Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania II.

„Kresťanskými cirkvami sa nazývajú, okrem našej Pravoslávnej Cirkvi, cirkev latinská a mnohé protestantské spoločenstvá. No ani latinskú cirkev, o to menej protestantské, nemožno nazvať pravými Christovými cirkvami, lebo nie sú jedno s apoštolským usporiadaním Cirkvi Božej“, - hovorí sv. Teofan Zatvorník.

„Na začiatku, ako je všetkým známe, - hovorí ten istý svätý, - všetci veriaci v Christa tvorili jedinú, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev, mali jednu vieru, jedne sväté tajiny, jednu hlavu,  Hospodina Isusa Christa., preto boli vtedy všetci pravoslávnymi.

Pravda, už v časoch apoštolských, sa objavovali heretici a rozkolníci, a čím viac sa kresťanstvo šírilo, tým viac vznikali falošné učenia, ktoré trhali Christovo Telo. Niektorí z nich vytvárali väčšie či menšie spoločenstvá,  pôsobili kratší či dlhší čas, a mnohí boli jednoducho trpenými chorými členmi Cirkvi, ktorí netvorili žiadne osobitné choré „telo“, ani osobitnú „cirkev“.

Od IX. stor. dostalo delenie v Cirkvi už ostrý a budúcnosť poznačujúci charakter. Predovšetkým, keď sa od pravej Pravoslávnej Cirkvi odklonila veľká časť západných kresťanov a vytvorili si cirkev rímsko-katolícku, od ktorej sa zas v XVI. stor. odlúčila cirkev luteránska s jej nespočetnými sektami. Tak sa vlastne vytvorili tri základné kresťanské vierovyznania: pravoslávne, rímsko-katolícke a protestantské. Každé z nich si taktiež vytvorilo svoj vlastný katechizmus“.

Rímska (latinská) cirkev

„Rímska cirkev je apoštolského pôvodu, ale odstúpila od apoštolského učenia a tak poblúdila. Jej hlavným hriechom je neustále úsilie vytvárať stále nové dogmy podľa svojich plánov a vôle. Na začiatku vytvorila dogmu o vychádzaní Ducha Svätého od Otca i Syna, či cez Syna, - bolo to na začiatku jej odpadu od pravej Cirkvi., neskôr vymyslela ďalšie dva: o nepoškvrnenom počatí Božej Matky a o neomylnosti pápeža. Učenie o vychádzaní Svätého Ducha „i od Syna, alebo cez Syna“ vyvracia učenie o Presvätej Trojici., učenie o nepoškvrnenom počatí Božej Matky vyvracia učenie o našom bytí, páde do hriechu a vykúpení., a učenie o neomylnosti rímskeho pápeža zase človeku nehodne pridáva Božie vlastnosti a vyvracia celkovo učenie o Bohu a človeku. Preto sú v učení Rímskej cirkvi napadnuté hlavné časti kresťanského vyznania: o Presvätej Trojici, o vykúpení a vôbec - o bytí Boha a človeka. Všetky tieto učenia sú cudzie apoštolskému podaniu a sú ľudskými výmyslami, - hovorí sv. Teofan Zatvorník. - Takýmito učeniami latiníci „prichutili“ svätú vieru danú nám svätými apoštolmi“.

Svätý starec Paisij Veličkovský píše istému duchovnému menom Ján, podľa všetkého uniatovi, ktorý ho prosil o radu. „Prvým a hlavným poblúdením uniatov je prijatie učenia od latiníkov, že Duch Svätý vychádza od Otca i od Syna. To je prvá a najvážnejšia zo všetkých heréz, lebo v sebe zatvára v rozpore so Svätým Písmom mudrovanie o Jedinom vo Svätej Trojici Bohu. Kto vyznáva, že Duch Svätý vychádza od Otca i od Syna, ten v Bohu vymýšľa dva počiatky: jeden Otec, druhý Syn. My, pravoslávni, vyznávame v Božstve jeden počiatok – Otca, ako nás vo Svätom Evanjeliu naučil sám Hospodin, náš Isus Christos vraviac, že Duch Svätý od jediného Otca pochádza (por. Jn 15,26).

... a možno doložiť mnoho ďalších svedectiev Starého i Nového Zákona, jasnejšie než slnko ukazujúcich, že Duch Svätý vychádza od jediného Otca a na Syna zostupuje, ako to ukazuje Hospodinov Krst v Jordáne. Všetci svätí veľkí učitelia Cirkvi, exegéti Svätého Písma, akoby jednými ústami hovoria, že Duch Svätý vychádza od Otca a nikde nie je písané, že aj od Syna. A tak, uniati jednej mysle s latiníkmi, sa nachádzajú v ťažkej heréze.

Ďalej starec Paisij upozorňuje tohto kňaza a píše mu, aby čím skôr utekal od únie, ako Lót utekal zo Sodomy: „Neľutuj to, čo máš, ani príbuzných, keď ťa nebudú chcieť poslúchnuť, no spas svoju dušu od záhuby. Lebo, čo máš drahšie ako dušu, pre ktorú zomrel Christos?! Utekajúc, neobzeraj sa späť svojím srdcom za imaním, ktoré strácaš, lebo lepšie ti bude v chudobe, než stratiť blahodať Svätého Ducha. Uteč a bež od únie čím skôr, nech ťa v nej nezastihne smrť... A nie len sám uteč, ale pomôž aj druhým, ktorých vnútro srdca poznáš, že by ťa poslúchli. Keď ťa neposlúchnu, hoc aj sám uteč od sieti vraha a zjednoť sa dušou i srdcom so svätou pravoslávnou Cirkvou a zachovaj spolu s ostatnými neporušenú vieru a Christove prikázania a tak spasíš svoju dušu“.

jerej Dušan N. Tomko