PRAVOSLÁVNE VYZNANIE VIERY
Niceo - carihradské vyznanie viery je zhrnutím pravoslávneho učenia, a bolo sformulované na všeobecnom sneme v Nicei v roku 325 a Carihrade v roku 381.
Viruju vo jedinaho Boha Otca, Vsederžiteľa, Tvorca nebu i zemli, vidimym že vsim i nevidimym. I vo jedinaho Hospoda Isusa Christa, Syna Božija, jedinorodnaho, iže ot Otca roždennaho predže vsich vik: Svita ot Svita, Boha istinna ot Boha istinna, roždenna, ne sotvorenna, jedinosuščna Otcu, imže vsja Byša. Nas radi čelovik i našeho radi spasenija, sšedšaho s nebes, i voplotivšahosja ot Ducha Svjata i Mariji Divy, i vočelovičšasja. Raspjataho že za ny pri Pontijstim Pilati, i stradavša, i pohrebenna, i voskresšaho v tretij deň, po pisanijem. I vozšedšaho na nebesa, i siďjašča odesnuju Otca. I paki hrjaduščaho so slavoju,suditi živym i mertvym, Jehože Carstviju ne budet konca. I v Ducha Svjataho, Hospoda, Životvorjaščaho, iže ot Otca ischoďaščaho, iže so Otcem i Synom spoklaňajema i sslavima, hlaholavšaho proroki. Vo jedinu svjatuju, sobornuju i apostolskuju Cerkov. Ispoviduju jedino kreščenije, vo ostavlenije hrichov. Čaju voskresenija mertvych: I žizni buduščaho vika. Amiň.
Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného. I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného, z Otca zrodeného pred všetkými vekmi. Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené. Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom. Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný. A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca, a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
Základy pravoslávnej viery
1. Svätá tradícia – je každodenný život Božieho ľudu. Predstavuje súhrn skúseností v Cirkvi, tak ako bol predaný a dostal sa až k nám od Isusa Christa a Jeho apoštolov. Svätá tradícia je vlastný život Cirkvi inšpirovaný a vedený Svätým Duchom, je súhrnom všetkého potrebného pre život a spásu Božieho ľudu.
2. Sväté Písmo – je najdôležitejšie dielo svätej tradície. Veríme, že sväté Písmo je slovo Božie, bolo napísané ľuďmi vedenými a inšpirovanými Svätým Duchov, je zjavením samotného Boha. Sväté Písmo – bibliu tvoria: Starý Zákon – popisuje Božie zjavenie do príchodu Isusa Christa; a Nový Zákon – završujúci Božie zjavenie vyhlásením Isusa Christa za Spasiteľa sveta
3. Spisy svätých otcov – medzi spisy považované za pramene našej viery patria predovšetkým diela svätých Otcov, ktoré vysvetľujú základne učenie Cirkvi a bránia pravú vieru.
4. Modlitba a liturgická bohoslužba – sme pozvaní k uskutočňovaniu osobného modlitebného pravidla, ktoré je nerozlučne spojené s verejnými bohoslužbami Cirkvi. Najdôležitejšou z nich je svätá liturgia. Predstavuje spoločné dielo Božieho ľudu a stretnutie so samotným Bohom.
5. Životy svätých – sú svedectvom o Božej pravde. Slúžia nám ako vzory, podľa ktorých môžeme žiť skutočný kresťanský život.
6. Vyznanie viery – úplné vyznanie pravoslávnej viery je obsiahnuté v tzv. niceo – carihradskom vyznaní viery alebo symbole viery, ktorý zostavili svätí Otcovia na 1. a 2. ekumenickom sneme v Nicei v roku 325 a v Carihrade v roku 381. Spievame alebo čítame toto vyznanie pri každej sv. liturgii. Pravoslávni kresťania takto vyznávajú svoju vieru nepretržite od 4. storočia.
Dejinná cesta Brest - Litovskej cirkevnej únie
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
Verím v jednu, svätú, sobornú a apoštolskú Cirkev
—————
—————
—————
—————
—————
—————
—————
Pravoslávna cirkevná obec NIŽNÁ RYBNICA
Prot. Dušan Nikodim Tomko,mob.: 0907 207 718
Prof. ThDr. Imrich Belejkanič, CSc.
PRAVOSLÁVIE
Slovo Božie - Logos, prichádza na svet, aby uzdravil bolesti tohto sveta. Vtelený Boží Syn, Isus Christos, prejavuje svoju mesiášsku silu aj tým spôsobom, že uzdravuje chorých a pomáha každému, kto sa nachádza v núdzi.
Svätý apoštol a evanjelista Matúš, keď opisuje začiatok Isusovej misijnej činnosti, najprv približuje povolanie Andreja, Šimona zvaného Peter, potom aj Jakuba a Jána za apoštolov. V závere svojho rozprávania píše: „Isus chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a uzdravoval trpiacich všetkými chorobami a neduhmi. Správa o Ňom sa rýchlo rozniesla, takže až zo Sýrie vodili k Nemu chorých, ľudí posadnutých démonmi, námesačných, ochrnutých a On ich uzdravoval“ (por. Mt 4, 23 - 24).
Christos uzdravil malomocného (Mt 8, 1 - 4). Keď prišiel do Kafarnaumu, uzdravuje sluhu rímskeho stotníka (Mt 8, 5 - 13). Pri návšteve Petrovho domu našiel jeho svokru ležať s vysokou horúčkou, dotkol sa jej a tá sa uzdravila (Mt 8, 14 - 15). Keď sa preplavili na druhý breh Galilejského mora, neďaleko Gadary, Christos uzdravuje mužov, ktorí boli posadnutí démonom (Mt 8, 28 - 33). A keď sa potom vrátil naspäť do Kafarnaumu, priniesli k Nemu na nosidlách porazeného človeka, ktorému tiež prinavrátil zdravie (Mt 9, 1 - 3).
Očití svedkovia Christovej moci uzdravovať nemocných boli touto skutočnosťou uchvátení. Svätý apoštol a evanjelista Matúš takto opisuje udalosť, ktorá sa udiala v Galilei: „Tu sa okolo Neho zhromaždili veľké zástupy a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred Neho a On ich uzdravoval. Tí, čo doposiaľ nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Uchvátené zástupy žasli a nadšene oslavovali Boha“ (por. Mt 15, 30 - 31).
Keď Christos prechádzal cez mesto Jericho, uzdravil slepca (Mk 10, 46 - 52). V meste Naim pred zrakmi mnohých ľudí, ktorí sa zúčastnili na pohrebe syna naimskej vdovy, mu Christos prinavracia život (Lk 7, 11 - 17). Podobne prinavrátil život aj dcére predstaveného židovskej synagógy Jaira, ktorý úpenlivo prosil Christa o pomoc, „lebo mu umiera jediná dvanásťročná dcérka“ (Lk 8, 42). Christos vracia život aj Lazarovi (Jn 11, 1 - 44).
Dar uzdravovať nemocných Spasiteľ preniesol aj na svojich učeníkov, keď im ešte počas svojho života na tejto zemi povedal: „Radšej choďte k ovciam strateným z domu izraelského a hlásajte, že Božie kráľovstvo sa priblížilo. Uzdravujte chorých, krieste mŕtvych, očisťujte malomocných, vyháňajte démonov. Čo ste zadarmo dostali, zadarmo rozdávajte!“ (Mt 10, 6 - 8).
Christos uzdravoval chorých na základe toho, že u nich videl silnú vieru v to, že On im môže pomôcť v nešťastí. Preto sa v Evanjeliu môžeme často stretnúť s vyjadrením Isusa Christa: „Choď, viera tvoja ťa spasila“.
Hoci Christos preniesol dar uzdravovať nemocných aj na svojich učeníkov, raz sa stalo, že v neprítomnosti ich Učiteľa sa na nich obrátil nejaký muž, ktorý ich prosil, aby mu uzdravili námesačného syna, ale oni mu nevedeli pomôcť. Preto musel tohto námesačného chlapca uzdraviť Christos. Keď učeníci zostali sami s Christom, opýtali sa Ho: „Prečo sme ho my nemohli uzdraviť? Isus im odpovedal: „Lebo málo veríte. Ak budete mať vieru aspoň ako horčičné semienko a poviete tomuto vrchu: Posuň sa! - poslúchne vás. Nič pre vás nebude nemožné“ (por. Mt 17, 19 - 20). Z uvedeného je vidieť, že apoštoli mohli uzdravovať chorých, ale len vtedy, keď sami mali silnú vieru v Isusa Christa, Božieho Syna.
Svätý evanjelista Marek svedčí o tom, ako Isusovi učeníci v Jeho mene pomáhali nešťastným: „A tak sa učeníci vydali na cestu a všade nabádali ľudí k pokániu: Zmeňte svoj život! Obráťte sa k Bohu! Oslobodzovali ľudí, ktorých ovládali zlí duchovia, mnohých chorých natierali olejom a uzdravovali ich“ (por. Mk 6, 12 - 13).
Christos aj po Nanebovstúpení prebýva v Cirkvi prostredníctvom Svätého Ducha a s Ním aj Jeho sila uzdravovať chorých a nevládnych. Presviedčame sa o tom z dejín mladej Cirkvi. Potom na učeníkov zostúpil v Jeruzaleme Svätý Duch a v dôsledku Petrovej kázne sa dalo pokrstiť okolo tritisíc ľudí. Stalo sa, píše prvý kresťanský dejepisec svätý apoštol Lukáš, že „raz popoludní okolo tretej sa Peter a Ján uberali do chrámu na pravidelné modlitby. Práve tam prinášali nejakého človeka od narodenia chromého; každý deň ho usadili pri chrámovej bráne, ktorá sa volala Krásna a tam prosil o almužnu tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl prichádzať Petra a Jána, aj ich prosil o almužnu. Zastali pri ňom a Peter povedal: Pozri sa na nás! Žobrák sa na nich túžobne zahľadel v nádeji, že niečo dostane. Ale Peter pokračoval: Zlato ani striebro nemám, ale dám ti cennejší dar. V mene Isusa Christa Nazaretského vstaň a choď! Nato chytil žobráka za pravú ruku, zdvihol ho a v tom okamihu do ochrnutých nôh a kĺbov chromého vstúpila sila. Vstal, chodil a vošiel s apoštolmi do chrámu., poskakoval od radosti a chválil Boha“ (por. Sk 3, 1 - 8).
Peter ďalej uzdravuje nevládneho v Lyde: „Tu sa stretol s Eneášom, človekom, ktorý bol už osem rokov pripútaný na lôžko, lebo bol ochrnutý. Peter mu povedal: Eneáš, Isus Christos ti vracia zdravie. Vstaň a usteľ si lôžko! A Eneáš hneď vstal. Keď to obyvatelia Lydy a Sáronu videli, uverili v Isusa Christa“ (por. Sk 9, 33 - 35). V Joppe, neďaleko Lydy, Peter vrátil k životu veriacu ženu menom Tabita, ktorá už bola mŕtva. Čo vážne pri opísaní tejto udalosti je, že: „Peter požiadal, aby všetci odišli, kľakol si a modlil sa. Potom sa obrátil k mŕtvej a povedal: Tabita vstaň! Otvorila oči, uvidela Petra a sadla si. Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Potom všetkých zavolal hore a odovzdal im Tabitu živú“ (Sk 9, 40 - 41). Konkrétne v tomto prípade je poukázané na silu modlitby pre uzdravenie človeka.
Na základe skutočností zo Svätého Písma môžeme povedať, že svätá tajina jeleopomazania, tajina na uzdravenie chorých, má pevné biblické základy. Podľa svedectva Písma túto silu má Cirkev vďaka tomu, že náš Spasiteľ Isus Christos jej ju ponechal. Uzdravovanie je možné na základe viery v Christa ako Syna Božieho so silou vrúcnej a úprimnej modlitby.