EUCHARISTIA

26.06.2013 14:34

Medzi podstatné znaky liturgického života Cirkvi patrí sv. tajina Eucharistie. Cirkev už od samotného počiatku svojej existencie praktizovala a aj do dnešných dní praktizuje Eucharistiu, nakoľko Christos ju ustanovil na Tajomnej večeri. Preto sa Eucharistia stáva neodmysliteľnou súčasťou kresťanského života. Liturgický poriadok je nasmerovaný k Eucharistii, lebo Eucharistia všetko v Cirkvi završuje.

O konaní Eucharistie od dávnych dôb kresťanstva nám svedčí spis Didache. O Eucharistii zanechal svedectvo sv. Ignác z Antiochie, sv. Justín mučeník, sv. Irenej Lyonský i sv. Cyprián Kartagenský. Zachovali sa nám starobylé liturgie:  koptská, rímska, liturgia sv. apoštola Jakuba. Pravoslávna Cirkev dodnes vykonáva liturgiu, ktorú v štvrtom storočí zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Zlatoústy. To všetko nám svedčí o tom, že Christova Cirkev nikdy nebola bez Eucharistie. Vykonávala ju vždy. Skúsenosť tradície nás vedie k tomu, že Eucharistia má neustále dominantné postavenie v živote Cirkvi, svojim významom je kľúčová. Síce nezabezpečuje kresťanovi spasenie, ale je jednou z podmienok spásy, čo je vyjadrené slovami Písma: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť Jeho krv, nemáte v sebe života“ (Jn 6, 53).

Pravoslávny kresťan by mal vedieť, že Kráľovstvo Božie je obsahom kresťanského života, že táto perspektíva nie je pre nás vzdialená, nakoľko jednotu s Bohom môžeme dosiahnuť cez Christa, ktorý sa nám rozdáva v Eucharistii. Preto sa cez Eucharistiu zjednocujeme s Bohom a súčasne sa stávame účastníkmi Božieho Kráľovstva. Z tohto dôvodu v patristickej tradícii nachádzame konkrétne vyjadrenia, že Christova Cirkev je tam, kde sa koná Eucharistia a členom Cirkvi je ten, kto sa zúčastňuje na Eucharistii vo sv. prijímaní.

Sv. otcovia Cirkvi, ako sv. Ignác z Antiochie, sv. Bazil Veľký a iní, vyzývali kresťanov, aby častejšie pristupovali k Eucharistii. Dôvodom výzvy bolo, že Eucharistia znamená pre kresťana reálne stretnutie so zmŕtvychvstalým Christom. My sa nemôžeme tesnejšie a priamejšie stretnúť v tomto svete s Bohom, iba cez telo a krv Jeho Syna, Spasiteľa nášho Isusa Christa. Takýto význam má preto Eucharistia.

Christova Cirkev nemôže byť bez Eucharistie, pretože by bola bez Christa. Cirkev, ak by nevykonávala Eucharistiu, žila by sama sebou, a nie Christom.

Eucharistia je aj prejavom jednoty kresťanov. Ide o jednotu v Bohočloveku, v Christu. Christos všetko zjednocuje a súčasne aj posilňuje, preto je Eucharistia pokrmom na posilnenie našej viery a svedectva vo svete.

Kresťanstvo je silné vďaka tomu, že sa posilňuje Eucharistiou a následne je schopné misijne pôsobiť vo svete. Tu je vysvetlenie toho, prečo máme častejšie, a nie iba raz alebo dvakrát ročne, pristupovať ku sv. prijímaniu, k Eucharistii.

O tejto otázke môžeme viesť diskusie, treba však povedať, že kresťan by nemal prijímať na svoje odsúdenie, čiže nehodne.

Pravoslávna Cirkev zostala verná pôvodnej apoštolskej praxi, keď udeľuje Eucharistiu pod obojím spôsobom a vykonáva ju na kvasenom chlebe, ktorý má v sebe dynamiku, pretože kvasí a rastie a tieto procesy sú symbolom života. Náš Boh, tak ako sa nám zjavil vo svojom Synovi, je Boh živý, ktorý od dieťaťa rástol a silnel.

Čo povedať na záver? Pravoslávie bude silné vtedy, ak budeme mať pozitívny vzťah k Eucharistii. Preto by sme mali prehodnotiť svoj postoj k Eucharistii, lebo ide o prehodnotenie nášho stanoviska k samotnému Spasiteľovi, Isusovi Christovi.

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode