Duchovné čítanie

30.08.2017 17:15

Sila pravoslávnej modlitby

 

 

Raz do monastiera, ktorý založil starec schiarchimandrita Zosima (Sokurov), prišli dvaja sektári a začali všetkých prichádzajúcich zastavovať s ich zvyčajnými otázkami: „Ako rozumiete „to - i tamto“ miesto v Biblii?“, nikto si ich však nevšímal. Preto sa potom jeden z nich spýtal: „No, povedzte, kde je ten váš starec Zosima?“

Mnísi hneď ožili: „Aha, … vy chcete ísť k báťuškovi! To musíte ísť do jeho kélie“.

Sektári šli, pri báťuškovi bola ešte jedna mníška – kelejníčka, a hneď z kraja začali hovoriť o tom, ako báťuška nerozumie tej, či onej, stati Biblie.

Zosima im ticho a skromne odpovedal: „Och, ako už ja môžem rozumieť Biblii. Celý život sa ju snažím pochopiť – no, nijako sa nedarí“. Sektári sa hneď zaradovali takej odpovedi a začali tlačiť ešte viac: „Hovoríte, že nerozumiete Biblii, … zrejme sa neviete ani správne modliť, ani modlitby nepoznáte!“

Starec Zosima zobral svoj igumenský posoh (palicu) a hovorí: „Noo, modlitbu ja poznám!!!“ A začal udierať posohom o zem a prednášať slová modlitby: „Da voskresnet Boh...!!!“ Obaja sektári v tom momente stratili vedomie a padli na zem priamo, kde stáli.

Mníška - kelejníčka - sa preľakla, začala pobehovať okolo nich a kričí: „Báťuškovia, otcovia! Zabili ich! Políciu treba volať!“

Starec jej pokojne hovorí: „Čo kričíš, prines svätenú vodu a kropidlo! Teraz ich budeme „odčitávať“ (pozn. odčitka, modlitba exorcizmu) – besy v nich sedia! Starec ich pokropil svätenou vodou a oni začali prichádzať k sebe. Keď sa postavili na nohy, báťuška im pokojne hovorí: „No čo, deti moje, videli ste SILU PRAVOSLÁVNEJ MODLITBY?“

„Áno, videli“, - odpovedali. - „No, preto choďte, - povedal starec, - a rozpovedzte to svojim“.

 

zdroj: Мир православия, preložil o. Nikodim

 

20.01.2017 10:52

MNÍSI CHODILI VZDUCHOM

 

ZÁZRAK NA KAUKAZE

 

V 60-tych rokoch minulého storočia, za Chruščova, orgány KGB, za asistencie armády, systematicky prečesávali Kaukazské hory, „loviac“ všetkých, ktorí sa tam ukrývali, v prvom rade mníchov, aby ich mohli vzápätí umiestniť v lágroch na prevýchovu.

Poľovačka na mníchov sa tiahla už niekoľko dní a blížila sa ku koncu. Mnísi sa už nemali, kde skryť, i vyšli na samý vrch hory. Za nimi – vojaci so psami, ktorí ich už-už doháňali, pred nimi – bezodná, strmá priepasť. Vrtuľník s riadiacim veliteľom sa prehnal priamo ponad ich hlavy, aby im dával najavo, že všetko je už ukončené.

Zrazu sa dole začalo diať čosi neobyčajné. Všetci mnísi spolu kľakli na kolená a modlili sa, potom vstali a podišli na kraj priepasti.

„Azda chcú skočiť? Azda sa rozhodli ukončiť život samovraždou? Veď je to zaručená smrť?“, - pomyslel si pilot vrtuľníka, neskorší svedok tejto udalosti.

No v tej chvíli sa jeden z mníchov PREŽEHNAL, a takisto požehnal priepasť veľkým znakom kríža a VYKROČIL priamo do priepasti. No, … nespadol, … a z nejakej príčiny, zázrakom, ostal visieť priam vo vzduchu nad priepasťou a potichu, kľudne ŠIEL vzduchom, ako po cestičke. Za ním vykročili ostatní mnísi. Šli pomaly, jeden za druhým, stúpajúc hore, kde ich ukryli oblaky.

Pilot bol tak otrasený tým, čo videl, že stratil kontrolu nad vrtuľníkom, ktorý padol na horskú poľanu. Po niekoľkých mesiacoch liečenia, keď ho špeciálne služby začali vyšetrovať, zisťovali, čo sa vlastne vtedy stalo, namiesto odpovede im na stôl položil stranícku knižku a požiadal o odchod do výslužby. Na to, už bývalý letecký dôstojník, PRIJAL KRST A STAL SA VERIACIM ČLOVEKOM.

AKÉ PREDIVNÉ SÚ TVOJE SKUTKY HOSPODINE !!!

- nikodím

 

30.12.2016 13:06

STAREC PORFIRIJ RODIČOM O DEŤOCH

 

V r. 1977 moja manželka otehotnela. Naša radosť bola neopísateľná. Chceli sme sa ňou podeliť s otcom Porfirijom, s ktorým sme sa delili od prvej chvíle nášho stretnutia, ako o svoje strasti, tak aj radosti. Starec upevňoval náš vzťah svojimi modlitbami a radami, naplnenými múdrosťou a inšpiráciami.

Preto sme išli za ním, aby sme mu oznámili túto radostnú udalosť. Bol spokojný a z jeho tváre vyžarovala radosť: „Teraz je vaše šťastie úplné! - povedal. - Náš dobrý Boh vám dal všetko! Ste dobrí ľudia a Hospodin zariaďuje tak, aby dobrí mali všetko, čo potrebujú. Niekoľkokrát som vám povedal, že budete mať dieťa. Ale vy, deti moje, sa podobáte na neveriaceho Tomáša. Neveríte tomu, čo vám hovorím. Viem, že má máte radi, ale máte slabú vieru a často tápete... Čo mám s vami robiť? ... Prichádzajte za mnou častejšie, lebo je to pre vás nevyhnutné. Keď za mnou prichádzate, tak ste skľúčení, plní pesimizmu a zúfalstva. Keď však odchádzate, tak ste natešení a šťastní, posilnení vo viere. Vaše auto sa nevlečie cestou, ale priam letí“.

Teraz, - pokračoval starec, - si sadnite. Poviem vám niekoľko slov, na ktoré, ako budúci rodičia, nikdy nesmiete zabúdať. Chcel by som, aby ste si to veľmi dobre zapamätali, zachovali vo svojej mysli a plnili doslovne, keď nechcete, aby vaše dieťa bolo nešťastné, a Vy s ním.

Prichádzajú za mnou stovky rodičov, aby som pomohol ich deťom. Mnohí z nich sa stali narkomanmi, dostali sa do zlých partií. Urážajú svojich rodičov, pýtajú od nich peniaze, aby ich následne minuli na drogy, alebo prehrali v hazardných hrách. Keď im už rodičia nemajú čo dať, začnú sa im vyhrážať, a dokonca biť. Mnohí rodičia idú až tak ďaleko, že začínajú preklínať svoje deti, a dokonca aj deň a minútu, keď sa narodili. Videl som plačúcich rodičov padlých detí, ktorí neustále opakovali, že by bolo lepšie, keby sa nikdy nenarodili. Predtým mali iba smútok a problém, že nemajú deti, a teraz majú množstvo ťažkostí a problémov práve kvôli nim. Boli aj takí, ktorí sa dokonca začali vyhýbať ľuďom, lebo sa hanbili za svoje deti.

Rodičia ma prosia, aby som svojimi modlitbami pomohol zachrániť ich deti. Keď sa ich však opýtam, že čo urobili preto, aby pomohli týmto nešťastným stvoreniam, odpovedajú mi, že takmer všetko, no stratili ich, keď sa stali závislými a dostali sa spod ich kontroly!

Nie, - hovorím im, - vy ste zmeškali. Premrhali ste ich detské roky, čakajúc, až kým sa nestanú závislí. Vtedy ste chceli začať s ich výchovou, a tu sú následky. Čakajte ešte horšie. Dieťa je ako cesto. Čím je mäkšie, tým sa lepšie tvaruje. Tak je to aj s deťmi. Čím je dieťa menšie, tým sa ľahšie vychováva, formuje a rozvíja jeho charakter. A teraz, keď ste si spomenuli, že máte deti, lepšie povedané, oni vám to pripomenuli svojou neposlušnosťou, nemravnosťou, priestupkami a svojimi požiadavkami, teraz už je neskoro. Vtáčik uletel. Keď vtáčik vyletí z klietky, je ho veľmi ťažko chytiť, takmer nemožné!

Výchova dieťaťa - je to začiatok a koniec tých povinností, ktoré majú rodičia pred ľudským stvorením, ktoré s Božou pomocou priviedli na svet! Rodičia, ktorí neuspeli v správnej výchove svojich detí, neuspeli v ničom!

Predpokladajme, že sú rodičia, ktorí celý svoj život zasvätili hromadeniu peňazí, aby zvýšili svoje príjmy a stali sa veľmi bohatými, keď však v tom čase nič neurobili vo výchove svojich detí, tak vám poviem, že nič nedali svojim deťom, ale naopak, hromadili peniaze preto, aby sa z ich detí stali lenivci, povaľači a v mnohých prípadoch dokonca zločinci. Áno! Som o tom presvedčený. Vychovali zločincov! Viete prečo? Preto, že peniaze v rukách morálne skazených, prinášajú nešťastie nielen im, no aj tým, ktorí sa s nimi stýkajú. Pretože tých druhých ich materiálne potreby nútia k tomu, aby sa im predávali a bohatí ich využívajú ako bezmocných kde, kedy a ako sa im zachce. Ale vždy je to predovšetkým na zlo.

Vari ste nikdy nepočuli ľudovú múdrosť: „Peniaze kazia charakter?“ Výstižnejšiu charakteristiku som nepočul. Za príkladom nemusíme ísť ďaleko. Vari Judáš nezradil Christa za peniaze? Za tridsať strieborných? To je evidentné! Vari tento príklad nie je dostačujúci na to, aby sme sa presvedčili o deštruktívnom efekte peňazí, keď sa nachádzajú v rukách ľudí, ktorí nemajú vo svojom srdci Boha? A tak tí, ktorí sa nestarajú o správnu výchovu svojich detí, koho si myslíte, že vychovávajú? Vychovávajú Judášov! Áno! Presne Judášov! O nešťastní! - Hromadia si skvosty tu na zemi, a vôbec ich nezaujíma „Kráľovstvo Nebeské“! Okrem toho, bohatstvo, ktoré nahromadia, ani si ho nestihnú užiť, a ich zle vychované deti ho nedokážu zachovať. Viete prečo? Pretože samotní rodičia trpia nevyliečiteľnou chorobou, ktorá sa volá láska k peniazom, a tejto túžby sa nezbavia až do svojej smrti. Sú ľahostajní k všetkým Božím požehnaniam, ktoré Boh dal človeku. Preto aj tak zomrú, neužijúc si tieto peniaze. Čo sa týka ich detí, ktorým svojou zlou výchovou pomohli k tomu, že sú neschopní akejkoľvek práce, taktiež nie sú schopní ich zachovať. Veď ušetriť peniaze je ťažšie, ako ich zarobiť!

Preto bez správnej výchovy nie je nič! Dieťa si neosvojuje správne výchovné prvky tak, ako to my chceme, a už vôbec nie vtedy, kedy to chceme! Výchova sa začína od chvíle počatia a pokračuje počas celého obdobia tehotnosti. Od jeho narodenia až do dospelosti nároky na jeho výchovu stále narastajú“.

 

Hovorím vám, čo je najhlavnejšie, a preto chcem, aby ste tomu venovali osobitnú pozornosť. Keď sa dieťa nachádza ešte v lone matky, už vtedy sa rodičia musia začať oňho náležite starať! Áno! Už vtedy! Opýtate sa ma: Čo môžeme urobiť pre dieťa, nachádzajúcom sa v matkinom lone? - A ja vám odpoviem: My sami - nič!

Ale Ten (Boh), kto mu dal život - všetko! Pravdu povediac, vari existuje väčší zázrak ako zázrak počatia? Samozrejme, že nie! Preto sa musíme na Neho obracať a prosiť Ho v našich modlitbách o dokonalosť tela a ducha počatého dieťaťa. A On, z milosti Svätého Ducha, všetko zariadi. Ale naše modlitby sa týmto nekončia, naopak. Po narodení dieťaťa, tak ako rastie ono, musíme sa stále viac zaň modliť.

Takýmto spôsobom dávame najavo, že skutočne dôverujeme správnej výchove nášho dieťaťa Bohom. A keď sa naše dieťa nachádza pod priamym, stálym dohľadom a ochranou Boha, vtedy môžeme byť presvedčení, že nikdy nezíde zo správnej životnej cesty“.

 

V čase spovede som poprosil starca, aby mi povedal niečo o mojich deťoch. Odpovedal mi: „Tvoj syn sa podobá viac na teba a dcéra na svoju matku. Tak ste si ich rozdelili, jedno - jednému, druhé - druhému, aby sa nikto nesťažoval“.

 

Predtým, než otec Porfirij, tesne pred svojou smrťou, odišiel na Svätú Horu, opýtal som sa ho, či mám správny vzťah so svojím synom. „Tvoj vzťah so synom je taký, aký má byť, - odpovedal starec. - No venuj pozornosť tomu, aký máš vzťah so svojou dcérou“.

Skutočne, večer som ju pokarhal za drobnú škodu, ktorej sa dopustila za stolom počas večere.

Veľmi miluj svoje deti“, - povedal mi otec Porfirij. - V problémoch a ťažkostiach svojich detí sú hlavnými vinníkmi rodičia. Všetky problémy sa začínajú od rodičov. Rodičia sú povinní sa stať svätými, vtedy osvietia svoje deti, a potom už nebudú žiadne problémy. Keď je medzi rodičmi zlý vzťah a spolu nevychádzajú medzi sebou, ich deti sa stávajú problémovými“.

 

Otec Porfirij neustále opakoval:

- „Keď rodičia nežijú v mieri a harmónii, ich deti budú mať vždy ťažkosti“.

- „Nikdy nesmieme karhať svoje deti. Najlepšie je dávať im dobré rady. Keď chceme, aby naše deti niečo urobili, musíme im byť osobným príkladom a vzorom, a potom vzopnúť svoje ruky k Bohu a modliť sa“.

- „Byť ich dobrým vzorom musíme stihnúť do 12-teho roku ich života“.

- „Nemusíme nikoho nútiť chodiť do chrámu. Christos Sám povedal: „Kto chce ísť za mnou...“

- „Nenadávaj svojmu synovi, ako to často robíš... Netreba deťom neustále len vyčítať, ale byť im príkladom a vzorom. Nepoučuj a nenadávaj svojim deťom“.

- „Modli sa a všetko hovor Bohu, aby na nich prichádzalo viac požehnania... Nie naopak, ako to robíš teraz“. - Takisto však starec pripomínal, že „Kto nedržal v ruke remeň, ten nemá rád svoje dieťa.“

- „Nesmieme nikdy uprednostňovať jedno dieťa pred druhým. Deti si veľmi závidia“.

- „Čím je dieťa energickejšie, tým je aj citlivejšie a zraniteľnejšie“.

- „Tri sily pôsobia na dušu: dobrá, zlá a tretia neutrálna - sila samotnej duše“.

 

Preložil: Mgr. Mikuláš ŠMAJDA

 

14.12.2016 11:58

Duchovné poučenia prepodobného Ambrózija Optinského

 

AKO ŽIŤ ?

Starec Amvrosij často dostával od prichádzajúcich k nemu otázku: „Ako žiť?“ Zvyčajne s nadsádzkou odpovedal: „ŽIŤ A NENARIEKAŤ, NIKOHO NEODSUDZOVAŤ, NIKOMU NEŠKODIŤ A VŠETKÝM MOJA ÚCTA“.

„Nehorekovať“ - znamená znášať v živote s dobrou mysľou útrapy a neúspechy. „Neodsudzovať“ - ukazuje na rozšírený nedostatok medzi ľuďmi odsudzovať blížnych. „Neškodiť“ - nespôsobovať nikomu nepríjemnosti, alebo trápenie. „A všetkým moja úcta“ - jednoducho, chovať sa ku všetkým s úctou a nepovyšovať sa. Základnou myšlienkou tejto rady je POKORA. Na túto otázku odpovedal aj inak: „Je potrebné žiť bez pretvárky a chovať sa príkladne, vtedy bude naše konanie správne, v opačnom prípade sa ukáže ako nečisté“. Niekedy takisto: „Žiť je možné aj vo svete, ale nie na „vetre“ (pozn. nie uprostred sveta, v ústraní).

„V tomto svete máme žiť tak, - hovoril starec, - ako otáčajúce sa koleso. Sotva sa na jednom mieste dotýka zeme, už sa zdvíha hore; zato my, keď padneme na zem, vstať už nemôžeme“.

Na otázku, čo znamená „žiť podľa srdca“, báťuška odpovedal: „Nepliesť sa do záležitostí iných a vidieť v ostatných všetko dobré“. „Pozri sa, - hovoril starec jednej mníške, keď ju varoval pred domýšľavosťou, - drž sa stredného tónu; nasadíš hlas vysoko, nezaspievaš; nasadíš ho zase nízko a sa udusíš... Ty sa drž stredného tónu!“

 

O VÍŤAZSTVE DOBRA NAD ZLOM

Raz prišla otcovi Ambrózijovi táto otázka: „Povinnosťou kresťana je konať dobro a snažiť sa, aby dobro víťazilo nad zlom. V Evanjeliu sa hovorí, že keď nastane koniec sveta, zlo zvíťazí nad dobrom. Je možné sa snažiť o víťazstvo dobra nad zlom s vedomím, že táto snaha nebude korunovaná úspechom a zlo nakoniec zvíťazí? Podľa Evanjelia je ľudské spoločenstvo na konci dejín opísané v tých najstrašnejších farbách. To je v protiklade k možnosti neustáleho zdokonaľovania sa človeka. Je potom možné namáhať sa o dobro ľudstva, keď si môžeme byť istí, že žiadnymi prostriedkami v konečnom dôsledku nebude možné dosiahnuť pred koncom sveta mravnej dokonalosti človeka ??? „

 

„ZLO UŽ JE PORAZENÉ, - odpovedal starec, - je porazené, nie naším úsilím a námahou, ale samotným Pánom a Spasiteľom našim, Synom Božím, Isusom Christom, Ktorý pre to aj zostúpil z nebies na zem, vtelil sa, trpel vo Svojom človečenstve a Svojím utrpením na Kríži a vzkriesením porazil moc zla a jeho pôvodcu – diabla, ktorý ovládal ľudské pokolenie, vyslobodil nás z otroctva pekla a hriechu, ako aj Sám povedal: „Hľa, dávam vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a po všetkej sile nepriateľa“ (Lk 10, 19). Teraz sa všetkým veriacim kresťanom dáva v tajine Krstu moc porážať zlo a konať dobro prostredníctvom plnenia prikázaní Evanjelia.

Sv. apoštol Pavol hovorí, že pred druhým príchodom Spasiteľa sa má „zjaviť človek neprávosti, syn zatratenia, ktorý sa bude protiviť a povyšovať nad všetko, čo sa volá Boh“ (por. 2 Sol 2, 3 – 4), čiže antichrist. Ale zároveň je tu povedané, že Pán, Isus, ho „zabije dychom Svojich úst a zničí ho zjavením Svojej prítomnosti“ (2 Sol, 2, 8).

Kde je tu víťazstvo zla nad dobrom? A nakoniec, akékoľvek víťazstvo zla nad dobrom je iba domnelým a dočasným“.

 

z češtiny pripravil – o. Nikodím

Zdroj: DRDA A., Sláva Bohu za vše! Výběr z duchovních poučení svatých otců, Rumburk 2013

 

 

01.11.2016 19:51

Halloween – sviatok pohanov

 

Jelícy vo Christá krestístesja, vo Christá oblekóstesja.“

 

Myslím si, že viac slov, je zbytočných. Tieto slová, ktoré spievame, či už pri krste dieťaťa, či už v čase sviatku sviatkov- Paschy Christovej, ale aj v ďalších obdobiach cirkevného roka, hovoria za všetko. Dôležité a pre kresťana prínosné je, aby sa tieto slová stali praktickou súčasťou nášho života pri zdolávaní všetkých nástrah moderného sveta.

Nachádzame sa v jesennom období, kedy sa príroda hlási svojou pestrofarebnosťou a všetko vôkol nás sa pomaličky pripravuje na obdobie zimy. Celkom nenápadné obdobie nesie so sebou veľkú nástrahu, ktorá číha už na maličké detičky v škôlke, cez školákov a neobchádza ani nás dospelých. Kdekoľvek sa obzrieme, všade je kopec masiek zobrazujúcich bosorky, nadprirodzené bytosti, zubaté strašidlá a pod. Všetko je súčasťou „sviatku Halloween“. Dovolím si pomenovanie spomínaného sviatku dať do úvodzoviek.

Pre nás kresťanov to nie je sviatok. Prečo? Už pri samotnej definícii sviatku zistíme, že sviatok pochádzajúci zo západného sveta, pôvodom z Írska, je sviatkom pohanov. Tradičnými znakmi Halloweenu sú vyrezávané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, pavučina a pod. Stačí, ak si položíme otázku, čo tieto veci majú spoločné s kresťanstvom? Odpoveď na otázku je príliš jednoduchá. Nič! Preto je dôležité šíriť osvetu v rodinách a začať už v útlom veku. Zmodernizovaná doba vnucuje deťom v škôlkach a školách stať sa súčasťou spomínaného sviatku. Nehovoriac o tom, že ide samozrejme aj o komerčnú stránku veci. Vysvetľujme deťom, že aj napriek tomu, že väčšina propaguje sviatok, stáva sa súčasťou sviatku, nie je tento sviatok v súlade s kresťanskými normami. Dovolím si tvrdiť, že je to sviatok satana, sviatok zla. Mnoho z nás si povie, čo budem vysvetľovať deťom, kúpim masku a nech sa idú s kamarátmi „zabaviť“. Veď, organizuje to škola, škôlka ,.... Pri takejto úvahe si treba uvedomiť, že nie všetko, čo organizujú, rodí dobro. Dvíhajme výstražný prst a nerobme všetko, čo robí väčšina a nežime tak, ako celý svet. Pretože, nie nadarmo v evanjeliu podľa Matúša sa píše: „Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22, 14). Neutešujme sa tým, že veď všetci takto žijú, pretože keď všetci skočia do priepasti, skočíme tam aj my?

Nerobme veci, o ktorých nie sme presvedčení, len preto, lebo v danej situácii je to pre nás jednoduchšie, aby sme to neskôr neoľutovali. Sviatok Halloweenu trvá síce iba jednu noc, ale môže, a často zanecháva, nepríjemné zážitky v detskej mysli tak dlho, že rodičia zo zúfalstva začnú hľadať pomoc psychológov a psychiatrov. Prečo? Lebo Halloweenska zábava skončí, ale spomienky u detí zostávajú. Často u detí pohľad na strašidlá pôsobí traumatizujúco. Položme si preto otázku, či stojí zato, nám rodičom, starým rodičom, sa zúčastniť takýchto pohanstvom podporovaných udalostí? Veď pre nás kresťanov je Halloween „nesprávnou odbočkou“ na ceste k spáse. Veď čarodejnice, bosorky a celý okultizmus je jedna veľká komplikácia v živote pravoslávneho kresťana a takýmto veciam by sme sa mali vyhýbať. My, kresťania, máme dostatok sviatkov, ktoré nás duchovne obohatia a nepotrebujeme žiadne kostýmy, masky, tekvice, ale stačí sa dôstojne obliecť a stať sa aktívnou súčasťou sv. liturgie. Nebuďme len panáčikom, ktorý občas stojí, občas sedí v chráme, ale staňme sa podľa možností, čo najčastejšie súčasťou eucharistického života. Na záver mi nedá nespomenúť slová z Biblie, ktoré sú ďalším svedectvom toho, že pri zdolávaní boja, napr. aj s pohanským sviatkom Halloweenu, nie sme sami. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja Vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“(Mt 11, 28-29).

manželia Melicharekoví, Košice

 

 

 

 

Kontakt

Pravoslávna cirkevná obec NIŽNÁ RYBNICA

nikodim@centrum.sk

o. ekonóm Dušan Nikodim Tomko,
správca farnosti
Nižná Rybnica 159
073 01

mob.: 0907 207 718

Vyhľadávanie

 

 

Isus nemal sluhov, a predsa Ho nazývali Pánom;

nemal vzdelanie, a nazývali Ho Učiteľom;

nemal lieky, a volali Ho Liečiteľom;

nemal vojsko, a predsa sa Ho báli králi zeme;

On nevyhrával v bitkách, a predsa pokoril celý svet;

nevykonal žiadny zločin, no predsa bol odsúdený;

nakoniec Ho aj pochovali...,

... a On? Vstal z mŕtvych, žije a bude žiť na veky!

 

A k životu – životu vo večnom Jeho kráľovstve, pozýva aj Teba! 

 

Chlieb pre život

 

V bývalom Sovietskom Zväze bolo veľké prenasledovanie kresťanov. Keď prišla tajná polícia a našla Sväté Písmo, muselo sa počítať so zatknutím.

Rodina istého cerkovníka sa nedokázala s Bibliou rozlúčiť. Bola im ako každodenný chlieb, bez ktorého by nemohli žiť. Jedného dňa však prišla hliadka. Matka cez okno videla prichádzať dvoch cudzích mužov a začala premýšľať, kde Písmo Sväté schová.

Práve sa chystala piecť chlieb. Cesto už mala umiesené na stole. Rýchlo vzala Bibliu, zavinula ju do cesta a dala ho piecť. Polícia prehliadla dom, nič však nenašla. Keď na druhý deň položili chlieb na stôl a zbadali v ňom neporušenú Bibliu, všetci si uvedomili, že Biblia je chlebom pre život. Ako každodenný chlieb živí človeka, aj Božie Slovo, keď ho denne čítame, dáva nám silu pre život.

otec Nikodim

 

 

„Nech svieti vaše svetlo pred ľuďmi...“ (Mt 5,16)

Akí sme kresťania? Žijeme tak, aby náš život bol svedectvom pre iných?

Cestou sa vliekla kolóna áut. V jednom z nich sedela žena, ktorá sa zjavne ponáhľala. Keď dorazila na križovatku a na semafore naskočila oranžová, vodič auta pred ňou šliapol na brzdy a ostal stáť. Spomínaná dáma zareagovala ako strela - trúbila, vulgárne nadávala a cez okno ho častovala šťavnatými gestami. V tomto jej hneve ju prerušilo nečakané zaklopanie na okno. S hrôzou zistila, že je to policajt. Vyzval ju, aby vystúpila z auta, odviezol ju na policajnú stanicu, kde ju vyšetrovali. Zobrali jej odtlačky prstov a dali do cely. Keď ju po niekoľkých hodinách prepustili, dôstojník na stanici, ktorý jej vydával osobné veci, povedal: „Prepáčte za omyl, pani. Bol som za vašim autom, keď ste začali trúbiť a vulgárne nadávať. Všimol som si nálepky na vašom aute – kríž., nápisy - „Čo by urobil Isus?“, „Zvoľ si život!“, a na okne tabuľku - „Nasleduj ma do nedeľnej školy!“., vskutku som si myslel, že ste to auto ukradli“.

Ako často sa stretávame v každodennom živote s týmto príbehom a jeho tisícirakými podobami, ktoré sú hrozným antisvedectvom o viere a kresťanoch ?!. Svet vytáčajú a od Christa vzďaľujú práve takí ľudia, ktorí majú svoje autá oblepené kresťanskými nálepkami, police preplnené kresťanskými knihami, v televízii a rádiu majú nastavené kresťanské stanice., pre deti majú kresťanské videá a kresťanské časopisy v konferenčnom stolíku., na krku ako „kresťanskú bižutériu“ nosia nádherne zdobené kríže., ale vo svojich kostiach nemajú život, ktorý dal Christos a v ich srdci len ťažko nájsť Christovu lásku.

Ako si odpovieme na otázku, ktorou sme začali toto zamyslenie - Akí sme kresťania? Žijeme tak, aby náš život bol svedectvom pre iných? Svieti naše svetlo pred ľuďmi, - ako nás vyzýva Hospodin, - aby svet videl naše dobré skutky a chválil nášho Otca, Ktorý je na nebesiach? Už nech sme si dali odpoveď akúkoľvek, nech sa tieto otázky stanú výzvou a novým pozvaním k uvedomeniu si veľkého povolania byť kresťanom.

otec Nikodím

 

 

Pokánie, liek tela i duše

 

Stáva sa, že Hospodin obdarúva ľudí výnimočnou láskou, keď ako sa hovorí, nachádzajú sa už na okraji priepasti. Napríklad v poslednom štádiu rakoviny, či inej choroby, kedy už posielajú ľudí z nemocnice domov zomrieť. Zrazu sa človek chytá aj slamky – lebo už nič iné nepomáha. Prichádza do cerkvi, spovedá sa, prijíma Eucharistiu, začina sa modliť ... a úplne mení svoj predchádzajúci bezbožný život. A zrazu sa vracia do plného zdravia.

„Stalo sa to v Berdsku v r. 1987. Do chrámu prišla mladá žena“., spomína otec Valentín Birjukov. „Otče, moju mamu poslali z onkológie domov zomrieť. Nepomáhajú už žiadne lieky. Chce, aby ste ju vyspovedali a pripravili na smrť“, hovorí žena.

Prišli sme k tejto žene, nevstávala už z postele. Celá opuchnutá, modrá, bolo už cítiť mŕtvolný zápach, ledva rozprávala. Vyspovedal som ju, jeleopomazal, prijala Sv. Telo a Krv Hospodina.

Pýtam sa: „Poznáš modlitby?“ „Poznám tri“., odpovedala mi. „Modli sa“, hovorím chorej. „Modli sa, nemysli na to čo bude, nemysli na nič a nikoho, rodina sa o teba postará, ty sa neustále modli. A Boh ťa uzdraví, ak to bude Jeho sv. vôľa “.

Nakázal som jej deťom, aby ju nezaťažovali, nevyrušovali. Nech sa len modlí.

Po dvoch mesiacoch prišli deti tejto ženy. Spočiatku som ich nespoznal. Známe tváre, ale nemohol som si ich vybaviť.

„Pamätáte , otče, ako ste boli u nás?“, spýtali sa a začali plakať.

Vtedy som ich spoznal po hlase. Pomyslel som si: „Niečo sa iste stalo“.

„Stal sa zázrak!“, povedala dcéra. „Mama urobila všetko, čo ste jej nakázali. Neustále sa modlila. Polepšilo sa jej a poslala nás poďakovať vám“.

„Nie mne treba ďakovať, ale Hospodu Bohu“, odvetil som.

Iba Boh mohol urobiť to, čo sa stalo s touto ženou. Z nemocnice jej chodili každý deň dať injekciu od bolesti. Pozerajú, čudujú sa. Opuchy zmizli, stratil sa zápach, bolo jej lepšie. Začala jesť, hovoriť, chodiť. Urobili vyšetrenia – a nenašli žiadnu rakovinu.

„Čím ste sa liečili? Veď to je nemožné“, čudovali sa. Žena im vyrozprávala, ako zavolala kňaza, vyspovedala sa, prijala Eucharistiu, začala sa modliť, no a vtedy sa jej začal  zlepšovať zdravotný stav. Kúpila lampadu, v dome zavesila ikony, pri ktorých prosí Boha a ďakuje Mu.

Tu je dôkaz, ako pôsobí spoveď, prijímanie Sv. Tela a Krvi Christa, modlitba. Nie samo od seba, ale z našej viery, z vôle Hospoda Boha.

otec Nikodim

 

DRŽTE SA CHRISTOVEJ RYZY
 

"Sú rôzne cesty k spaseniu, - hovorí optinsky starec, prepodobný Varsonofij. 

- Jedných Hospodin spasí v monastieri, druhých vo svete... Všade je možné sa spasiť, len neopusťte Spasiteľa! 

Chyťte sa, držte sa ryzy Christovej – a Christos bude s vami, neopustí vás!"

 

 

 

 

 

Čo ešte chceš?

POUČENIE OTCA NÁŠHO SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO

Ja som otec, - hovorí Christos, - ja som brat, som ženích, som dom, som pokrm i odev, som koreň i základ, všetko, čo by si si mohol priať, som ja.

Od nikoho nič nežiadaj, ja budem pracovať. Veď som prišiel, aby som ti slúžil, nie aby som bol obsluhovaný. Ja som tvoj priateľ, tvoje ruky i nohy, hlava, brat i sestra, matka, všetko som ja.

Chcem iba, aby si bol mojím priateľom a miloval ma. Stal som sa chudobným kvôli tebe i v hrobe som pre teba, hore za teba prosím Boha Otca, sem dole ma totiž poslal Otec, aby som sa stal tvojím zástancom. Ty si pre mňa všetkým, si mojím bratom, spoludedičom, priateľom, si časťou môjho tela. Čo ešte chceš?

 

 

 

Sme povinní žiť tak, aby v prípade, že sa stratia všetky Evanjelia, ich ľudia mohli vyčítať z našej tváre. (metropolita Antonij Surožskij)

 

 

 

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode