľnou...
14.11.2013 20:06

Budú heretici spasení?

  Na rad prichádza aj otázka – „či môžu byť heretici spasení?“ „Prečo by sa nespasili, pohania, mohamedáni a iní? Veď, aj medzi nimi je toľko dobrých ľudí. Zahubiť týchto dobrých ľudí by bolo v rozpore s Božím milosrdenstvom, dokonca je to v rozpore aj so zdravým ľudským...
08.01.2014 12:03

Svätí otcovia a cirkevné kanóny o modlitebnom a eucharistickom spoločenstve s inoslávnymi

  V duchu cirkevných pravidiel má byť cirkevná modlitba vznesená iba za tých, ktorí patria alebo patrili do Cirkvi, uznávajú alebo ju uznávali ako svoju matku, veria alebo jej verili, a s tými, ktorí sa odcudzili alebo odcudzujú Cirkvi, nemožno mať modlitebné spoločenstvo. 45-te...
28.02.2014 21:17

Budú heretici spasení?

  Na rad prichádza aj otázka – „či môžu byť heretici spasení?“ „Prečo by sa nespasili, pohania, mohamedáni a iní? Veď, aj medzi nimi je toľko dobrých ľudí. Zahubiť týchto dobrých ľudí by bolo v rozpore s Božím milosrdenstvom, dokonca je to v rozpore aj so zdravým ľudským...

 

 

 

Kontakt

Pravoslávna cirkevná obec NIŽNÁ RYBNICA

nikodim@centrum.sk

o. ekonóm Dušan Nikodim Tomko,
správca farnosti
Nižná Rybnica 159
073 01

mob.: 0907 207 718

Vyhľadávanie

 

 

 

 

Prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc. 

PRAVOSLÁVIE

Prof. ThDr. Imrich Belejkanič - Sväté Tajiny

26.06.2013 15:00

MANŽELSTVO

Vo sv. tajine manželstva sa muž a žena zjednocujú v treťom, a to v Bohu. Už počiatočný biblický text nám hovorí, že: „Nie je dobré byť človeku samotnému“ (Gen 2, 18). Trojjedinný Boh je spoločenstvom Osôb a človek, ktorý je stvorený na obraz a podobu Božiu, je povolaný k životu v spoločenstve.

Počiatok manželstva siaha do Raja. Boh vyhovel Adamovi a stvoril mu Evu a tým sa začal život muža a ženy v treťom, v Bohu. Prví ľudia žijú v jednote so svojim Stvoriteľom. Tu je pravdivý obraz kresťanského manželstva, pretože manželstvo plynie v jednote s Bohom. Christos, keď hovorí o manželstve, odvoláva sa na Starý Zákon. Pád prvých ľudí spôsobil deformáciu manželstva v Starom Zákone. Samotný pohľad na manželstvo bol skazený, lebo hriechom sa nenarušilo iba spoločenstvo človeka s Bohom, ale aj spoločenstvo medzi mužom a ženou. Následné problémy vznikali v medziľudských vzťahoch, ako dôsledok narušenia spoločenstva a tento trend je intenzívne citeľný aj v súčasnosti. Dokonca prenikol aj do Cirkvi, z tohto dôvodu získava dominantné miesto v cirkevnom spoločenstve ľudský egoizmus. Cirkev sa len ťažko vyrovnáva so spomínaným problémom. U dnešných kresťanov často absentuje cit pre život v spoločenstve. Ide o dôsledok toho, čo sa odohralo v Raji. Ľudia sa odcudzili od Boha i navzájom a tento proces odcudzenia sa prehlbuje a máme s týmto procesom priamu skúsenosť.

Preto Christos Svojou prítomnosťou, kde vykonal aj Svoj prvý zázrak, posvätil manželstvo, ukázal na jeho pravú a pôvodnú kvalitu, ale taktiež prezentoval, že cieľom Jeho inkarnácie je prekonať krízu v medziľudských vzťahoch, zjednotiť všetko v sebe a povolať nás k odstráneniu našich egoistických plánov. Z uvedeného dôvodu má udalosť Kany Galilejskej širšiu myšlienkovú dimenziu.

Zmysel sv. tajiny manželstva vysvetľuje sv. apoštol Pavol, keď o vzťahu muža a ženy hovorí, ako o vzťahu, ktorý existuje medzi Christom a Cirkvou. V liste k Efezským uvádza: „Preto opustí človek svojho otca i svoju matku a pripojí sa k svojej žene a tí dvaja budú jedno telo“ (Ef 5, 31). Nevyhnutnosťou je, podľa sv. apoštola Pavla, aby sv. tajina manželstva mala svoj silný fundament, ktorým je láska a radosť: „Vy mužovia, milujte svoje ženy tak, ako Christos miloval Cirkev a vydal Sám Seba za ňu“ (Ef 5, 25). A žene Pavol hovorí: „aby sa radovala vo svojom mužovi“ (Ef 5, 26*). Manželská láska teda má byť obetná, nie iba telesná, ktorá časom pominie. Radosť ženy vo svojom mužovi je radosťou kvality z osobnosti a starostlivosti muža o rodinu ako domácu Cirkev.

Sv. tajina manželstva musí byť prijatá na základe slobodného rozhodnutia, tak muža ako aj ženy, pretože cieľom kresťanského manželstva nie je zachovanie potomstva, ale dosiahnutie spásy, ako domácej Cirkvi. Manželstvo je cestou ku spáse tak, ako mníšstvo je cestou odriekania, lebo ani muž ani žena si v manželstve nemôže robiť čo chce. Manželstvo, tak ako mníšstvo, je stav askézy, z tohto dôvodu Cirkev určila počas obradu sv. tajiny manželstva spievať tropár: „Svätí mučeníci, ktorí ste statočne trpeli a boli korunovaní, modlite sa k Pánovi, lebo spasil naše duše“ - Svjatiji mučenicy iže dobre stradavšiji i vinčavšijisja, molitesja ko Hospodu, spastisja dušam našim“. Od manželov sa vyžaduje zodpovednosť za zabezpečenie dôstojného života a duchovného rastu svojim deťom.

Cirkev určila ako normu jedno manželstvo (monogamiu). Sv. tajinu manželstva udeľovala počas Eucharistie, lebo iba cez Eucharistiu môže byť Christos prítomný na našej svadbe tak, ako bol prítomný v Kane Galilejskej. Vážnosť Eucharistie pre upevňovanie manželstva je nesporná, lebo je tu návrat k jednote v treťom, v Bohu, cez eucharistického Christa.

Sv. tajina manželstva, ak nie je posilňovaná Eucharistiou, postupne chátra a manželstvo sa dostáva do roviny vzájomnej tolerancie muža a ženy. Z takéhoto manželstva sa stáva ľudský formalizmus. Preto zintenzívnenie zdravého eucharistického života bude aj posilnením našich rodín ako domácich cirkví.

Aktuálnym problémom súčasnosti sú tzv. zmiešané manželstva. Manželstvo pravoslávneho/nej s  rímskokatolíkom, gréckokatolíkom, evanjelikom, alebo členom iného vierovyznania, je realitou dňa. Celý problém je treba posudzovať práve z eucharistického hľadiska. Zmiešaným manželstvom je domáca cirkev ochudobnená tým, že nie je posilňovaná spoločnou Eucharistiou, pretože v pravoslávnej Cirkvi je neprípustné podávať Eucharistiu inovercom. A tak je tu zjavný „handicap“, lebo nie všetci z domácej cirkvi sa posilňujú spoločnou Eucharistiou. Preto by ideálnym bolo, aby zmiešané manželstvá boli v čo  najmenšom počte.

V tejto súvislosti je treba kritický priznať, že je mnoho pravoslávnych manželstiev, ktoré by mohli byť posilňované a upevňované spoločnou Eucharistiou, ale v praxi to tak nie je.

Na záver chcem uviesť, že spomínaný eucharistický princíp je veľmi dôležitý pri posudzovaní zmiešaných manželstiev a je chybou, že Posvätná synoda pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku sa doposiaľ k problematike zmiešaných manželstiev jednoznačne nevyjadrila, pretože tomuto problému a stavu sa nevyhneme. Jednoducho sa môžeme tváriť, že je všetko v poriadku a dokonca aj tak, že sa nás to priamo ani netýka, že je to vec tých druhých, a nie nás.

 

 

 

 

 

 

 
 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode