Okultizmus - ochotne dáva rady ako vstúpiť do krásneho sna o živote.

Neupozorňuje však na fakt, že prebudenie má svoje konsekvencie.

 

 

 

Duchovné nástrahy súčasnosti

31.01.2017 14:23

STRAŠNÁ SILA MATERINSKÉHO PREKLIATIA

 

«Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov» (Kniha Sirachova 3, 11).

 

Modlitba rodičov a ich požehnanie majú veľkú silu v očiach Božích, lebo On Sám nadelil rodičom zvláštnu moc nad deťmi.

Tento skutočný príbeh je aj odpoveďou na mnohé Vaše otázky: „Prečo sa nedarí nám samým, … našim deťom, … prečo sa rozpadávajú vzťahy, … prečo všetko, do čoho sa pustíme, vzápätí nevychádza, … prečo neraz ani len smrť neprichádza, a pravdu povediac, ani vek, ani strašná choroba, uzdravenie a život nesľubujú., … akoby neviditeľný meč – kliatba viseli nad hlavou...“

Tu je odpoveď na mnohé podobné otázky. Len otvorené srdce a silu ešte zavčasu postaviť sa – kajať sa, odpúšťať, žehnať každému, aby i sám prijať požehnanie.

 

STRAŠNÁ SILA MATERINSKÉHO PREKLIATIA

 

V jednom meste začali budovať chrám na cintoríne. Základy začali kopať v najstaršej časti cintorína, kde už aj samé mohyly čas zrovnal so zemou. Pri výkopoch časom narážali na truhly, ktoré už do tla spráchniveli, takisto po telách veľa neostalo, občas nejaká kostička.

Zrazu robotníci priam zamrzli – dokopali sa k truhle, ktorá bola celá a pevná. Dostali príkaz očistiť ju a opatrne vytiahnuť na povrch. V momente, keď ju začali dvíhať, staré prehnité kliny nevydržali a veko truhly sa zosunulo. Chlapi len-len, že z úľaku nepustili truhlu. Mŕtvy ležal celý, nedotknutý, akoby ho boli len teraz pochovali. Len na jeho tvár bolo strašne pozerať – bola znetvorená strašnými mukami.

Zišlo sa mnoho národa, všetci sa prišli pozrieť, prežehnávali sa. Nikto nedokázal rozpoznať nebohého. Aj starci so šedinami bielymi ako inovať len pokyvovali plecami, a hľadiac na toho nešťastníka hovorili: „Takého človeka nikto nepamätá v našej dedine“.

Začali sa mu prizerať bližšie a zbadali, že zložené ruky má zviazané ženským vrkočom. „Čo to znamená?“, - pýtal sa každý. - „Nikdy sme nikto nevideli, aby ruky neboštíka ktosi zviazoval vlasmi...“. Mnoho národa sa zišlo aj z okolitých obcí, aby videli toto divné čudo, a nikto nenachádzal nejakej rozumnej odpovede.

Zrazu z davu vychádza starena, úbohá, ohnutá k zemi, všetci jej tipovali ponad sto rokov, a ona sama už svoje roky ani nepočítala. Stará žena, ktorá desiatky rokov neschádzala z postele, podišla k nebohému, opierajúc sa o svoju palicu, pľuvla na neho, obrátila sa a odišla preč. Hneď sa národ zbehol okolo nej. - „Babka, kto je?“ , - všetci sa zvedavo pýtali.

To je môj syn!“, - povedala. - „Zomrel veľmi dávno, ešte ani Timoteja nebolo na svete“. Timotej stál vedľa stareny a podoprieral ju, a výzorom sa zdal byť jej rovesníkom.

Je to môj syn, nikdy ma nemal za matku, ale za otrokyňu, vyčítal mi aj suchý kúsok chleba, ktorý sa mi ušiel, a každý deň sa vyhrážal, že ma vyženie z domu. Raz, znova v zlosti sa osopil na mňa, už ani neviem prečo, vyskočil z miesta, udrel ma, ešte ma stihol chytiť za vlasy a začal ťahať.

Keď som sa zodvihla, pristúpila som k nemu a pozrela priamo do očí – zmeravel, zahanbil sa, onemel, akoby vody nabral do úst, spustil hlavu, a v tú chvíľu predo mnou sadol na lavicu.

Zobrala som nôž, odrezala svoj vrkoč a povedala: „Ľutuj, syn môj, a daj svoje ruky, aby som ti ich zviazala, aby si ich už nikdy nezdvihol na svoju matku“. Vytiahol ruky ku mne, ja som ich zložila a previazala svojím vrkočom i riekla: „Žeby ich nikto nikdy okrem mňa nerozviazal!“ On si v tej chvíli ľahol na lavici a oddal dušu Bohu. Pochovala som ho, i teraz tu leží tak, ako vtedy“.

Ľudia začali prosiť starenu, aby odpustila synovi a rozviazala mu ruky. „Veď vidíš, čo sa s ním deje, - hovorili. - Koľko desiatok rokov sa trápi za svoje hriechy! Odpusť mu!“ Dlho nechcela nič počuť a zňať svoje prekliatie. Vtedy začali pripomínať aj jej trápenie: „Matuška, nevidíš, že preto ani teba zem nechce prijať; … že Boh ťa nechce trestať, ale tvoj hriech ťa nepustí – Ty nechceš odpustiť synovi, a preto aj chodíš po zemi ako živá mŕtvola... Odpusť mu!“

Nakoniec sa im podarilo ju uprosiť. Podišla k rakve a sama svojimi roztrasenými a vyschnutými rukami ako kostlivec, rozviazala vrkoč so slovami: „Nech je Boh s tebou, ja ti odpúšťam!“ V tom momente sa telo nebohého, ako aj samotná rakva, rozsypali na prach. Stará žena si sadla, poprosila, aby jej zavolali kňaza a spokojne potom vydýchla. Prach nebohého zozbierali a pochovali v jednom hrobe spolu s jeho matkou.

(pozn. takýchto dosvedčených prípadov je veľa – keď po odpustení, či rozhrešujúcej modlitbe, sa telo začne priam pred očami obracať na prach. Nedotknuté telo (nerozpadnuté) nemusí byť iba znakom svätosti, ale častokrát výkrikom nebohého hriešnika, ktorého k zemi viaže nejaké prekliatie, kliatba; mohol sa venovať čarodejníctvu atď., napriek Božiemu príkazu, kedy je telo odovzdané zemi, tá ho odmieta prijať).

Pre prítomný národ to bolo veľké poučenie, a ešte po mnohých rokoch rodičia, učiac svoje deti poslušnosti a pokore, úcte k otcovi a matke, ako prikázal Sám Hospodin Boh, rozprávali tento príbeh o starene a jej prekliatom synovi.

 

Zdroj: «Семья и вера»

- pripravil o. Nikodím

 

18.07.2016 17:37

O rodičovskej kliatbe a požehnaní

 

Koľko krát počuť od mamky, babky lamentovanie nad deťmi, vnukmi, ktorí sa akosi nevydarili.

Otče, tote moje dzeci..., … jeden pijak, … druhý ani nehutorec...“ ; „otče, ako srdce bolí – deti sa porozvádzali, … vnuk, vnučka na divo žije, o svadbe ani len počuť“; „otče, už oči mám vyplakané – tote moje dzeci, jak pohane žijú...“., … a chce sa neraz položiť otázku: „A vôbec vás nenapadlo, že je to iba výsledok vášho „požehnania“???“ … A otázka namieste, lebo koľko krát príde i kňazovi počuť z úst matky, otca, strašné slová k ich deťom – choď do diabla; fras (ďas) by ťa zobral; choď do pekla – a vôbec si ani len neuvedomujú silu tohto svojho démonského „požehnania“...

 

RODIČOVSKÉ PREKLIATIE PÔSOBÍ NESKUTOČNE MOCNE

 

Drahí moji, kliatba, prekliatie, dokonca, jednoducho iba srdce zožierajúca nespokojnosť rodičov voči svojim deťom, pôsobí neskutočne veľkou silou.

Aj keby rodičia doslovne neprekliali svoje deti, ale vo svojom srdci by cítili rozhorčenie voči nim, verte, ich deti nebudú mať v živote jedného svetlého, radostného dňa a celý ich život sa stane neustálym utrpením. Žiaľ, takéto deti potom pretrpia celý svoj zemský život.

Je však ešte oveľa horšie, keď rodičia svoje deti „posielajú diablovi“ - v skutku ich priam „zasväcujú“ pre peklo. A tak, keď sme mu ich sami „odovzdali“, neraz nevedomky, diabol si potom robí právo nad nimi a vo svojom čase sa domáha toho, čo sme dali do jeho vlastníctva. Nejedná rodinná tragédia je smutným svedkom toho. Z druhej strany, ani len predstaviť si nevieme, akým veľkým pokladom je pre nás rodičovské požehnanie.

 

Spomínam si, - hovorí starec Paisij Svätohorský, - na jednu matku štyroch detí. Bola vdova a veľmi sa trápila, že ani jedno z nich si nedokázalo založiť rodinu. Modlil som sa za nich, modlil, ale bezvýsledne. „Čosi je nie tak - pomyslel som si“, - pokračuje starec.

Jej deti mi hovorili o tom, že im niekto „porobil“. - „Nie, to na porobenie nevyzerá... Neprekliala vás vlastná matka?“, - pýtal sa starec.

Otče, skutočne, - odpovedali, - keď sme boli malí, často sme sa veľmi šaleli, vystrájali sme a ona sa hnevala a nadávala: „Žeby ste zdreveneli!“ Žena mala prchkú povahu, často prepadala depresii a rozšantené deti ju rýchlo vedeli vyviesť z rovnováhy a ona ich v zlosti prekliala.

Vtedy im starec povedal: „Choďte k matke a povedzte jej, čo je príčinou vášho trápenia., aby sa spamätala, ľutovala to a od tej chvíle vás neprestávala žehnať“, - odporúčal starec. - Do roka a pol si všetci štyria založili rodiny.

 

Čo ak rodičia prekliali svoje deti a už zomreli? Ako sa môžu tieto deti oslobodiť od rodičovského prekliatia?

V prvom rade si sami musia uvedomiť, že príčina ich prekliatia je v nich samých, a oni vo svojom čase, mohli skutočne priniesť nemálo trápenia svojim rodičom, ktorí ich vo svojej slabosti mohli prekliať. Keď spoznajú svoju vinu a zo srdca ju oľutujú, vyznajú svoj hriech, všetko sa začne uberať správnym smerom. Sami sa duchovne obrodiac, pomôžu aj svojim, už zosnulým rodičom.

 

Čo môže byť rodičovskou kliatbou?

Jednoducho, všetky zlé, negatívne slová vyrieknuté počas celého nášho života – počnúc počatím. Veľmi veľa zla v živote človeka má svoj počiatok práve v neprijatí tehotenstva, nového života, a to zo strany matky ako i otca (strach, čo bude., … narušilo to naše plány., … rozhodovanie sa pre potrat atď.) A potom, nie iba priame vypovedanie slov kliatby: „preklínam ťa, … preklínam tú chvíľu“, ale každé negatívne slovo adresované dieťaťu: „ty blázon, … debil, … nepodarok, … z teba nikdy nič nebude, … ty si nemožný, atď."

Neustále sa nám treba učiť žehnať svoje vlastné deti – hoci len jednoduchými slovami: „nech sa ti darí, … nech ti Boh pomáha, … verím ti, … mám ťa rád“., a Boha v srdci prosiť, aby pomohol deťom prijať dar požehnania, a takisto im pomohol naučiť sa samostatne rozhodovať sa pre dobro.

Preklínajúc svoje deti si ani neuvedomujeme, že ich predávame do rúk besov. Démoni aj bez nás ich dosť pokúšajú a zvádzajú na každý hriech, a my neraz namiesto, aby sme sa modlili za svoje deti, besom pomáhame hubiť ich. Čo chceme potom mať zo svojích detí? Čudujeme sa, že „žijú horšie ako pohania, … prepadli alkoholu, drogám, … nemravnosti, … že si nevedia nájsť miesto v živote, … že čoho sa chytia, to pokazia...“ ?!!

 

Dieťa od svojej podstaty je „nevinným anjelom“, keď však čosi škrípe v jeho správaní, je to iba výsledok zlej výchovy, čiže príčina je v nás samých. Prv nám preto treba hľadať hriech v nás, ako rodičoch, a vykoreniť ho zo seba – keď sa nám to s Božou pomocou podarí a my začneme očisťovať seba, automaticky sa začne očisťovať aj naše dieťa.

Modlitba matky, či otca za dieťa, ženie démonov od nich (besa – démona pijanstva, fajčenia; démona narkománie; démona nemravnosti; démona neviery; démona akejkoľvek závislosti …). Modlitba matky, rodiča, vytrháva deti zo samého dna pekla. Hriech rodičovskej kliatby je strašným hriechom, lebo nehubí len toho, kto preklína, ale aj toho, kto je prekliaty, vedie do zatratenia.

PRETO MATKY, OTCOVIA, RODIČIA, NEPREKLÍNAJTE SVOJE DETI, ALE PLAČTE NAD NIMI A V SLZÁCH ZA NICH PROSTE BOHA, ŽEHNAJTE IM., … A BOH VŠEMILOSTIVÝ A PREDOBROTIVÝ, VŠETKO ZARIADI !!!

 

SŇATIE RODIČOVSKÉHO PREKLIATIA

Uvedomiac si tento strašný hriech, kliatbu vo svojom živote, rodič i dieťa, MUSIA SA VYSPOVEDAŤ, VYZNAŤ SVOJ HRIECH PRED KŇAZOM A PRIJAŤ SV. DARY TELA A KRVI HOSPODINA; SAMOZREJME, PRED TÝM SI MUSIA VZÁJOMNE ODPUSTIŤ. Silné prekliatie (a neraz sa nerozoznané kliatby nesú celými generáciami – alkoholizmus v rodine; nevery a rozbité manželstva; predčasné úmrtia v rodine; bez vysvetlenia objavujúce sa šialenstvo v rodine (neraz v rovnakom veku) atď.) je treba, aby rozviazal biskup, alebo biskupom poverený kňaz.

 

Sv. athoský starec Paisij radí, aby rodič i dieťa pred spoveďou a prijatím Eucharistie, keď pred kňazom vyznajú svoj hriech, aby pred ikonou, či už Matky Božej, či iného svätého, ktorý sa stane svedkom ich zmierenia, a následne i duchovným pokroviteľom (ochráncom), prečítali spolu modlitby – Otče náš; Bohorodice Divo a Viruju.

Dieťa nech pred rodičom jednoduchými slovami poprosí o odpustenie za akékoľvek zlo proti rodičovi (neposlušnosť, preklínanie, nadávanie, detský, puberťácky vzdor, či nejakú konkrétnu ranu, ktorá zranila srdce otca, matky).

Takisto, potom rodič, má poprosiť o odpustenie akéhokoľvek zlého slova, a následne možno takýmito slovami sňať samotnú kliatbu: „Snímam z teba všetky slová môjho prekliatia, hnev, každú nenávistnú myšlienku proti tebe a zverujem ťa pod ochranu Matky Božej a všetkých svätých“. Potom požehnať dieťa ikonou, pred ktorou bola kliatba sňatá, a tá ikona bude znakom rodičovského požehnania do ďalšieho života dieťaťa.

 

ŽEHNAJTE A NEPREKLÍNAJTE!“, - hovorí sv. apoštol Pavol (por. Rim 12, 14). Parafrázujúc Pavlove slová do Christovho „proste a dá sa vám, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám“ (por. Mt 7, 7), zaznie pred nami výzva: „NEPREKLÍNAJTE A NEBUDETE PREKLIATÍ; ŽEHNAJTE A MILOSŤ POŽEHNANIA SA VYLEJE NAD VAMI !!! “

 

S prianím všetkého dobrého, pripravil o. Nikodím

 

21.04.2016 11:25

ZDOBITIE JERICHA – NA CESTE K OSLOBODENIU

 

Keďže neraz za mnou prichádzajú veriaci rímskokatolíci, západného, či východného obradu s prosbou o pomoc v nejakom duchovnom probléme, ako pravoslávny kňaz, ktorý sa snaží vypočuť ich, pomôcť a nasmerovať k Bohu, žiaľ neraz musím so žiaľom konštatovať, že následkom nášho rozdelenia, nemôžem poskytnúť TEN NAJLEPŠI A NAJMOCNEJŠI LIEK, KTORÝ V PRVOM RADE JE TAM POTREBNÝ A KTORÝM JE EUCHARISTICKÝ CHRISTOS, a svoju snahu pomôcť môžem oklieštiť do modlitby, požehnania a nasmerovania do svojho materského spoločenstva...

Nepriateľ ľudského rodu, diabol, v každom tom našom cirkevnom spoločenstve nás pokúša „svojim spôsobom“, ale skúsenosť svedčí, že na pôde okultizmu vo všetkých jeho formách rozdiely nerobí – či ide o pravoslávneho, rímskeho, či gréckeho katolíka atdˇ. V tej chvíli, pre neho je podstatné, že ten-či onen kresťan, ktorý hovorí, že patrí Christovi a verí v jedného Boha..., vybral sa úplne inou cestou, ktorá nemá vôbec nič spoločne s Božím prikázaním – JA SOM PÁN, BOH TVOJ ! NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV... !!!

Ako pravoslávny kňaz svedčím o tom, čo mám – o ceste Pravoslávia; ale takisto vnímam aj fakt ľudovej múdrosti, že - „Topiaci sa i slamky chytá!“, - a neraz mi skutočne prichádza brzdiť „rozhodnutia“, ktoré nesvedčia o viere, ale sú iba zúfalým výkrikom v bludisku problémov, … čo tak ochotne zneužívajú práve rôzni okultisti a podvodníci. Preto aj pre návštevníkov našej stránky, katolíkov, či veriacich iných vyznaní, som si dovolil zverejniť článok katolíckeho kňaza Pavla Hucíka, ktorý jazykom Katechizmu Katolíckej cirkvi odpovedá na problematiku okultizmu a oslobodenia z jeho moci. Tento článok vnímam aj ako osobné svedectvo o. Hucíka, ktorý ako bývalý okultista sa dnes venuje službe modlitby oslobodenia.

Samozrejme, článok môžem odporúčať aj pravoslávnym veriacim, keďže vo svojej podstate neprieči učeniu pravoslávnej Cirkvi, a slovami sv. Písma odkrýva nebezpečenstvo tak neblahého fenoménu, ktorý zdá sa v dnešnom svete, ktorý sa snaží nahovoriť, že nepotrebuje Christa, naberá na sile.

o. Nikodím

 

ZDOBITIE JERICHA – NA CESTE K OSLOBODENIU

 

Poznáte rozprávanie o tom, ako Izraeliti cestou do Zasľúbenej zeme dobíjali Jericho? (Pozri Joz 7 kapitola). Boh im prikázal, aby nad všetkým, čo je v Jerichu, vykonali kliatbu – mali to zničiť a nesmeli si so sebou nič zobrať. Lenže jeden z nich, Achan, tento Boží príkaz porušil. Z Jericha si zobral striebro, šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré sa podľa mienky odborníkov používali pri vešteckých praktikách. V DÔSLEDKU TOHTO ČINU ALE IZRAELSKÝ NÁROD STRATIL BOŽIU OCHRANU. Pri dobíjaní pomerne malého mesta Haj utrpel zdrvujúcu porážku, pri ktorej zahynulo tridsaťšesť izraelských bojovníkov. Ich postup do zasľúbenej zeme sa zastavil. Keď sa Jozue pýtal Boha na príčinu neúspechu, ten mu ukázal, že niekto v jeho mužstve porušil Boží zákaz. Losovaním sa zistilo, že to bol Achan. Vtedy Izraeliti vyviedli z tábora Achana, jeho deti, jeho stáda i všetko čo mal a ukameňovali ich. Takto bolo odstránené prekliatie a Izraeliti mohli ďalej víťazne napredovať do Zasľúbenej zeme.

 

Čo sa vlastne stalo?

Achan neposlúchol Boha. Ponechal si niektoré prekliate veci, lebo sa mu páčili a ukryl ich v dome.

 

Čo tým zapríčinil?

1. Stratu Božieho požehnania

2. Kliatbu pre celý Izrael

3. Prehru v boji a neschopnosť víťaziť nad nepriateľmi

4. Zastavenie putovania do zasľúbenej zeme

5. Smrť (tridsiatich šiestich bojovníkov, seba, svojich detí a zvierat)

 

VŠIMNITE SI, AKÉ HROZNÉ DÔSLEDKY MAL JEHO HRIECH! A NIELEN NA NEHO, ALE AJ NA JEHO RODINU, JEHO VECI I NA CELÝ IZRAEL. MÁME TU DO ČINENIA S JEDNÝM S NAJVÄČŠÍCH A NAJNIČIVEJŠÍCH HRIECHOV – S HRIECHOM PROTI PRVÉMU BOŽIEMU PRIKÁZANIU.

Prečo boli tie veci, ktoré si zobral Achan prekliate? Lebo obyvatelia Jericha sa klaňali pohanským diabolským božstvám, prinášali im obety, veštili, vyvolávali duchov, mali čarodejníkov a podobne. Šineársky plášť a zlatý jazyk, ktoré si Achan zobral, sa používali pri veštení.

 

Čo je prekliate?

PREKLIATA JE (MODLA) UROBENÁ RUKOU AJ S TÝM, ČO JU ROBIL. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou. Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské. Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest. Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie...“ (Múd 14, 8 -11).

 

Čo je modlárstvo?

Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: Je to „zbožšťovanie toho, čo nie je Boh“ (KKC 2113). Čo to znamená? Modlárstvo je keď človekovi, veci, činnosti alebo duchu pripisujem moc, ktorú má iba Boh. Modlárstvo je keď to, čo si mám získavať cez modlitbu, vieru, sviatosti a sväteniny, chcem získať vlastnou silou alebo pomocou mágie a okultizmu. Modlou nemusí byť len socha. Môže to byť červená šnúrka, amulet pre šťastie alebo na lásku. Modlou sa môžem stať aj ja sám, keď sa nechcem podriadiť Bohu, jeho zákonom a chcem robiť len to, čo sa mi zachce.

 

Čo je okultizmus?

Modlárstvo voláme aj okultizmus. Okultus (z latinčiny) znamená skrytý. Okultná vec je tá, v ktorej sa skrýva diablova prítomnosť, alebo sila. V knihe Rituál exorcizmu sa píše: „PRÍTOMNOSŤ DIABLA A INÝCH DÉMONOV SA OBJAVUJE, A TIEŽ PREJAVUJE NIELEN V POKÚŠANÝCH ALEBO POSADNUTÝCH OSOBÁCH, ALE AJ VO VECIACH A MIESTACH, KTORÉ NEJAKÝM SPÔSOBOM PRENIKLI SVOJÍM PÔSOBENÍM...“.

 

Čo je mágia?

Mágia je zariekanie alebo činnosť, ktorou chceme privolať okultnú silu v náš prospech. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym – hoci aj preto, aby mu získal zdravie - vážne odporujú čnosti nábožnosti“ (KKC 2117).

 

DÔSLEDKY MODLÁRSTVA PODĽA BIBLIE

1. STRATA BOŽEJ MILOSTI A SVÄTOSTI A ZÁKAZ PRISTUPOVAŤ K SVIATOSTIAM: „Toto hovorí Pán, Jahve: ...leviti, ktorí ...zablúdili odo mňa za svojimi modlami...Nesmú sa mi priblížiť, aby mi slúžili ako kňazi, a nepriblížia sa k ničomu, čo je mne sväté, k svätosvätým veciam, ale ponesú svoju hanbu a svoje ohavnosti, ktoré popáchali“ (Ez 44, 9 - 13).

2. PEKLO – VEČNÉ UTRPENIE A ZATRATENIE: „Nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba. Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa...“ (Iz 47, 13 - 14).

3. POMÄTENOSŤ: „Toto hovorí Pán, ktorý ťa vykúpil a ktorý ťa formoval od materského lona: „Ja som Pán, čo som všetko stvoril, nebesá som sám roztiahol, zem som rozprestrel vlastnou mocou. Ničím znamenia veštcov a hádačov šialencami spravím...“ (Iz 44, 24 - 25). To znamená, že nie hviezdy a znamenia nás ovplyvňujú a formujú, ale Boh. Povedať, že ja som v inom znamení ako v znamení Božom, Ježiša Krista, kríža alebo Panny Márie, je zrieknutím sa svojho krstného znamenia. Je urážkou Boha.

Modlárstvo je takým veľkým hriechom, že Boh v prvom prikázaní hovorí: „Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (Ex 20, 4 - 6).

A preto Boh aj nám hovorí: „Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa...“ (Dt 13, 17 - 18).

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo“ (Gal 5, 19 - 22).

 

Aká je Božia vôľa pre nás?

Ako poslušné deti neprispôsobujte sa takým žiadostiam, ako keď ste boli v nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní; veď je napísané: "Buďte svätí, lebo ja som svätý." (…) Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka“ (1Pt 1, 14 – 16; 18 - 19).

Ale ak chceme byť svätí, musíme urobiť to, k čomu nás vyzýva sv. Pavol: „Neviete že trocha, kvasu prekvasí celé cesto? Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom“ (1Kor 5, 6-7a).

 

Čo máme robiť?

Varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 9 - 13).

Porúcajte ich oltáre, polámte ich modly, povytínajte ich háje a ich sošky popáľte na ohni! Veď ty si svätý ľud Pána, svojho Boha; teba si vyvolil Pán, tvoj Boh, za svoj vlastný ľud zo všetkých národov, čo sú na zemi“ (Dt 7, 1 - 6).

A keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom“ (Lv 4, 19).

Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce! Lebo sny už mnohých uviedli do bludu a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne. Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami“ (Sir 34, 6 - 8).

Nevypaľujte si (do kože) nijaké znamenia! Ja som Pán!“ (Lv 19, 28).

A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami...“ (2 Kor 6, 17 - 18).

 

NEMÁME VYHODIŤ MODLÁRSKE PREDMETY IBA ZO SVOJHO DOMU! MUSÍME ICH VYŤAŤ, VYKORENIŤ AJ ZO SEBA SAMÝCH. LEBO MY SME BOŽÍ DOM – CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO. VYKORENIŤ ICH ZO SVOJHO TELA, PSYCHIKY AJ DUCHA. ZO SVOJEJ MYSLE, POCITOV I ZO SRDCA:

Sám Boh pokoja nech vás celých posvätí, aby sa zachoval váš duch neporušený a duša i telo bez úhony, keď príde náš Pán Ježiš Kristus“ (1 Sol 5, 23).

Neviete že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí. Lebo Boží chrám je svätý - a ním ste vy“ (1 Kor 3, 16-17).

Kto však vie o všetkých svojich poblúdeniach? Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem...“ (Ž 19, 13).

 

Prečo sa máme zrieknuť modlárstva a okultizmu?

Prečo nemohli Izraeliti ponechať posvätné háje? Veď stromy nie sú zlé!

Prečo nemohli ponechať posvätné stĺpy ako kultúrne a historické pamiatky?

Prečo museli spáliť pohanské sošky a nesmeli si ich ponechať na okrasu? Nestačilo nepripisovať im duchovnú moc?

Prečo kresťania v Sk 19, 19 spálili knihy o čaroch v hodnote 50 000 strieborných a nebolo im to ľúto?

 

Musíme povedať, že ktokoľvek zamýšľa múdro robiť nejaké dielo, najprv odstráni prekážky svojho diela, ako hovorí Jeremiáš: „Preorte si úhor a nesejte do tŕnia“ (Jer 4, 3). (Tomáš Aquinský)

 

Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou“ (Dt 6, 4 - 5).

Keď budeš počúvať tieto ustanovenia ... a plniť, Pán, tvoj Boh ... rozmnoží ťa; požehná plod tvojho života, plod tvojej zeme... Budeš požehnaný nad všetky národy; nebude u teba neplodného ani neplodnej, ani len u dobytka. Pán oddiali od teba každú chorobu a nedovolí aby na teba doľahla nejaká hrozná egyptská bieda, ktoré poznáš, a dopustí ich na všetkých tvojich nepriateľov“ (Dt 7, 12 - 15).

 

AKÉ SÚ DÔSLEDKY OKULTIZMU?

1. Strata lásky, vnímania Ducha Svätého, Božej blízkosti a požehnania

2. Nešťastia, nevysvetliteľné zdravotné problémy, choroby až smrť...

3. Agresivita, nutkavé myšlienky, nutkanie na samovraždu, vraždu alebo iné zlo

4. Strach, nepokoj, úzkosti, hrôzostrašné sny, depresie až psychické zrútenie

5. Problémy, zábrany až bolesť pri modlitbe a prijímaní sviatostí

6. Nechuť čítať Božie slovo, chodiť do chrámu, na spoločenstvo alebo slúžiť

7. Vnímanie hlasov a čudných zvukov, videnie temných bytostí a iných zvláštnych vecí

8. Zatemnenie rozumu a srdca, strata rozlišovania dobra a zla, pravdy a klamstva

9. Posadnutosť

10. Večné zatratenie

 

Stupne pôsobenia zlého ducha na človeka

1. Pokušenie

2. Zviazanosť

3. Posadnutosť

 

Spôsoby oslobodenia z okultizmu a vplyvu diabla

1. Sviatosti: Krst, Sviatosť zmierenia a Eucharistia

2. Modlitba a pôst

3. Malé exorcizmy, zriekanie sa a modlitby oslobodenia

4. Slávnostný exorcizmus

 

Ako pôsobí diabol cez hudbu? (1 Sam 16, 1-23)

Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Prejavilo sa to aj tým, že začal hrať, skladať a spievať piesne, ktoré boli z vnuknuté Duchom Svätým. Väčšina žalmov pochádza od neho. Táto hudba a piesne upokojovali chorého kráľa Šaula. Trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Dávidove piesne a hudba mu prinášali kráľovi pokoj. Keď ich počúval, „Šaulovi sa uľavilo a bolo mu lepšie, zlý duch od neho odstúpil“ (1 Sam, 16, 23).

Rozlíšenie hudby podľa pôvodu:

1. Hudba, ktorá je výsledkom talentu človeka

2. Hudba, ktorá je z vnuknutia Ducha Svätého

3. Hudba, ktorá je z vnuknutia zlého ducha

Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva. Je to preto, lebo diabol ju inšpiroval, on má na ňu autorské práva. Všimnite si prejavy násilia, agresie a hystérie na rockových koncertoch! Ježiš povedal: „Dávajte si pozor, čo počúvate!“

 

AKO SA OSLOBODIŤ OD OKULTIZMU?

1. Vyspovedať sa z toho

2. Vyhodiť okultné predmety a modly (najlepšie spáliť) a prestať robiť mágiu

3. Odvolať zariekania, kliatby a preklínania

4. Prestať navštevovať ľudí, čo také veci robia

5. V Ježišovom mene sa ho zrieknuť a všetkého vplyvu, ktorý na nás zanechal

6. Odovzdať svoj život Ježišovi

7. Používať Božie posvätené veci, modlitbu a sväteniny na ochranu pred zlým

Tieto kroky tvoria aj súčasť tzv. modlitieb za oslobodenie alebo malých exorcizmov, ktoré môže vykonávať každý kresťan. V ťažších prípadoch, kde sa preukáže prítomnosť zlého ducha, je potrebné absolvovať modlitby slávnostného exorcizmu. Ten môže v katolíckej cirkvi viesť iba kňaz, poverenú na túto úlohu biskupom.

 

NAJLEPŠOU OCHRANOU PRED ÚTOKMI DIABLA JE ŽIVOT V ČISTOTE, POKORE, SVÄTOSTI, LÁSKE A V POSLUŠNOSTI BOŽIEMU SLOVU.

Okrem toho môžeme použiť aj niektoré ďalšie prostriedky ochrany:

1. Kríž, škapuliare, obrazy svätých

2. Používanie svätenej vody

3. Zapaľovanie požehnaných sviec

4. Pálenie požehnaného kadidla

5. Požehnanie veci, domu, miesta

6. Pridávanie exorcizovanej soli do jedla

7. Pomazanie exorcizovaným olejom

 

Oslobodzovanie rodu

Všimnite si, že keď si Achan vzal prekliate veci, upadol do kliatby a s ním aj celá jeho rodina i všetky jeho veci. Prečo? Lebo on bol hlavou rodiny a celá jeho rodina, aj jeho veci boli pod jeho autoritou. Alebo si spomeňte na Ježišovo podobenstvo o zlom sluhovi, ktorý dlhoval pánovi 10 000 talentov. „Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť“ (Mt 18, 25).

Poznám prípad istého chlapca, ktorý má jasnovidné schopnosti; vidí akoby do vnútra človeka, aké majú ľudia choroby, čo ich čaká atď. Je to preňho veľkou ťarchou, nevie sa normálne pozerať na ľudí. On sám neurobil nič pre to, aby získal takéto schopnosti a ani nerobil okultizmus. Táto schopnosť sa u neho prejavila spontánne. Nakoniec sa zistilo, že jeho starý otec praktizoval okultizmus.

Čo to znamená? Ako som už na začiatku povedal, HRIECHY PROTI PRVÉMU BOŽIEMU PRIKÁZANIU SÚ TAK VEĽKÉ A ŠKODLIVÉ, ŽE SVOJIMI DÔSLEDKAMI A VPLYVOM ZASAHUJÚ AJ ĎALŠÍCH ĽUDÍ. NO NIELEN TIETO HRIECHY, ALE KAŽDÝ NÁŠ HRIECH MÁ DOPAD AJ NA DRUHÝCH ĽUDÍ. A preto, ak robíme pokánie za svoje hriechy, potrebujeme sa modliť nielen za seba, ale aj za tých, na ktorých mali vplyv, a tiež našich zomrelých predkov, ktorí páchali podobné hriechy a nerobili z nich pokánie.

V Katechizme katolíckej cirkvi sa píše: „Vo svetle viery nejestvuje väčšie zlo ako hriech a nič nemá zhubnejšie následky pre samého hriešnika, pre Cirkev a pre celý svet“ (KKC 1488).

V spoločenstve svätých, nik z nás... nežije pre seba a nik pre seba neumiera (Rim 14, 7). Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu sním všetky údy, a tak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy (1 Kor 12, 26 - 27). A ďalej: Láska nie je sebecká (1 Kor 13, 5). Aj ten najmenší z našich skutkov, ak ho vykonáme z lásky, je na osoh všetkým v tejto solidarite so všetkými ľuďmi, živými či mŕtvymi, ktorá sa zakladá na spoločenstve svätých. Každý hriech tomuto spoločenstvu škodí“ (KKC 953). … „Cirkev je teda svätá, hoci má vo svojom lone hriešnikov, lebo nemá iný život ako život milosti: ak sa ním jej údy živia, posväcujú sa, ak sa mu odcudzia, upadajú do hriechov a nezriadeností, ktoré bránia, aby vyžarovala jej svätosť. Preto trpí a robí pokánie za tieto hriechy, z ktorých má však moc vyslobodzovať svoje deti Kristovou krvou a darom Ducha Svätého“ (KKC 827), čiže cez krst, sviatosť zmierenia, sv. omšu, modlitby, exorcizmy atď.

 

ZOZNAM PREDMETOV A PRAKTÍK SPOJENÝCH S OKULTIZMOM

1. Akupresúra (Shia-tsu)

2. Akupunktúra

3. Akupunktúra pomocou lasera

4. Amulety a talizmany

5. Aplikátor Kuznecova

6. Aromaterapia - vonné tyčinky a kadidlá

7. Astrológia

8. Autogénny tréning

9. Automatické písmo

10. Bachova kvetová terapia

11. Biela mágia

12. Bioenergoterapia

13. Bojové umenia (Kung-fu, Aikido, Taekwondo...)

14. Bylinkárstvo spojené s mágiou

15. Červená mágia, nápoje lásky na získanie partnera

16. Červené šnúrky alebo stužky proti urieknutiu

17. Čierna mágia – porobenie, prekliatie, urieknutie

18. EAV – „merací“ prístroj energie v akupunkt. bodoch

19. Egyptský kríž ankh (hore so slučkou)

20. Elektroakupunktúra

21. Elektropunktúra

22. Feng shui

23. Holotropné dýchanie

24. Homeopatia

25. Horory a filmy s okultnou tematikou, napr. aj Harry Potter, Pokémon a pod.

26. Horoskopy

27. Hudba New Age

28. Hypnóza

29. I Ťing

30. Irisdiagnostika – veštecké zisťovanie chorôb z očí

31. Jasnovidectvo

32. Joga – všetky druhy

33. Kineziológia

34. Komunikovanie s UFO (napr. Raëliáni)

35. Kultové sošky šamanov, božstiev, faraónov

36. Kultové, okultné a satanistické tetovanie

37. Lapač snov

38. Liečenie „energiou“

39. Liečivé kamene, kryštály, náramky a prívesky

40. Liečivé pyramídy

41. Macumba

42. Magnetizérstvo

43. Magnetoterapia akupunktúrnych bodov

44. Mandaly

45. Moxovanie – prehrievanie akupunktúrnych bodov teplom (napr. horením paliny, cigarety alebo banky)

46. Mumiálna liečba

47. Oblečenie s okultnými a satanistickými symbolmi

48. Obrátený kríž dole hlavou

49. Odrušovače geopatogénnych zón

50. Okiadzanie bylinami na „odrobenie“ kliatby a urieknutia

51. Okultná, ezoterická a satanistická hudba

52. Okultná, satanistická, špiritistická a slobodomurárska literatúra

53. Okultné a satanistické webové stránky

54. Oui-ja tabuľky na komunikáciu s duchmi

55. Pentagram - päťcípa hviezda s dvomi cípmi nahor

56. Počítačové hry s okultnou a satanistickou tematikou, napr. Sacrifice, D&D, Diablo, Psychic Detective, Arx Fatalis, Realms of the Haunting, Ars Magica, Dungeon Keeper

57. Povery (o podávaní rúk cez prah, čiernych mačkách...)

58. Predmety s výjavmi ľudsko-zvieracích démonskych bytostí (krídla a pazúry orla, telo z leva)

59. Psychotronika

60. Psychowalkman

61. Radiestézia - veštenie pomocou prútika, kyvadla a drôtikov, zisťovanie geopatogénnych zón a prameňov

62. Raymond Moody (napr. kniha Život pred životom)

63. Regresná terapia

64. Reiki

65. Rodinné konštelácie

66. Silvova metóda

67. Šamanizmus

68. Špiritizmus – vyvolávanie duchov, vnímanie hlasov

69. Telekinéza

70. Telepatia

71. Transcendentálna meditácia

72. Tvarové žiariče

73. Uhlíková voda

74. Veštenie z kariet (napr. tarotové karty), z kávy, zo sklenenej gule, z vodnej hladiny, z ruky

75. Voodoo

76. Vykladanie snov, snáre

77. Znak jin-jang

78. Znaky diabla

79. Znamenia zvieratníka (blíženci, býk, panna...)

80. Zvonkohry

 

28.01.2016 13:03

... VÝCHODNÉ BOJOVÉ UMENIA NIE SÚ IBA ŠPORTOM

 

 

Viacerí sa na mňa obrátili s otázkou „AKO JE TO S BOJOVÝMI UMENIAMI?“ „JE TO IBA ŠPORT, ALEBO TO UŽ ZASAHUJE SFÉRU DUCHOVNA?“ Nezaoberal som sa touto tématikou nejako podrobne – preto by som akurát mohol zozbierať informácie a rady iných ohľadne tejto témy, ale práve v tom čase mi Pán poslal pod ruky katechézu o. Eliáša Dohnala, patriarchu Byzantského katolíckeho Patriarchátu, ktorá sa venuje tejto téme, a ktorú som si dovolil preložiť a ako odpoveď na mnohé Vaše otázky, ohľadne tejto témy,publikovať na našej stránke.

 

BOJOVÉ UMENIA

 

Kresťanstvo nemá nič proti športu a zdravému pohybu. Bohužiaľ, VÝCHODNÉ BOJOVÉ UMENIA NIE SÚ IBA ŠPORTOM. Táto realita je nám, Európanom, úmyselne utajovaná. Judo, aikido, taekwendo – SÚ CESTOU, ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM. Nie je to však cesta spásy, ale zatratenia!!! Pre kresťana je to cesta duchovnej apostázy, čiže duchovného odpadnutia od Boha, keďže TIETO BOJOVÉ UMENIA SÚ NEODDELITEĽNE SPOJENÉ S ORIENTÁLNOU MEDITÁCIOU A S ORIENTÁLNYMI NÁBOŽENSKÝMI SYSTÉMAMI A PRAKTIKAMI.

V čínskom budhizme sa hovorí o tzv. všeobecnom kozmicko - morálnom poriadku obsiahnutom v pojme „TAO“. Orientálna pseudomistika sa opiera o falošnú myšlienku (ideu) smerovania človeka k „harmónii“ s tzv. vesmírnym poriadkom. Tak isto pojmy „jing“ a „jang“, aj s celou ich filozofiou, vedú kresťana k apostáze!

Jednou z ciest vedúcich k údajnému „prekročeniu seba samého“ a prebudeniu v sebe driemajúcich potenciálnych možností je tzv. „cesta bojovníka“. Po ovládnutí vlastnej duše a tela (psyché a soma) dosahujú vraj najvyššie poznanie! Aký je to podvod! Iba „v Christovi je plnosť všetkej múdrosti a poznania...“ (Kol 2, 3 – 4).

Meditácia spojená s bojom spočíva v otvorení zdrojov tzv. energie „chi“. Bojovník sa poddáva silám, ktoré ho obklopujú a ktoré si uvedomuje. Ale aké sú to sily? Sú to démonické sily, o ktorých sa hovorí v Písme Svätom. Tieto sily nemajú nič spoločného s fyzickými silami, ktoré dokáže veda identifikovať. Je jasné, že celý systém stojí na náboženskom, pohanskom základe – je vybudovaný na sebazboštení, na pýche, ktorá Bohom ponúkaný prostriedok spásy a Božiu lásku pokladá za hlúposť, a ide si inou cestou, keď počúva svojho bôžka, ktorý už v Raji povedal: „Budete ako Boh!“ (Gen 3, 5)).

 

TECHNIKY

 

1. Karatepoužíva metódu typickú pre (náboženskú) filozofiu – pretváranie ľudského ducha skrze kultiváciu tela, čo je tak isto základom jogy! HLÁSA TAK ISTO SPÁSU VLASTNÝMI SILAMI BEZ BOŽEJ MILOSTI ! Higaonna, 10. dan tvrdí: „Neodmietam úplne myšlienku karate, ako športu, čo veľmi spopularizovalo naše umenie, ale skutočné KARATE JE AKO HLBOKÁ RIEKA; KEĎ HO ZREGULUJEME NA ŠPORT, STRÁCA SVOJU PODSTATU. Naším cieľom nie je niekoho poraziť v súťaži. Naším cieľom bolo vždy učenie a šírenie tohto učenia ! Toto sa realizuje odovzdávaním techník a kata, ktoré sme zdedili po predkoch a musíme ich odovzdávať budúcim pokoleniam !“ Počas tzv. veľkých sľubov, ktoré odpovedajú ôsmym cestám budhistickej tradície, adept karate sľubuje: „Budem vždy poslúchať Budhu, Dharmu a Sanghu“. Sľubuje „naplnenie reinkarnácie“ - „Budem sa vždy znovu rodiť v priaznivých podmienkach a rozšírim sa do celého vesmíru“. (pozn. Toto už nemá nič spoločné s kresťanstvom. V reinkarnácii sa popiera 1.) nesmrteľná duša, 2.) osobný Boh, 3.) existencia neba, či pekla, 4.) je to strata prirodzenej viery a viery v Christa, bez Neho nikto nemôže byť spasený - „KTO NEUVERÍ, BUDE ZATRATENÝ“ (Mk 16, 16). TAKTIEŽ, VIERA V REINKARNÁCIU JE PREKÁŽKOU SPÁSY !!!

 

Svedectvo študenta

 

Vyrastal som vo vzornej kresťanskej rodine. Ako každý mladý človek som túžil v niečom vyniknúť a stať sa majstrom. Za vzor som si zvolil majstra „Mijagi“, zakladateľa štýlu Gódžú-rjú. Začal som chodiť do verejnej školy karate, ktorá práve tento štýl vyučovala. Tréning bol tvrdý, ale zvládol som ho. Práve vtedy som ukončil štúdium na strednej škole. Na montáži, kde som začal pracovať, som stretol Kórejčana, ktorý sa volal Korjo. Postupne sa z nás stali dobrí priatelia. K téme „bojových umení“ sme dospeli až neskôr. Začal mi vysvetľovať, čo to vlastne bojové umenie je. Práve tento muž ma priviedol ku koreňu celého tohto systému – k PRIJATIU BOJOVÉHO DUCHA. TEN SA DÁ ZÍSKAŤ POMOCOU MEDITÁCIE, POČAS KTOREJ SA ČLOVEK VEDOME OTVÁRA ZLÉMU DUCHU, KTORÝ DO NEHO VSTÚPI, PRETVORÍ HO A VZBUDÍ V ŇOM BOJOVÉHO DUCHA. Okradne ho o Isusa a z jeho vnútra začne vystupovať iba zlo, nenávisť a hnev. V každom človeku potom bude vidieť iba nepriateľa. NAMIESTO POKOJA PRÍJME DO SVOJEJ DUŠE CHAOS, POSTUPNE STRATÍ VIERU A MIESTO NEJ OBDRŽÍ AKÚSI NOVÚ SILU.

Žil som v klame, že som na správnej ceste. Nastala však situácia, že som bol zrazený ako Šavol z koňa na ceste do Damašku. Pán ma zachránil prostredníctvom pravých kresťanov, ktorí mi ukázali smer k živému Isusovi a s vierou sa za mňa modlili. Vtedy som v hrozných bolestiach padol na zem, zvíjal sa a kričal. Bratia sa modlili. Naraz bolesť odišla a ja som nakoniec priznal: „Tak, ako som ľahko démona prijal, tak ťažko odchádzal!“ Ďakujem Pánovi, Ktorý je Víťazom nad silami temna. On ma oslobodil, uzdravil a povolal, aby som šiel za Ním. Nech Mu je za to večná sláva!

 

V bojovom umení nie je podstatou šport a pohyb, ale ide o cestu skrytej duchovnej apostázy (odpadu) od kresťanstva.

 

2. Judo

 

Začiatočníkovi je judo predstavované iba ako športové umenie. Výnimku tvorí literatúra na túto tému, ktorú číta, a ktorá často obsahuje filozofiu odporujúcu kresťanstvu. Mladý adept juda tým najprv získa sympatie k pohanským náboženstvám a neskôr, keď už bez juda „nemôže byť“, a keď badá, že bez meditácie a otvoreniu sa tzv. „energiám“ nebude schopný dosiahnuť väčší úspech, otvorí sa úplne celému náboženskému systému, z ktorého judo vychádza. Judo sa tak stáva zákernou pascou pre tisíce mladých kresťanov, ktorí idúc za športom, strácajú večný život cez opdadnutie od Christa.

Od času 20. olympiády v Mníchove (1972) sa bojové umenia stali olympijskou disciplínou. J. Jazarin, ktorý písal o duchu juda, poznamenal: „Tí, ktorí považujú judo iba za šport a silu s víťazstvom za jediný cieľ, sa mýlia! SKUTOČNÝM VÍŤAZSTVOM JE NAŠE OSLOBODENIE – ÚPLNÁ ELASTICITA DUCHA, KTORÝ RIADI TELO“.

Kresťan sa pýta: Prečo musí mať tak elastického ducha? Koho ten elastický duch poslúcha, aby potom riadil telo? Poslúcha Boha, alebo démonov (tzv. energie)? A po ďalšie – aké oslobodenie? Od čoho? Veď najväčším otrokárom je diabol, hriech a starý človek v nás! Od týchto troch otrokárov môže oslobodiť jedine Boh! Isus jasne hovorí: „Keď ostanete v mojom slove, spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí!“ (Jn 8, 32).

 

3. Aikido

 

Japonský názov, ktorý sa dá preložiť ako cesta, ktorá vedie k zjednoteniu so všeobecným duchom. „KI“ - znamená energie, silu ducha obsiahnutú v kozme. „AI“ - znamená harmonizáciu, spoluprácu. „DO“ - označuje cestu. Tvorcom aikido bol Morihei Uešiba. Odmietol boj a VYTVORIL CESTU HARMÓNIE S KOZMICKÝMI ENERGIAMI. Povedal, že ten, kto objaví tajomstvá aikido, má celý vesmír v sebe a môže povedať: „Ja som celým svetom“. Ako je možné brať vážne človeka, ktorý sám seba pokladá za celý svet, a potom, kto s ním môže vydržať?

Len sa započúvajme do slov človeka, ktorý objavil tajomstvo aikida: „Náhle som pocítil, že sa celý svet zachvel v základoch a zlatistá duchovná energia, zrodená zo zeme, obklopila moje telo. Cítil som túto jasnosť mysle i tela“. IDE TU O POSADNUTOSŤ ZLÝM DUCHOM, KTORÉHO BIBLIA NAZÝVA ANJELOM SVETLA, ČI O STRATU ZDRAVÉHO ROZUMU. „Porozumel som reči vtákov a začal chápať božské zámery. Práve vtedy som získal osvietenie...“ K zrozumeniu reči vtákov je treba mať najprv kurací rozum., a osvietenie? Od koho? Od Boha, Ktorý je pravda, alebo od diabla, ktorý je duchom klamstva?

Ako to zhrnúť z pohľadu kresťana? Ani pri aikido nejde iba o šport, ale o cestu k zjednoteniu sa s tzv. všeobecným duchom – anjelom svetla! Čo, alebo kto je tzv. všeobecný duch? Nie je to snáď ten duch, ktorý mal podobu hada a sugestívne sa dokázal postaviť proti Božiemu slovu, spochybniť ho a chytiť do pasce prvých ľudí, tým že dosiahnu mimoriadne poznanie (osvietenie) a mimoriadnu moc, a že budú ako Boh (por. Gen 3, 17)? „AI“ - teda znamená harmóniu, spoluprácu. Ale s kým? S jediným a pravým Bohom, Ktorý je láskou? S Jeho Synom, Ktorý je jediným a pravým Spasiteľom? S Duchom Svätým, Ktorý zasväcuje do tajomstva spásy a iba v Ňom môžeme volať k Bohu: Abba, Otče?! Nie!!! Tu je nám prezentovaný iný, ukrytý boh (zámerne s malým „b“)! Ide tu o iného ducha (znova zámerne s malým „d“)! Tou harmóniou a spoluprácou je samozboštenie, odpad od pravého Boha a modlárstvo!!! „KI“ je duch, ale nie Duch Boží., a „DO“ je cesta modlárstva, cesta do záhuby !!!

 

4. Tai-Chi

 

Tai-chi je v súčasnej dobe veľmi moderné a rozšírené. V každom väčšom meste sú dnes kurzy cvičení tai-chi.

 

Bojovník“ tai-chi oblúkom kývne rukou a jeho protivník padá k zemi.

 

Pri štúdiu rehabilitácie som mala možnosť poznať aj tai-chi. Bolo nám odporúčané ako „zdravotný telocvik“. Hneď od prvej hodiny sa začína s uvoľňovaním energetických kanálov a s prácou s energiou „chi““.

 

Práca s „energiami“ je v tai-chi na prvom mieste. TEDA, NIE POSILŇOVANIE SVALOV, AKO BY SA DALO OČAKÁVAŤ, ALE UVÁDZANIE DO SVETA FALOŠNÉHO DUCHOVNA. Každá vyučovacia lekcia začína „uvoľňovaním zablokovanej energie“ a koncentráciou. Pri nácviku zostavy (ktorej časti sa človek postupne učí) sa kladie dôraz na synchronizáciu dýchania s presným, pomalým prevádzaním cvikov, ktoré často napodobňujú pohyby zvierat. Čo je na tom nebezpečné? Pri práci s tzv. energiami sa človek otvára na neznáme duchovné sily, ktoré sa mu podriaďujú (tým rastie v človeku pýcha), má zážitky s tzv. teplom (pocity tepla, horúce dlane...). Do tai-chi chodia ľudia túžiaci po duchovne a tu ho nachádzajú, hlavne ženy, ktoré to berú ako akýsi orientálny tanec. Človek si pripadá duchovný a študuje ďalej – čakry, aury, meditácie, ďalšie orientálne náboženstvá... DOSTÁVA SA DO PASCE BEZ TOHO, ABY TO VÔBEC TUŠIL. JE TO CESTA POMALEJ APOSTÁZY – ODPADU OD ŽIVÉHO CHRISTA A VÝMENY DUCHA SVÄTÉHO ZA DUCHA, ANJELA SVETLA, KTORÝM JE DIABOL.

 

V BOJOVOM UMENÍ NIE JE PRIESTOR PRE LÁSKU, TU JE VŠETKO ZAMERANÉ NA EGO, NA PÝCHU, NA CESTU FALOŠNÉHO SEBASPASENIA !!! Sebaláska vedie k zbožňovaniu samého seba. Je to cesta „DO“ pekla, ktorá vo svojej pýche odmieta pravého Boha a jediného Spasiteľa Isusa Christa, a končí pri uctievaní zvierat ako bohov. Je to cesta „DO“ vedúca k večnej záhube.

 

ZHRNUTIE NA ZÁVER – KRESŤANSTVO NEMÁ NIČ PROTI ŠPORTU, ALE VÝCHODNÉ BOJOVÉ UMENIA NIE SÚ IBA ŠPORTOM. V NICH IDE O NEODDELITEĽNÉ SPOJENIE S POHANSKÝM DUCHOVNOM, POPIERAJÚCIM PODSTATU KRESŤANSTVA A SPÁSY V ISUSOVI CHRISTOVI. TO, ŽE TU NEJDE IBA O ŠPORT, ZDÔRAZŇUJÚ AJ SAMOTNÉ AUTORITY V OBLASTI VÝCHODNÝCH BOJOVÝCH UMENÍ ! BOLO BY HRIECHOM, NÁS PASTIEROV, MLČAŤ A NEVAROVAŤ MLADÚ GENERÁCIU PRED TOUTO MIMORIADNE ZÁVAŽNOU REALITOU – FALOŠNÝM DUCHOVNOM !!!

 

27.11.2015 14:50

Prekliate predmety v našich príbytkoch - Otázky a odpovede k článku

 

„ NEBUDEM SA BÁŤ ZLÉHO, LEBO TY SI SO MNOU “  (Žalm 23, 4)

alebo,

Otázky a odpovede k článku Prekliate predmety v našich príbytkoch

 

Po článku "Prekliate predmety v našich príbytkoch" ma priam zasypali maily a telefonáty, v ktorých ste sa pýtali na konkrétne situácie z Vášho života, hľadali radu ako poriešiť ten, či onen problém... Snažil som sa odpovedať individuálne, ale keďže fyzicky nebolo možné reagovať na všetky, preto sa snažím dať zase pár riadkov do hromady, ktoré by odpovedali na najčastejšie otázky - Čo prvé robiť, keď prichádzam na to, že sa čosi negatívne deje v mojom živote, že sa mi nedarí, ... či majú na to vplyv nejaké predmety, možno nesúce so sebou prekliatie atď.

Na začiatok pripomeniem, že úmyslom článku vôbec nebolo vyvolať masovú vlnu "stavania hraníc pre bosorky", ale ukázať na príčiny, prečo niekedy nejaký predmet, ktorý sa ocitol v našej blízkosti, v našom okolí, môže vplývať na náš život, dokonca nám ho zákerne znepríjemňovať. Samotné predmety skutočne môžu byť nosičmi akéhosi odkazu, podstatná je však naša dispozícia prijať, respektíve neprijať tento signál, a to je podstatné - Všetko totiž, to o čom sme rozprávali a čo Biblia nazýva ohavnosťou, má len tú silu, ktorú tomu dáme...

 

Vyberám pár z mailov, ktoré prišli ako reakcia na náš článok, a na ktoré sa s Božou pomocou pokúsim odpovedať – možno viacerí nájdu nejakú tú nápovedu pre svoj konkrétny problém.

 

- Beáta z Bratislavy - Môžem iba súhlasiť s článkom. Poznám svedectvá mnohých rodín, ktoré mali problémy s počatím, či nepokoj v rodine, práve kvôli darčekom zo zahraničia, kým to nespálili...

 

- Peter z Prievidze - Pozdravujem Vás otec Nikodím. Prečítal som si Váš článok o prekliatych predmetoch. Ja, ešte ako študent, som na praxi vyrezával rôzne africké masky, ktoré mám dodnes aj zavesené na stene. Chcem sa len opýtať, že či aj tieto masky možno považovať za nebezpečné. Ja som ich v takom zmysle nevyrábal, nijako ich neuctievam a opatrujem ich len ako dekoráciu a zároveň mi pripomínajú moje rezbárske začiatky. Ďakujem za odpoveď.

 

Začal by som tak "gazdovsky" - Teraz začínajú chrípkové obdobia, vírusy sa preháňajú jedna radosť., ... ale problémom ani tak nie je samotná existencia bacilov, vírusov, ktorí sú nositeľmi nejakej choroby, problémom býva naša slabá imunita. Keď to prenesieme do duchovného sveta, zistíme, že to platí rovnako – stali sme sa obeťou nejakého "vírusu", ktorý nás ničí? Nooo, problém nastal v nás samých – máme slabú duchovnú imunitu ! Chýba nám najzákladnejšia obranná látka – a tou je Boh !!! Keďže máme slabú imunitu, každá pliaga nám môže znepríjemniť život, dokonca ho zničiť. Ako to riešiť? Nooo, navrátiť sa k Bohu !!!

 

Vy sa pýtate na konkrétnu vec - africké masky, len ako dekorácia, bez akéhokoľvek duchovného pozadia z Vašej strany... Ťažko povedať., ... skutočne záleží aj od toho, čo a koho tá maska znázorňuje. Viete, keby som mal talent rezbára, ako kňaz a vôbec ako veriaci, isto by som nevyrezával sochu nejakej démonskej bytosti. Preto treba rozumne - zvážiť, čo patrí do môjho života a akú váhu tomu kladiem. Možno by som odporúčal prečítať si časť Písma o riadne radikálnom rozhodnutí sa efézkych kresťanov (Sk 19, 13 – 20). Ale keď je to prírodný ornament, niečo čo odzrkadľuje krásu Božieho stvorenia (hoci prevedenú africkým, japonským atď. štýlom), to by som ďakoval Pánu Bohu za dar, ktorý mi dal a snažil by som sa ho zúročiť na slávu Božiu. Stále to záleží od nášho srdca – od toho, komu ho dáme.

 

Niekoľko otázok bolo spojených s japonským umením skladania z papiera Origami

 

- Slava Isusu Christu! Otče, mali sme možnosť prečítať si váš článok o modlách v naších domácnostiach, veľmi nás zaujal a po prečítaní sme si vlastne uvedomili, že aj také maličkosti ako sú nejaké darčeky alebo suveníry netreba brať na ľahkú váhu a treba uvažovať, čo si s nimi do domu prinesieme... Podľa toho článku sme usúdili, že sme nad touto tématikou strávili už nejaký čas, keďže ste tam aj nejaké tie predmety vypísali, chceli by sme sa spýtať, či neviete niečo o origami... Skúšala som si prejsť nejako históriu a dozvedieť sa o tom niečo viac, či sa to nespája s nejakými rituálmi, alebo či to nespadá pod nejaké "učenie", ale na internete to je opisované "len" ako skladanie papiera a nič bližšie... Ja sa venujem niekoľko rokov skladaniu kvetov (kusudama origami) a niekoľko som ich už aj podarovala priateľom, ale až teraz som si uvedomila, že neviem, či to je dobré a len okrasné, alebo som nebodaj týmto darom nepodarovala niečo, čo som nechcela. Mohli by ste mi na origami napísať svoj názor? Adriana

 

Každodenný život nás učí, že opatrnosti nikdy nie je nazvyš. Ale ako veriaci vieme, že Christos porazil moc zla a smrti, a je Pánom nad každou situáciou - víťazstvom diabla by bolo, keby sme sa začali báť (to robia pohania, ktorí sa boja duchov, kliatby atď.). V prvom rade, keď sme s Christom, On Sám nás vedie a chráni (neraz na nie celkom pevných cestičkách, ktorými prechádzame niekedy v nevedomosti). Origami poznám asi tak ako väčšina našich ľudí - umenie skladania z papiera., osobne som sa nestretol s tým, že by sa javilo u niekoho práve toto ako žriedlo nejakého problému. Viem, že veľmi nebezpečnými sú všetky východné cvičenia, bojové umenia, všemožné meditácie - ich podstatou je totiž filozofický podklad. Origami som nevenoval nejakú pozornosť - až teraz som si niečo o tom prečítal a skutočne som našiel informácie, že v minulosti (či v tom japonskom, hinduistickom, či šintuistickom prostredí) to bolo spojené s nejakými rituálmi, obetami bohom, hlavne za zomrelých atď. Dovolím si vysloviť svoj názor, že v podobnom prípade ako píše Adriana, v našom prostredí, to záleží len od srdca a motívu - keď nepristupujem k tomu, ako obete nejakým duchom (čo myslím, že nehrozí), ani to nikomu nedávam s úmyslom, aby mu to poškodilo, ale dávam z lásky, tak myslím, že každý, kto vie niečo tak nádherné urobiť z papiera, tak nech ďakuje Bohu za dar šikovných rúk, a robí to Bohu na slávu a druhým na radosť. Inou vecou by bolo, keby ste to doniesli z pohanského prostredia (ako nejaký suvenír z Japonska a pod.), lebo potom ťažko povedať, kto to robil a s akým úmyslom - tam už mohla byť začítaná nejaká mantra a mohli sa objaviť následne problémy v živote človeka, ktorý by takú vec vlastnil. Toť, môj názor na origami a podobné druhy umenia, na ktoré ste sa pýtali. Čo podčiarkujem ako podstatné – JE BYŤ S BOHOM, a tak ako Sám povedal - NEUSTÁLE HO VELEBIŤ, ... ŽEHNAŤ A NEPREKLÍNAŤ ... A POTOM SA NIET ČOHO BÁŤ !!!

 

- Mária, Východné Slovensko - Sláva Isusu Christu! Čítala som Váš článok o prekliatych predmetoch v našich domoch. Veľmi ma zaujal, zistila som, čo všetko ešte neviem, ale aj na čo si treba dávať pozor. Prosím Vás, mohli by ste mi napísať niečo viac o čínskych drakoch, ktorých spomínate v článku? Moje deti chodia na tréningy bojového umenia – aikido - doteraz sme to brali iba ako šport... Preto ma zaujíma, či sa mám obávať nejakých vplyvov zlého. Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.

 

Zatiaľ iba krátko k Vašej otázke k východným bojovým "umeniam" a konkrétne aikido - nie som odborník na tieto veci, ale skúsenosť mnohých duchovných (ktorí sa stretávajú s riešením duchovných, ale aj psychosomatických problémov) hovorí, že tieto takzvané športy, nie sú len o fyzickej námahe, zdokonaľovaní tela, ale hlavne sú istým druhom filozofie, meditácie, ktorá práve týmito svojím telesnými vyjadreniami, čo niekto nazve športom, nás otvára na duchovno. Východné náboženstvá nie sú náboženstvami v priamom zmysle slova - nepoznajú pojem božstva atď. Skôr nás otvárajú na svet duchov, ktorým sa klaňajú (v rôznych kultúrach a tým aj na ich duchovných školách, kde práve tieto "športy" sú súčasťou meditácie - ich nazývajú rôzne - džinmi, drakmi, priamo démonmi). A čo sa týka konkrétneho klubu, kde chodia Vaše deti? Noooo, ja by som svoje deti (a som otcom šiestich detí) tam osobne nepustil – niekedy napovie sám názov, a pre mňa ako kňaza už len názov, ktorý sa v preklade spája „s drakmi“ neevokuje milosť požehnania... Pripravujem o tom podrobnejší článok, keďže sa viacerí obrátili s podobnými otázkami - možno sa mi podarí dať s Božou pomocou pár odpovedí dohromady.

Čo sa týka „drakov“, na ktorých sa pýtate - problém nie je v samotnom predmete ako takom, tak isto ako "indické sloníky pre šťastie", „anjeliky“, či ďalšie podobné predmety. Otázkou je, či tieto predmety neprešli nejakým zasvätením, neboli použité v nejakom rituály... Ale keby aj, zlo môže pôsobiť len natoľko, nakoľko mu to dovolí Jediný Boh – Keď sme s Bohom, tak ako hovorí Písmo, - všetky tieto predmety: bôžikovia, sošky, mantry, všelijaké predmety nesúce kliatbu, porobenie, - sú iba márnosťou !!! ALE PODSTATNÉ JE BYŤ S BOHOM !!!

 

- Stefan z New Yorku - Pán Nikodim, prečítal som si váš článok. Na retiazke na krku mám okrem malého krížika a veľkého kríža z Jeruzalema už dlhú dobu aj zlatý prívesok faraóna Ramzesa - vzadu iniciály mojej bývalej a mňa. Doma toho mám kadečo od papirusov, egyptských sošiek, thajských, indonezských... Okrem tých mám aj Ježiša, kríž nad posteľou...

Nechápem a nechápal som, prečo sa mi v ničom nedarí, v láske, v peniazoch, v živote, v ničom. Do čoho sa pustím, to sa okamžite pokazí... Už viackrát mi vnútro hovorilo, šepkalo - daj preč ten prívesok !!! - ale z mojej sebeckosti, kedže si strážim každú korunu, keďže ich strácam, tak som sa ulakomil a nechával som to naďalej - veď to stálo peniaze a dosť ťažko som na ne zarobil. ... A teraz natrafím na váš článok...

... teraz som odhodlaný si ten prívesok dať dolu, ale keď hovoríte, že zničiť, tak v zlatníctve roztaviť a potom predať? Alebo nič nevziať ? Čo na to všetko poviete? Čo mám teda, ako prvé urobiť? S úctou, Stefan.

 

- Peter z Londýna - Dobrý večer prajem Pán Nikodim... Prečítal som si článok na stránke Nový Klokočov - O prekliatých predmetoch v byte... Ani neviem, kde mám začať., mám 36 rokov, pred nedávnom som sa rozišiel so svojou priateľkou, dôvod? … bude to znieť smiešne, ale vlastne ani ani neviem a nepochopil som prečo ...

Píšem vám to len tak v "krátkosti", inak by som tu bol až do rána, ak by som vám to mal všetko dopodrobna opísať … Je toho veľa, čo by som mohol písať o tom všetkom, ...chcel som len v krátkosti, no predĺžilo sa to.... No, som rád, že som ešte tu, medzi živými, … naozaj som bol na tom zle...

mal som sošky budhov...; ... pred niekoľkými rokmi môj vlastný brat našiel figúrku, napísal na ňu moje meno a prepichol ju ihlicou, od tej doby sa mi vôbec v ničom nedarilo - strácal som zamestnania a vo vzťahoch len nešťastie... Aj keď som si myslel, že ten posledný vzťah bude navždy, milovali sme sa, ...no skončilo to, … a mňa to moc zobralo... Neviem, ako ďalej. Dnes som si zaobstaral Bibliu a začínam ju čítať …

 

Takýchto mailov by bolo mnoho. Tých pár som vybral pre ilustráciu a ako svedectvo, že akokoľvek sa v tej chvíli blbo cítite, vedzte, že nie ste sami; … že všetko nešťastie sveta neprivalilo len Vás a že mnoho ľudí navôkol Vás sa borí s podobnými, keď nie takými istými problémami – Ale čo je podstatné, tie problémy nemusia byť definitívou Vášho života – JE TU KTOSI, KTO DOKÁŽE BYŤ PÁNOM KAŽDEJ SITUÁCIE – AJ MÔJHO PROBLÉMU, HOCI BY BOL AKÝKOĽVEK !!! TÝM KTOSI – JE PÁN, HOSPODIN, SYN BOŽÍ A NÁŠ SPASITEĽ ISUS CHRISTOS !!! :) Preto, aj tých pár riadkov (hoci všeobecných rád), nech s Božou pomocou, ktoré som dal do hromady ako odpoveď na otázky (ktoré ma zasypali) - ako nejaký predmet môže negatívne pôsobiť; prečo môže mať moc v našom živote a ako sa brániť, čo robiť, keď sme zistili, že nám čosi spôsobuje problémy...“ pomôže dať aspoň čiastočnú smerovku, akým smerom sa vybrať ďalej, keď zisťujem, že nie všetko v mojom živote sa javí v poriadku a komplikuje, či ničí dokonca môj život :

 

I.    V prvom rade - navrátiť sa k Pánu Bohu a započať intenzívnejší vzťah s Ním. Keď človek žije v milosti Božej, s Bohom, v Jeho blízkosti, potom žiadna kliatba, žiaden prekliaty predmet, ani žiaden akokoľvek silný mág, nemá tú silu mi uškodiť. Lebo, aj toto zlo, a v akej miere, sa deje v našom živote len s tým, že to dovolil Boh. Keby to bolo na samotnom Zle - diablovi, už dávno by nás nebolo, tak nás totiž nenávidí. Čiže hľadať späť cestu k Bohu, do spoločenstva Cirkvi, k Božej uzdravujúcej milosti - cez pokánie, zložiť zo seba jarmo minulosti, nepodarených vecí v spovedi a najsilnejší liek - Sám Christos v Eucharistii...

Dosť podstatná otázka - A prečo to Boh dopúšťa? ... Noooo, lebo nás chce zachrániť, a my možno nestojíme na najbezpečnejšej ceste ! Preto neraz dopustí do nášho života veci, ktoré sa ťažko vysvetľujú ľudskou logikou (či je to nejaká choroba, trápenie...), aby upozornil na Seba, že je tu a chce nám pomôcť - že On už zvíťazil nad zlom, a do toho Svojho víťazstva chce zahrnúť aj nás !!!

 

II.    Keď by ste vo svojej prítomnosti mali napr. rastlinu, ktorá vylučuje škodlivé látky do ovzdušia, často by ste mali z toho bolesti hlavy, a zrazu by ste sa dozvedeli, že to spôsobuje práve táto rastlina – Nooo, hlúposťou by bolo držať ju doma ďalej... Preto aj človek, veriaci kresťan, keď príde k poznaniu, že isté veci jednoducho (bez nejakého strašenia a maľovania čerta na stenu) nepatria do jeho života, ... nooo, ako to nazvať - hlúposťou, opovážlivosťou ??? - by bolo nechať si ich u seba... Jednoducho, kresťan a satanská hviezda nejde do hromady...

Zoberte príklad, staré umelecké diela renesancie, baroka, na ktorých sú často vyobrazenia nahých tiel., sú krásne, historické, hodnotné, ... ale jednoducho, neumiestnili by sme ich do chrámu... A ďalší príklad nám dáva Biblia - Keď sa efézsky kresťania dozvedeli o Christovi, prijali kázanie apoštolov - a v Eféze bola v staroveku známa čarodejnícka škola, z ktorej vychádzali najmocnejší mágovia tohto času, oni prijali Christa a na znak toho spáli čarodejnícke knihy v hodnote (keď prepočítame na naše) za niekoľko miliónov... K čomu to bolo? Niekto povie barbarsky sa zničili kultúrne literárne pamiatky - Nie, to bol viditeľný znak týchto ľudí, ktorí sa sami dobrovoľne zriekli diabla, starého života v hriechu a začali doslova "od tla" odnova nový život s Christom. A tam potom diabol, porobenia, kliatby nemajú miesto, ... takisto ako aj strach z týchto predmetov, ktoré sa v tom momente stávajú ničím, ničotnosťou...

 

III.    Neraz, nie je od veci navštíviť skúseného a veriaceho kňaza (možno exorcistu – ak je taká možnosť) a rozpovedať mu svoj život; Možno viac spolu rozanalyzujete svoj problém a zistíte, že za všetkým tým bol kdesi "duchovný uzol", ktorý vám bránil "voľne a plnohodnotne žiť a dýchať" - môžu byť za tým hriechy predkov, naše vlastné hriechy, ktoré sme si ani možno neuvedomili - ktosi v rodine sa mohol venovať okultizmu, potraty v rodine, alebo niekto rodinu mohol prekliať... Nooo, a keď sme nie celkom žili s Bohom (tu si musí vstúpiť do svedomia každý sám), toto zlo sa mohlo chytiť v našom živote, dokonca ničiť pár generácií.

 

Podstatné je, že všetky problémy, hoc by boli ako komplikované, má v plnej moci Boh - viete, kde hľadať riešenie !!! Po ďalšie, nevzdávať sa a nedať sa odbiť - Vtedy sa veci dokážu začať meniť v momente !!! Podstatné - nebáť sa zla, to porazil Boh Svojou smrťou a zmŕtvychvstaním - VTEDY SA AJ MY STÁVAME VÍŤAZMI - IBA SA PRIDAŤ NA STRANU VÍŤAZA !!!

 

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky v Nižnej Rybnici

otec Nikodím (Dušan Tomko)

 

29.09.2015 23:24

PREKLIATÉ PREDMETY V NAŠICH DOMOCH

 

Nebudeš mať iných bohov okrem mňa,

aby si sa im klaňal

 

... ALEBO PREKLIATÉ PREDMETY V NAŠICH DOMOCH

 

Len nedávno som svätil dom. Toto svätenie predchádzalo stretnutie s domácimi, ktorí prišli s prosbou o pomoc, radu, keďže sa v ich živote začali kopiť problémy, ktoré do toho času nepoznali – rôzne zdravotné problémy, depresívne stavy, čo všetko nakoniec vplývalo na celý ich ďalší život, prácu, podnikanie atď. Dohovorili sme sa na stretnutí, a keď som prišiel k nim, prvé čo som zbadal hneď nad vchodovými dverami boli tabličky s mantrami (zaklínania, texty pohanských „modlitieb“, hoc pekne dekoratívne upravené na koži, či na drevených zdobených tabličkách). „Vraj na zaháňanie duchov a negatívnej energie“. Pre neznalého ozdoba nad dverami, či balkóne...

Už po pár minútach v byte sme museli konštatovať, že bude potrebné urobiť „poriadnejšie upratovanie“, inak by bolo svätenie domu priam výsmechom Hospodu Bohu. Samozrejme, po vysvetlení domácim, čo všetko v byte majú, sami sa rozhodli tieto ohavnosti vyhodiť zo svojho bytu; … a nebolo toho málo - množstvo suvenírov, isto aj veľkej hodnoty, privezených z celého sveta. Žiaľ, všetky tieto predmety zobrazovali pohanské démonické božstvá, ktoré, či si to chceme priznať alebo nie, stále prinášajú prekliatie do života človeka a jeho blízkeho okolia. Až po tomto rozhodujúcom akte sme mohli pokračovať v posvätení bytu... Musím pripomenúť, že táto rodina bola prv praktikujúcou kresťanskou rodinou – chodili do chrámu, pristupovali k sviatostiam. Keď už spätne prehodnocovali svoj život, zistili, že ich prvé problémy, ktoré boli na počiatku ich ďalšej tŕnistej cesty, sa začali objavovať práve s „novými členmi ich domácnosti“ !!! Paradoxné bolo, že človek väčšinou v biede sa viac obracia na Boha, ale tu sa dial opak – oni sa postupne vzdiaľovali od Cirkvi, modlitby, Eucharistie, a hoc celý čas tvrdili, že sú veriaci, svoje problémy už neriešili s Bohom, ale po rôznych zaklínačoch, babkách, všemožných terapeutoch, … a ich problémy sa len znásobili a ešte viac skomplikovali.

Po uvedomení si koreňa problému a následne ich radikálnom zrieknutí sa diabla a okultizmu, cez návrat do Christovej náruče sa problémy začali riešiť, niektoré sa doslova v momente stratili. Spolu sme sa pomodlili, posvätili byt, obnovili si krstné sľuby... A problémy? Tak ako prišli, sprvu objavením sa zdravotných telesných i psychických problémov, cez problémy pracovné, rodinné, v takom istom poradí sa aj začali riešiť – stratili sa depresie, prišla radosť do života, začal sa zlepšovať celkový zdravotný stav, vrátila sa pohoda do rodiny, ktorá sa vrátila späť k svojej práci. Sláva Hospodu Bohu!

 

Žiaľ, takých prípadov je neskutočne veľa a preto som sa rozhodol dať dohromady týchto pár riadkov.

 

DRAHÍ MOJI, V PRVOM RADE VRÁŤME CHRISTA NA SVOJE MIESTO V NAŠOM DOME, A HLAVNE V NAŠOM SRDCI, A ON SÁM PORIEŠI NAŠE PROBLÉMY A DOKONCA ICH ZMENÍ NA POŽEHNANIE !!!

 

Koľko krát totiž prídem do domu ľudí, ktorí síce hovoria, že sú veriaci a snažíme sa s Božou pomocou riešiť nejaký ich problém, avšak márne pohľadom hľadám v ich príbytku kríž, či nejakú ikonu... Zato však neraz socha Budhu tróni v obývačke nad televízorom a kúty izieb strážia egyptské mačky (pre vysvetlenie, pre starých Egypťanov boli „Strážcami sveta mŕtvych“) atď.

 

Koľko krát mi príde počuť: „Veď to len také „...na parádu“, „...sošky“, „...šaľky, … kde by sme im verili...“. Započúvajme sa, čo na to hovorí Božie slovo cez 5. knihu Mojžišovu - „Ich vyrezávané modly spáľ ohňom. Nepožiadaj ani zlato, ani striebro, ktoré je na nich, ani ho neber, aby ti nebolo pascou, lebo je to ohavnosť pred Hospodinom, Tvojim Bohom. NEVNÁŠAJ OHAVNOSŤ DO SVOJHO DOMU, ABY SI NEPREPADOL HUBIACEJ KLIATBE AKO ONI. Nech sa ti to sprotiví a zhnusí, lebo je to podrobené hubiacej kliatbe! (Deut 7, 25 – 26).

 

Čiže jasné slovo – Akýkoľvek predmet, ktorý bol zhotovený k službe diablovi a ktorý ste doniesli do svojho domu, nesie so sebou kliatbu !!! A prečo tieto predmety patria diablovi? Znova pripomeňme iba Božie slovo:

 

1. Boh, dajúc Mojžišovi na hore Sinaj Svoje prikázania, hovorí: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (Ex 20, 2 – 6).

 

2. Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätené stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin som váš Boh“ (Lv 26, 1).

 

3. Lebo všetci bohovia pohanov sú démoni“ ( Žalm 96, 5 (gr. preklad)., hebr. text píše „že sú iba ničotnými modlami“); ale sv. apoštol Pavol nám dodáva aj k obetovaniu modlám: „...čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi“ (1 Kor 10, 20).

 

Musíme povedať, že takéto predmety, nielenže sú nositeľmi kliatby, ale podľa Božieho príkazu (viď. Deut 7, 25) ich nemožno ani očistiť – musia byť zničené. Len pre príklad: Nemožno posvätiť voodoo bábiku a spokojne ju dať na hranie svojim deťom, … bolo by to už len morbídne !!! Žiaľ, na smiech i plač, už mi prišlo rázne odmietnuť prosbu posvätiť sladkých bacuľatých anjelikov, ktorí boli použití v „anjelskej terapii“. Hoci je to figúrka anjelika, je to len matéria, ktorá bola zneužitá v okultnom rituály.

 

Na mieste je otázka – O aké konkrétne predmety ide?

Patria tu rôzne sochy, drevorezby, maľby na plátne, či koži božstiev – starých pohanských národov Egypta, Indie, Afrických kmeňov a pod., Spomedzi mnohých napr. sošky Budhu, čínske draky, rôzne kryštály vo forme pyramíd, egyptské mačky, amulety, dnes moderné rôzne maľované ornamenty s mandalami, či tantrami na stenách, tetovania na tele (čo Sv. Písmo zakazuje), veľmi populárne šambala náramky, veci spojené s okultizmom a liečiteľstvom atď. – O každom z týchto predmetov by bolo potrebné rozpísať samostatnú kapitolu.

Dovolím si odvážne tvrdiť – že prakticky polovica suvenírov, ktoré si turisti prinášajú zo sveta sú prekliate veci – predmety, ktoré nesú so sebou prekliatie. Prečo? Lebo sú zviazané s kultúrou kraja, ktorá často býva spojená s uctievaním démonov (Čína, India, Indonézia, Egypt ...)

Netreba zabudnúť takisto na nebezpečenstvo užívania vonných tyčiniek a kadidielok, ktoré už tiež ľudia u nás používajú, a ku ktorým majú prístup cez predajne s dekoratívnym, orientálnym sortimentom, či odkryto ponúkajucimi ezotérický tovar. Netreba byť naivnými. Tak, ako my svätíme ladan do kadidla, ktorý používame v chráme s patričnými modlitbami, ktoré na neho zvolávajú Božie požehnanie, takisto výroba týchto tyčiniek a kadidiel, ktorých pôvod je v hinduistických, budhistických krajinách samozrejme prechádza s „požehnaním“ tamojších predstaviteľov týchto náboženstiev.

 

Ako príklad uvediem rodinu z východného Slovenska, ktorej krížová cesta začala práve v Indii po návšteve hinduistického chrámu. Ako mi neskôr povedali: „Len tak, … ako všetci“, - zapálili vonné kadidlo pred sochou božstva. „Požehnanie“ tohto padlého anjela (sv. otcovia v pohanských božstvách videli práve padlých anjelov) na seba nenechali dlho čakať. Hneď po príchode domov, 18-ročný šikovný chlapec, ktorý mal maturovať a pripravoval sa ďalej na štúdia, začal mať hrôzostrašné sny, neskôr stavy pripomínajúce epileptické záchvaty, celkovo sa stratila chuť žiť...; lekári sa pokúšali určiť diagnózu, prišli psychiatrické liečenia bez akéhokoľvek úspechu. Žiaľ v čase, kedy spolu s medikamentóznou a terapeutickou liečbou, bolo potrebné započať aj Christoterapiu celej rodiny, rodina sa vybrala cestou liečiteľov, zariekávačov, šarlatánov... Navštívili aj chrám, kde chlapec prejavoval známky posadnutosti, ale žiaľ chýbala snaha začať žiť s Christom. A tak bol tento chlapec prvým z tejto rodiny, ktorý doplatil na ľahostajnosť toho, ako ľahko dokážeme namiesto jediného Boha, uveriť v hocičo, alebo len tak „zo srandy“, „zvedavosti“ sa pokloníme, zapálime sviečku, či hodíme trochu kadidla hocičomu, či hocikomu, kto sa božsky tvári... Za krátky čas táto rodina do jedného skončila mimo zdravý rozum. Aj takéto smutné príbehy prináša život.

 

Preto, drahí moji, po konzumácii, hoci výbornej praženice, ale z jedovatých húb, nás nezachráni argument, že sme ich nepoznali... Preto je na mieste zdravá opatrnosť aj pri tom, čo všetko vnášame do svojho príbytku (či už sami, alebo neraz skrze dary iných), aby sme sami nevytlačili milosť Božiu, Jeho požehnanie zo svojho života a nenasťahovali (hoc nevedomky) démonskú ohavnosť, ktorá býva veľmi majetnícka, a ktorá sa veľmi nerada vzdáva toho, čo zabrala.

Pamätajme na Božie prikázanie - „Ja som Hospodin, tvoj Boh, … nebudeš mať iných bohov okrem mňa! … Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“ Pre Boha totiž modloslužba znamená len jedno – že Ho nenávidíme a za boha sme si zvolil „kohosi-čosi“ iné. Keď však cítime, že Božie slovo je skutočne pravdivé, pamätajme, že Boh si žarty nerobí a je verný Svojmu slovu: Lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, - hovorí, - ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy“ (por. Ex 20, 2 – 6).

 

Od milostivej ikony Matky Božej Klokočovskej z Nižnej Rybnice

o. Nikodím (Dušan Tomko)

 

06.07.2015 15:07

AKO SA CHRÁNIŤ PRED ZLOM?

 

O potrebe požehnania 

a modlitby

 

Ľudský život má každým dňom menšiu cenu... Dnes je až strach žiť – nebezpečenstvá sa na nás valia z každej strany. Každého z nás môžu prepadnúť, okradnúť, potupiť, zabiť. Vnímajúc túto skutočnosť, ľudia sa snažia akosi zabezpečiť, ochrániť sa; niekto si zaobstará strážneho psa, iný si zaobstará zbraň, ďalší svoje obydlie prebuduje na pevnosť...

Strach tejto doby neobchádza ani veriacich, pravoslávnych. Ako ochrániť seba, svojich blízkych? - často sa pýtajú aj naši veriaci. Našou hlavnou ochranou je – Sám Hospodin, a bez Jeho svätej vôle, ako hovorí Písmo, ani len vlas z našej hlavy nespadne (por. Lk 21, 18). To samozrejme neznamená, že v nerozumnej nádeji na Boha budeme provokovať obkolesujúci nás zločinecký svet. Slová "nepokúšaj Hospodina Boha svojho" (Mt 4, 7) by sme si mali dobre zapamätať.

Boh nám dal veľké svätyne pre našu ochranu od viditeľných i neviditeľných nepriateľov. V prvom rade je to kresťanský štít - nateľný kríž, ktorý by sme nemali snímať za žiadnych okolností. Po ďalšie, je to svätená voda a arthos, či prosfora z liturgie, ktoré by sme mali s vierou prijímať každé ráno.

Po ďalšie, kresťan je chránený modlitbou. Mnohí sa už stretli s pásom, na ktorom je text 90 žalmu "Živyj v pomošči Vyšňaho..." a modlitba Čestnému Krížu "Da voskresnet Boh...", a mnohí ho nosia pri sebe. 90 žalm nesie v sebe veľkú silu. Duchovne skúsení ľudia odporúčajú čítať (modliť sa !!!) tento žalm pred každým východom z domu (Je nutné rozlíšiť pojem "čítať modlitbu" a "modliť sa", keďže tu hrozí veľké nebezpečenstvo skĺznutia do mantrovania modlitebných textov s vedomím ich sily, čo sa však mení na cirkevnú mágiu, ktorá s modlitbou, ktorá má viesť k stretnutiu s Bohom nemá nič spoločné !!! Žiaľ, tento duchovný neduh je priam zažratý do života veľkého percenta "veriacich").

Sv. Ignatij (Brjančaninov) radí, aby sme sa pri odchode z domu prežehnali so slovami modlitby: „Zriekam sa ťa, satan, tvojej pýchy i tvojej služby, a zjednocujem sa s Tebou Christe, v mene Otca i Syna i Svätého Ducha. Amen!“ Pravoslávni rodičia nepretržite musia požehnávať svoje deti, znamením kríža ich ohradiť, keď vychádzajú z domu.

Keď sa ocitáme v nebezpečnej situácii, treba sa modliť: „Da voskresnet Boh...“, alebo „Vzbrannoj Vojevode pobediteľnaja...“ (prvý kondak akafistu Bohorodičky), alebo jednoducho, mnoho ráz „Hospodi pomiluj“. Utiekať k modlitbe je treba aj vo chvíli, keď pred našimi očami ohrozujú iného a my nemáme síl ani odvahy, aby sme ho zachránili.

Veľkú silu majú modlitby k svätým Božím, ktorí sa počas svojho pozemského života posvätili službe pomoci a ochrane iným, ako – sv. Georgij Pobidonosec (Juraj Víťazca), Teodor Stratilat, Dimitrij Donský, a netreba zabudnúť na vodcu nebeských vojsk, sv. archistratéga Michala, a takisto nášho Anjela Ochrancu. Každý z nich má od Boha zvláštnu moc dať potrebujúcim silu prekonať prekážky a úklady nepriateľa.

"Keď Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik" (Žalm 126, 1). Preto dom kresťana musí byť posvätený. Milosť posvätenia – Božieho požehnania ochráni obydlie od každého zla. Ak nie je možnosť pozvať kňaza, aby posvätil dom, je potrebné, aby sme sami okropili steny domu, a takisto v znaku kríža požehnali svätenou vodou veraje dverí a okná, modliac sa tropár Krížu "Spasi Hospodi ľudi Tvoja...", alebo "Da voskresnet Boh..."

Samozrejme, akékoľvek prostriedky budú k ničomu, ak žijeme v hriechu; vo svojej zatvrdilosti nevidíme potrebu pokánia vo svojom živote; ak hynie náš duchovný, bohoslužobný a eucharistický život. Potom sa stáva, že to práve preto Hospodin dopúšťa nezvyčajné okolnosti v našom živote, aby nás - zatvrdilých hriešnikov priviedol k Sebe.

 

Nech, každého z Vás ochraňuje Sám Hospodin a Matka Božia prikrýva Svojim materinským pokrovom !!!


Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky z Nižnej Rybnice

pripravil o. Nikodím

 

19.12.2014 18:12

KLIATBA, PREKLIATIE, POROBENIE – ČO NA TO BIBLIA?

 

 

Neraz prichádzajú ľudia s prosbou o pomoc vidiac príčinu svojho problému v nejakej kliatbe, prekliatí, porobení... "Otče, od toho a toho času sa nám prestalo dariť, všetko sa sype – niekto nám porobil!"; "ten nás preklial a vtedy začali naše problémy!"; "akoby nad našou rodinou, ... nado mnou visela nejaká kliatba! Čo robiť?" Takéto a podobné výkriky o pomoc dnes prichádza počuť často. Existuje niečo také ako kliatba, prekliatie? A ak áno, má sa ich človek báť? Môžu mi nejako uškodiť?

 

* * * * * * * * 

Slovo Božie, Biblia, a nakoniec aj každodenná skúsenosť života Cirkvi, nám potvrdzuje existenciu tohoto negatívneho duchovného fenoménu. Prekliatie, alebo zlorečenie znamená želanie, alebo privolávanie zla inému človeku, alebo samému sebe. Z latinčiny by sme ho mohli prekladať ako "darovanie zla slovom". Prekliatie je cielené, úmyselné želanie zla s cieľom poškodiť inému. Kliatba je opakom požehnania, ktoré má za cieľ pravý opak – želať, priať druhému človeku len to najlepšie. Boh našu orientáciu však smeruje, ako to vidíme z Božieho slova, k dobru; kladie dôraz viac na požehnanie, ako na kliatbu. Faktom je, že Biblia hovorí o požehnaní 410 krát, o kliatbe polovicu toho, 230 krát.

So samotnou praktikou požehnávania a preklínania sa stretávame vo všetkých starých národoch. Nositeľom požehnania, či kliatby bolo a je slovo. V starovekých kultúrach, a sme toho svedkami fakticky donedávna. Slovo malo veľkú hodnotu - na čestné slovo sa uzatvárali dohody a obchody. Slovo nebolo iba zvukom nejakých vyslovených hlások, ale bolo posolstvom nesúcim informáciu. Za daným slovom stál konkrétny živý človek, ktorého slovo bolo nositeľom duchovnej moci, presahujúcej ohraničené ľudské možnosti, smerujúce k dobru alebo zlu. Za každou kliatbou stojí hriech. Žiadna kliatba nemá nad nami moci, pokiaľ my sami nie sme na ňu disponovaní. Kniha Prísloví nám o tom svedčí "Nerozvážna kliatba, nepostihne nikoho; je ako vrabec, ktorý lieta tu i tam" (Prisl 26, 2). Kliatba na svoje uchytenie potrebuje žírnu pôdu a tým je život mimo Boha, čiže život v hriechu. Tu je aj bezprostredná príčina prekliatia, a to, že sám seba svojím životom mimo Božiu milosť otváram na pôsobenie zla a práve skrze hriech som disponovaný na pôsobenie prekliatia preneseného aj od iného človeka. Preto aj kliatba vyslovená proti hriešnikovi má oveľa mocnejšie následky.

 

Kedy hovoriť o kliatbe či prekliatí v našom živote?

Stránky Starého Zákona nám na mnohých miestach poukazujú na isté znaky a príčiny prekliatia, ktoré nemusia byť v každom prípade potvrdením, že ide v našom živote o kliatbu, ale skúsenosť Cirkvi hovorí, že vo väčšine prípadov to tak je. Za základ si vezmeme 28. kapitolu 5. knihy Mojžišovej o požehnaní a kliatbe.

 

I. PROBLÉMY CITOVO – PSYCHICKÉ

Tu patria rôzne dlhodobé depresívne stavy, melanchólia, strata zmyslu života atď., všetko to, čo na úrovni citov, psychiky človeka znemožňuje jeho normálne fungovanie.

"Hospodin zošle na teba kliatbu, zmätok a hrôzu na všetky práce, ktoré budeš konať, kým ťa neumorí a rýchle nevyhubí pre tvoje ohavné skutky, ktorými si sa mu spreneveril" (Deuteronomium 28, 20).

"...od stáleho žiaľu budeš hynúť, ale nič proti tomu nezmôžeš. ... budeš bez vedomia od hrôzy z toho, čo uvidia tvoje oči" (Deut 28, 32 - 34).

"...nebudeš mať pokoja a tvoja noha nebude mať odpočinku, lebo Hospodin ti dá srdce prestrašené, oko vycivené a dušu utrápenú žiaľom" (Deut 28, 65).

 

II. CHOROBYďalším znakom bývajú chronické alebo dedičné choroby. Znova odkazy nachádzame v starozákonnej knihe Druhozákona, v 28 hlave.

"Hospodin dopustí na teba mor, kým ťa celkom nevyhubí z krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil" (verš 21); "...bude (ťa) biť suchotami, horúčkou, zimnicou, zápalmi, páľavou, nakazeným povetrím a hrdzou a bude ťa prenasledovať, kým nezahynieš" (22); "...raní jedovatými vredmi na kolenách a stehnách, takže od päty až po temä neostane na tebe nič zdravého" (35); "... zraní (ťa) egyptskými vredmi a morovými hľuzami, prašinou a svrabom tak, že sa z toho nevyliečiš" (27); "... zraní (ťa) bláznovstvom, slepotou a šialenstvom" (28); "... rozmnoží tvoje rany a rany tvojho potomstva, rany veľké a ustavičné, choroby strašné a trvalé. Dopustí na teba všetky egyptské pohromy, ktorých si sa bál, a budú visieť na tebe. K tomu ešte privedie na teba všetky choroby a rany, ktoré nie sú napísané v tejto knihe, kým ťa nezničí" (59 – 61).

 

III. Ďalším znakom sa javí NEPLODNOSŤ, NÁKLONNOSŤ K POTRATOM, A VÔBEC, PROBLÉMY SPOJENÉ S PRIVÁDZANÍM POTOMSTVA NA SVET

"Prekliaty bude plod tvojho života a plod tvojej zeme, stáda tvojho dobytka a kŕdle tvojich oviec" (Deut 28, 18).

 

IV. ZNIČENÉ MANŽELSTVO, ODCUDZENIE SA RODINE výrazným znakom prekliatia sú mnohogeneračné problémy v rodinách ako rozvody, nevera, neustále hádky, odcudzenie sa rodičov a detí, súrodencov navzájom atď.

"Splodíš synov a dcéry, ale nebudeš sa z nich tešiť, lebo ich odvedú do zajatia" (Deut 28, 41). Či toto prorocké slovo nie je obrazom dnešnej doby? Kto má naše deti, ktoré sme splodili? Koľko krát patria každému – ich kamarátom s ich predstavami šťastného života pri alkohole, drogách, neviazaných vzťahoch., otrokárom, na ktorých pracujú ďaleko v zahraničí, neraz hlboko pod ľudskú úroveň ako prostitútky, zlodeji, alebo aspoň využívaní na špinavé ťažké práce... Kto má naše deti? Všetko a všetci, len nie my... To je zajatie dnešnej doby, o ktorom hovoril tiež prorok.

 

V. NEÚSPECH – jedným z výrazných znakov sú neustále neúspechy vlečúce sa za človekom ako tieň; nedostatok peňazí, napriek celkom pozitívnym možnostiam zárobku atď.

"Prekliate budú tvoje humná a tvoje sýpky" (Deut 28, 17).

"Budeš za jasného dňa matať, ako mace slepý vo svojej tme, ale svoju cestu nenájdeš. ... zasnúbiš sa so ženou, ale iný bude s ňou spávať. Vystavíš si dom, lež iný bude v ňom bývať. Vysadíš si vinicu, a nebudeš ju oberať. Tvojho býka pred tebou zabijú, ale jesť z neho nebudeš. Osla ti ukradnú pred tvojimi očami, a nevrátia ti ho. Tvoje ovce dostanú tvoji nepriatelia a nebudeš mať (človeka), ktorý by ti pomoc poskytol" (Deut 28, 29; 30 - 31).

"Pretože si neslúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, s radosťou a veselým srdcom za všetku jeho štedrosť. Preto o hlade, smäde, nahote a vo všetkom nedostatku budeš slúžiť svojmu nepriateľovi, ktorého na teba pošle Hospodin" (Deut 28, 47 – 48).

 

VI. ĎALŠÍM VÝRAZNÝM ZNAKOM PRÍTOMNOSTI PREKLIATIA SÚ SAMOVRAŽDY V RODINE, ČI NEPRIRODZENÉ A PREDČASNÉ ÚMRTIA

 

Dali by sa opisovať nespočetné príklady z každodenného života. A keby sme hľadali podklad v Písme Sv. ohľadne duchovného fenoménu prekliatia, celá 28 hlava piatej knihy Mojžišovej je toho výstižným, ale aj vystríhajúcim svedectvom. Prečo vystríhajúcim? Lebo napriek tomu, že potvrdzuje kliatbu ako reálny fakt, tento fakt vychádza z veľmi závažnej podmienky. TOTIŽ, KLIATBA JE SPÔSOBENÁ VLASTNOU VINOU !!! JE DÔSLEDKOM VZDIALENIA SA OD BOHA, NEOCHOTY NAČÚVAŤ JEHO HLASU A KONAŤ PODĽA JEHO VÔLE. Znova nám to potvrdzujú slová Písma: "AK NEBUDEŠ POČÚVAŤ HLAS HOSPODINA, SVOJHO BOHA, ABY SI ZACHOVÁVAL A USKUTOČŇOVAL VŠETKY JEHO PRÍKAZY A USTANOVENIA, KTORÉ TI JA DNES UKLADÁM, DOĽAHNÚ NA TEBA TIETO KLIATBY A DOCHYTIA ŤA!" (Deuteronomium 28, 15).

 

Aké konkrétne kliatby sa môžu objaviť v našom živote, čo môže byť ich príčinou a ako sa od nich s Božou milosťou oslobodiť, si priblížime v ďalšom pokračovaní nášho článku.

 

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

pripravil otec Dušan Nikodím Tomko

 

28.01.2014 21:58

ASTROLÓGIA, HOROSKOPY – DUCHOVNÉ OHROZENIE?

 

 

"Horoskopy sú zlo ukryté pod rúškom dobra. Človek, ktorý verí v Boha, nemôže sa nimi zaoberať. Cez nich sa nás satan pokúša oklamať. Mala som svoju skúsenosť s horoskopmi - hovorí Anna. - Verila som im, a skutočne, všetko to, čo hovorili o mojej budúcnosti, sa plnilo. Jednak, najviac som ostala v šoku, keď mi jedného dňa vyložila veštica horoskop, ktorý sa týkal môjho vzťahu s mojim chlapcom. Obsah horoskopu hovoril, že spácha samovraždu – žiaľ nemýlila sa. Pár dní neskôr zomrel. Bolo mi ťažko, ... a ťažko o tom hovoriť. Dnes, keď som sa vrátila k Bohu, vidím ako ma satan skúšal týmto spôsobom presvedčiť, že astrológia je pravdivá a tak ma chcel stiahnuť na "svoju stranu". Chvála Bohu sa mu to nepodarilo. Verím a spolieham sa už len na Boha. Nedajte sa oklamať !!!  Anna

 

ASTROLÓGIA A HOROSKOPY

 

Astrológia je vešteckou praktikou známou už v staroveku, ktorá je mocne zakorenená do našich dní, v kultúre a zvykoch mnohých spoločenstiev. Astrológia je zababonou, poverou, keďže tvrdí, že život a osud človeka závisí od vplyvu hviezd. Najvážnejšie momenty jeho života ako narodenie, manželstvo či smrť by mali byť podľa astrológie podmienené hviezdami, ich štruktúrou, pozíciou. Treba si byť vedomí faktu, že astrológovia pozície hviezd robia na vlastnú päsť a vôbec nie sú zhodné s ich skutočným uložením pozorovaným astronómami pomocou najmodernejších teleskopov.

 

ZNAMENIA ZVEROKRUHU SÚ VIZUÁLNYM KLAMOM

V prvom rade je potrebné jasne rozlíšiť astrológiu od astronómie. Astronómia je exaktnou vedou, preto aj vedci – astronómovia považujú astrológiu za pavedu, smiešnu poveru svedčiacu o veľkej nevedomosti jej zástancov. Je samozrejmé, že hviezdy a planéty majú prirodzený vplyv na ľudí, ako napr. slnečné erupcie, ročné obdobia, spln mesiaca. Ale absolútne nie sú žiadne dôvody domnievať sa, že ich vplyv determinuje slobodu človeka a rozhoduje o jeho živote a smrti. Vedci, astronómovia sú presvedčení, že poznanie astrológie sa zastavilo na úrovni stredoveku, medzi iným aj preto, že sa opierajú o fakty tamtej doby, keď hovoria o piatich planétach, ktoré vplývajú na človeka. V stredoveku totiž bolo známych iba päť planét. Planéty ako Urán, Neptún, Pluto, Chiron a vyše 2 tisíc malých planétiek nachádzajúcich sa pomedzi Marsom a Jupiterom, vôbec neboli známe. Ľuďom v stredoveku, kvôli optickému klamu, sa zdalo, že hviezdy a planéty sa nachádzajú blízko seba. Vedení svojou predstavivosťou ich začali spájať a tieto zoskupenia pomenúvať podľa toho, čo im pripomínali – škorpióna, býka, barana atď., a pripisovali im vlastnosti týchto zvierat, postáv... TÝMTO SPÔSOBOM POVSTALI ZNAKY – ZNAMENIA ZVEROKRUHU, KTORÉ NIE SÚ NIČÍM INÝM, AKO VÝMYSLOM ASTROLÓGOV.

Z vedeckého hľadiska nemá využitie znamení zverokruhu žiadne opodstatnenie, a je jednoducho naivné a smiešne. Súčasní astronómovia zistili, že poloha znamení zverokruhu, ktorými sa riadia astrológovia dodnes, bola ustálená v stredoveku a prešla posunom o 1/12 kruhu, čiže o jedno celé znamenie. A tak, ak niekomu astrológ tvrdí, že sa narodil v znamení Býka, fakticky sa narodil, keď nebo bolo v konštalácii Barana atď. Je ešte ďalšia absurdita v tvrdeniach astrológov, menovite, svoje údaje týkajúce sa vplyvu hviezd na charakter, temperament vysvetľujú tým spôsobom, že počítajú moment narodenia za počiatok biologického života človeka, pričom nám moderná genetika hovorí, že vo chvíli počatia, a nie narodenia, dostávame celú genetickú výbavu, ktorá určuje ďalšie vlastnosti človeka. Treba mať tiež na zreteli fakt, že veľmi všeobecný spôsob formulovania predpovedí na základe dátumu narodenia, budí u naivných ľudí dojem dôveryhodnosti.

 

ASTROLÓGIA NEGUJE SLOBODU ČLOVEKA

Z Božieho slova sa dozvedáme, že každý človek bol stvorený na obraz a podobu Božiu, čo znamená, že bol obdarovaný rozumom, slobodou a schopnosťou milovať. Tvrdenia astrológov, že hviezdy determinujú, ovplyvňujú človeka, jeho rozhodnutia, konanie a predznačujú cestu jeho života, protirečia pravde o slobode človeka – pravde, ktorú nám zjavil Sám Boh. Determinizmus astrologických predpovedí, horoskopov, neguje v človeku slobodu, ktorá je fundamentom jeho veľkosti a hodnosti. O budúcnosti človeka v plnosti rozhodujú jeho vlastné rozhodnutia, a nie zbeh okolností predurčený osudom bez vedomia človeka, spôsobený vplyvom hviezd a planét. O BUDÚCNOSTI ČLOVEKA NEROZHODUJÚ HVIEZDY, ALE JEHO SLOBODNÉ ROZHODNUTIE SA PRE DOBRO ALEBO ZLO.

Rozhodujúc sa pre život podľa Christovho učenia, človek ide cestou, ktorá vedie do večného šťastia. Ak si však vyberie otroctvo zla, ide cestou, ktorá vedie do večného zatratenia. Boh hovorí jasne: "Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo, kto seje pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z ducha bude žať večný život" (Gal 6, 7 - 8). 

Ak astrológia pripisuje hviezdam moc utvárať ľudský charakter a riadiť jeho konanie, týmto spôsobom zbožťuje kozmické sily a tým hlása panteizmus, takisto neguje Božiu prozreteľnosť, čiže neustálu starostlivosť milujúceho, osobného Boha nad Svojim stvorenstvom.

 

Istá 30-ročná žena trpela niekoľko rokov depresiami. Bála sa všetkého. Mala problémy so spaním, časté migrény, rôzne psychosomatické problémy. Jej strach sa koncentroval do obavy zo straty manžela, strachu z utrpenia, smrti. Sama sa považovala za veriacu, ale nepraktizujúcu kresťanku. Boha vnímala ako Všemohúceho Vládcu "hluchého" na ľudské utrpenie. Z milosti Božej zatúžila oslobodiť sa z tohoto duchovného otroctva a začala hľadať pomoc u Boha a v nemocnici Cirkvi. Rozhovor ukázal, že celá jej rodina sa generácie zaoberala astrológiou, horoskopmi, a ona sama verila, že všetko v jej živote riadi osud a to, čo jej je súdené, sa musí udiať. Ukázalo sa, že celý jej problém začal, keď jej nejaký astrológ – veštec predpovedal, že sa v krátkej dobe rozvedie s manželom. Ako sama priznala, v tej chvíli, kedy jej to predpovedal, nebolo žiadnych dôvodov na rozvod: s manželom žili usporiadaný život, rozumeli si, mali sa radi. Jednako, bola presvedčená, že predpoveď sa musí splniť, keďže celý osud je napísaný vo hviezdach. V kuse rozmýšľala o rozvode, ktorému sa nevyhne, ... lebo tak to predpovedali hviezdy. A keďže sa nič nedialo, aby napomohla osudu, začala si hľadať milenca...

Aj tento skutočný príbeh svedčí o tom, do akých životných tragédií je schopná doviesť viera v povery, horoskopy atď., a jasne ukazuje, ako cez tieto astrologické predpovede koná diabol, ktorý vsugeruje človeku, ako čo najrýchlejšie výjsť z nepríjemnej situácie, naplniac predpovede osudu. Viera v astrológiu, horoskopy a nedostatok viery v Božiu lásku a starostlivosť, spôsobili u tejto mladej ženy objavenie sa nevysvetliteľného strachu, depresií. Až návrat k Bohu, terapia Cirkvi - modlitba a sv. Tajiny jej ukázali, aké veľké je Božie milosrdenstvo, Jeho uzdravujúca moc, a takisto sa jej otvorili oči, keď zbadala, ako tragicky naivná je viera v astrológiu a iné podobné zababony. Po niekoľkých týždňoch s Bohom psychsomatické problémy ustúpili a predpovedaný rozvod, nie že neprišiel, ale ich manželstvo sa ešte viac utužilo.

 

BIBLIA O ASTROLOGICKÝCH PRAKTIKÁCH

Hospodin Boh vystríhal vybraný národ pred pripisovaním božskej moci hviezdam nad ľudským osudom: "Nedvíhaj oči k nebu, nepozeraj na slnko, mesiac a hviezdy, na všetky nebeské voje, nedaj sa zviesť, neklaňaj sa im a neslúž, lebo tieto veci pridelil Hospodin, tvoj Boh, všetkým národom pod celým nebom" (Deut 4, 19).

Pripisovanie božskej moci hviezdam slovo Božie nazýva hlúposťou: "Naozaj, od prírody sú hlúpi všetci ľudia, ktorým nebolo dané poznať Boha; veď zo všetkého dobrého, čo majú pred očami, neboli schopní poznať Toho, ktorý je; ani pri pohľade na Jeho diela nespoznali Tvorcu, ale oheň, vietor, prúdiaci vzduch, kruh hviezd, dravé vody a svietiace nebeské telesá pokladali za bohov, ktorí vládnu nad svetom. Ak uchvátení ich krásou mali za bohov tieto veci, tým skôr mali poznať, o čo vynikajúcejší je ich Vládca, lebo On, Pôvodca krásy, ich stvoril. Ak ich do úžasu priviedla ich moc a pôsobivosť, z toho mali spoznať, o čo mocnejší je ich Tvorca. Z veľkosti a krásy tvorstva sa totiž dá logicky uvažovať o ich Prapôvodcovi" (Mdr. 13, 1 – 5).

Vo svetle Božieho slova, Christovej náuky jasne vidieť nezmyselnosť astrologických výmyslov. Hospodin, Isus Christos, nám zjavil, že každý človek má nekonečnú hodnotu v očiach Božích. On, Ktorý prišiel oslobodiť človeka aj z okov okultizmu a astrológie, nám hovorí, že sme skutočne slobodní a žiadne predurčenie, osud zapísaný v hviezdach, neexistuje. Sv. Apoštol Pavol píše: "Dajte pozor, aby vás niekto nezviedol prázdnym a klamným filozofovaním, založeným na ľudských podaniach, na živloch sveta, a nie na Christovi. Predsa v Ňom telesne prebýva celá plnosť božstva" (Kol 2, 8 - 9) .

Aj učenie Cirkvi už od jej raného obdobia vystríha veriacich pred veľkým nebezpečenstvom astrológie, jasnovidectva, veštieb, cez ktoré zákerným spôsobom koná satan a nazýva ho ťažkým hriechom. Sv. apoštoli odsúdili zaoberanie sa čarami a pod., sv. otcovia na snemoch ich jasne zavrhli a tých, ktorí sa týmito vecami zaoberali, či využívali ich služieb, na dlhý čas odlúčili od Cirkvi - v zhode s pravidlami snemov odlučovali na 5 rokov od Prijímania sv. Darov a duchovných odlučovali od kléru. (pozri Nomokanon, kanóny trullského a laodicejského).

 

ASTROLÓGIA, HOROSKOPY – DUCHOVNÉ OHROZENIE?

Áno! Aj keď sa nám to môže zdať prehnaným maľovaním čerta na stenu. Nie nadarmo nás pred touto sférou duchovna vystríha Sv. Písmo a učenie sv. Otcov. Astrológia je chorou duchovnou orientáciou, podobne ako mágia, založená na démonickom klamstve. Horoskopy, ako jedna z foriem veštenia, je hľadaním poznania, ktoré človek sám zo svojej prirodzenosti nemôže dosiahnuť, lebo prirodzené poznanie človeka je ohraničené. Siahnutie po horoskope je v skutku dopytovaním sa názoru zlého ducha, a zdobíjanie takéhoto poznania nemá nič spoločné s Božou Pravdou.

Táto praktika je v konečnom dôsledku otvorením sa na démonické pôsobenie a môže viesť k rôznym formám duchovného zotročenia, trápenia, až posadnutosti. Jej jediným cieľom je odtrhnúť človeka od Boha a tak ho doviesť k duchovnej smrti.

Nech nám Všemilostivý Hospodin, Isus Christos, Víťaz nad hriechom, diablom a smrťou, pomáha odkrývať a zdolávať nástrahy nepriateľa našich duší.

 

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

pripravil otec Dušan Nikodím Tomko

 

14.09.2013 13:45

O červených nitkách

 

 

 

Nakupujem v obchode a predavačka, ktorá mi podáva výdavok, má na ruke akúsi červenú niť. Speváčkino zápästie v televízii zdobí tiež tento doplnok. Vo výťahu stretnem spolužiačku, ktorej ruku okrášľuje rovnaký náramok. Aj pri tanci na plese si všimnem, že táto „ozdoba“ je súčasťou garderób mnohých dievčat. A túto nitku z času na čas uzriem aj medzi lavicami kostola.

 

Pátranie sa začína

 

Po toľkých mojich stretnutiach s touto pre mňa neznámou červenou nitkou som sa teda rozhodla vypátrať, čo vlastne znamená a prečo ju ľudia nosia. 

Hľadanie som začala na Facebooku. Môj prvý krok spočíval v tom, že som napísala niekoľkým známym, o ktorých viem, že majú okolo zápästia červenú nitku. Zaujímalo ma, prečo ju nosia, či im niečo prináša a či majú pocit, že zaberá. Odpovedali mi, že ju nosia preto, lebo sa boja urieknutia a zlých pohľadov, ktoré by im mohli uškodiť.

„Červenú nitku nosím, ale nie stále – nemám ju, keď sa mi napríklad odtrhne a nemám čas si ju zaviazať ako napríklad teraz. V tom prípade sa mi častejšie stáva, že mi je zle, že ma niekto uhranie pohľadom. Keď ju však mám, áno, mám pocit, že mi pomáha. Považujem to tak trochu za niečo ochranné,“ zhodnotila študentka Evka.

Jej rovesník Paťo dodáva: „Červenú šnúrku som dostal ako dar, aby odo mňa odrazila negatívnu energiu. Odkedy ju nosím, nepociťujem žiadne extra zmeny, mám ju pre dobrý pocit, pre istotu a v prípade možnej krivdy si poviem, že lepšie niečo ako nič. A navyše je to pekný doplnok.“ 

Vysokoškoláčka Betka dopĺňa: „Ja vo veľkej spoločnosti takmer s pravidelnosťou trpím bolesťou hlavy. Aj preto som si na ruku uviazala červenú šnúrku. Istý čas som ju nosila, no dala som ju dole, nepomohla mi. Netvrdím však, že inému človeku pomôcť nemôže. Je dobré, ak v niečo veríme, hoci je to aj tenká červená šnúrka. Aspoň pre pocit istoty. Človek si to možno ani neuvedomuje, ale keď verí, že mu to pomôže, tak mu to naozaj pomôže, aspoň psychicky. Nahovorí si, že to mohlo byť aj horšie.“

 

Hľadanie odpovedí na internete

 

Neskôr som začala pátrať ďalej. Cez internetový vyhľadávač som sa preklikala k mnohým článkom, diskusiám a fóram, ktoré túto červenú nitku komentovali. Mienka ľudí by sa dala zväčša rozdeliť do dvoch skupín – na tých, ktorí nitku nosia a veria v jej ochranu a energiu, a, prirodzene, na tých, ktorí ju nenosia, ani neveria v jej špeciálne sily. Medzi niektorými komentármi sa našlo aj zopár názorov ľudí, ktorí nosenie červenej nitky odvodzovali od starého náboženstva zvaného „kabala“. To ma ďalej viedlo k zisťovaniu nových informácií o histórii a pôvode tohto vlákna.

 

Kabala náramok

 

Na základe mnohých inzerátov, ktoré takéto náramky ponúkali a zároveň uvádzali ich popis, som zistila, že ich pôvod je z učenia, ktoré pochádza z Izraela a volá sa kabbalah. Podľa neho je „práve červený náramok symbolom ochrany pred negatívnou energiou, zlými pohľadmi – uhrančivými – tzv. diablovými očami. V bode, kde sa náramok zväzuje, sa zachytáva negatívna energia prúdiaca do tela“. Toľko mi prezradil internet. Vďaka nemu som si urobila aspoň akú-takú predstavu o červenej nitke, ktorá na prvý pohľad vyzerá nevinne.

 

Ja som Pán, Boh tvoj

 

Internet je vynikajúci zdroj informácií, ale nie vždy stačí. Preto som sa rozhodla, že si niečo o červených nitkách pohľadám aj v knihách. Začala som s kresťanskou literatúrou, Katechizmom Katolíckej cirkvi a knihou z oblasti morálnej teológie od Františka Tondru. V krátkosti zhrniem svoje zistenia: nosenie amuletov, ktorým prisudzujeme istú moc, je hriechom proti prvému Božiemu príkazu. Tým, že sa spoliehame vo svojich ťažkostiach na inú moc ako na Boha, a pritom využívame rôzne alternatívne prostriedky, nám síce prvotne pomôcť skutočne môžu. Na druhej strane by sme však mali pamätať na to, že ak využívame pomoc Zlého, odvraciame sa od Boha a odmietame pomoc, ktorú nám s milosrdným očakávaním ponúka. Takýto spôsob „uzdravenia“ pomocou rôznych amuletov až po „odrábanie“ môže priniesť iné ťažkosti, predovšetkým duchovné – stratu pokoja, vzdialenie sa od Boha a mnohé iné.

 

Svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

 

Knihy mi priniesli množstvo nových informácií, ale aj tak mi chýbal niekto, kto by mi to všetko jasne a komplexne vysvetlil. Boh to zariadil tak, že počas jedného gospelového festivalu som dostala odpoveď na svoje otázky prostredníctvom svedectva Oľgy Staňovej, bývalej ľudovej liečiteľky. Vo svojom svedectve sa zmienila aj o spomínaných červených šnúrkach: „Ak sme dali dieťa Kristovi, tak vieme, komu sme uverili. Nie červená šnúrka ma ochráni pred diablom, ale Kristus!“ Oľga tiež spomenula ľudí, ktorým býva zle: „Urieknutie funguje, ale my takýmito spôsobmi vlastne vyháňame diabla diablom! To znamená, že sme sa previnili proti prvému prikázaniu.“ Tiež sa zmienila o ľuďoch, ktorí sa domnievajú, že im niekto ublížil pohľadom: „Kto mi povie, že mu prišlo ,z očí‘, nech si najskôr skontroluje svoj vzťah k Bohu! Kým je Boh v mojom srdci, nikto mi neublíži. Dôležitá je radikálnosť, nie prostredná cesta. Od Krista ma môže odlúčiť len ťažký hriech. A ako to vyplýva z Listu Efezanom – je dôležité žiť duchovne, modliť sa a dôverovať Bohu.“

 

Na záver

 

Vieme, že neveriacim ľuďom je náročné vysvetľovať, že Boh dokáže ich ťažkosti vyriešiť aj inak ako „hádzaním uhlíkov“, nosením červených nitiek či rôznymi inými spôsobmi. Je však aj veľa veriacich, ktorí sa týchto praktík nechcú vzdať a nepovažujú ich za nič zlé. Pamätajme však, že aj malé zlo je zlo. Jedine pravda nás môže vyslobodiť.

 

ALŽBETA VARGOVÁ 

(prevz. z Kat. noviny)

 

26.08.2013 11:52

HOMEOPATIA

 

 

 

 

 

 

Svedectvo detskej lekárky MUDr. Emílie Vlčkovej

 

Som detská lekárka, matka 4 detí. Po opakovanom odporúčaní homeopatických liekov pre deti (prírodná liečba, bez vedľajších účinkov) som sa prihlásila do Slovenskej homeopatickej spoločnosti – SHS. Je to spoločnosť lekárov a farmaceutov a podľa stanov organizuje vzdelávacie podujatia na Slovensku len pre nich.

Homeopatia je súčasťou alternatívnej medicíny. V zahraničí ju používajú popri lekároch aj školení liečitelia. Na Slovensku sa SHS snaží legislatívnymi zmenami stať súčasťou medicíny vedeckej, preto laických liečiteľov neprijíma. V rokoch 1991-1993 prešli homeopatické lieky registráciou v Skúšobnom ústave kontroly liečiv – SÚKL a sú bežne dostupné v lekárňach. V roku 1995 dostal Inštitút RHODON–S ­­- francúzska škola homeopatie súhlas so zaradením homeopatie do ponuky dobrovoľných prednášok na Jeseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Tieto fakty iba zdanlivo svedčia o vedeckom charaktere homeopatie.

Pretože na Slovensku nebola tradícia homeopatie, prvé kurzy viedli lektori zo zahraničia. Podľa toho hovoríme o škole francúzskej, rakúskej, anglickej, indickej. Medzi jednotlivými školami sú odlišnosti, ale základné princípy homeopatie sú všade zachované:

1. princíp: similia similibus curantur – podobné sa lieči podobným.

To znamená, ak zdravý jedinec požije veľké dávky napr. chinínovej kôry, pocíti na sebe chorobné príznaky. Ak takéto príznaky nájdeme na chorom pacientovi, chinínová kôra ho vylieči.

2. princíp: princíp riedenia

Objaviteľ homeopatie, nemecký lekár Hahnemann, zistil, že účinky látky pretrvávali i keď ju riedil. Dokonca účinky boli hlbšie a účinnejšie na organizmus. Viacnásobným pretrepaním sa dosahuje dynamizácia účinnej látky v rozpúšťadle.

Ja som začala so vzdelávaním v homeopatii v roku 1995. Absolvovala som rakúsku školu, z ktorej mám i skúšku, ďalej som navštevovala prednášky z indickej – Revolučnej homeopatie, kurz BIHOST- metóda biochemicko-homeopatickej regulácie metabolizmu.

Ako lekárka a matka malých detí som bola liečbou homeopatickými liekmi nadšená. Moje deti takmer 5 rokov nebrali antibiotiká. Infekty dýchacích ciest im prechádzali rýchle a bez komplikácií. Vysoké teploty pri virózach poklesli a ochorenie ďalej nepokračovalo. Dcére som homeopatikami vyliečila bronchitídu po tom, čo jej nezabrali nasadené antibiotiká . Mne na druhý deň po podaní homeopatika zmizla bradavica. Popálenina na ruke sa po aplikácií homeopatickej masti zahojila bez jazvy. Deťom som podala konštitučný liek a pri akútnych stavoch som používala i polykompozitné prípravky. Účinky homeopatických liekov, ak boli nasadené správne, boli tak evidentné, že nešlo o placebo efekt.

Vedľajšie účinky homeopatických liekov sa nikde neuvádzajú. V prvých rokoch používania homeopatie som bola tak nadšená úspechmi liečby, že som negatíva nepripúšťala. Až po dlhšom používaní som zistila, že vedľajšie účinky sú! Na telesnej úrovni veľmi ojedinelé. Ale závažné na psychickej a duchovnej úrovni! V detskom veku psychika dozrieva, preto sú následky o to ťažšie.

Homeopaticky som liečila svoju rodinu a známych. Nemala som otvorenú prax, ale uvažovala som o tejto možnosti. Každý vyliečený pacient ma pobádal ďalej sa vzdelávať. Prípady prezentované na seminároch boli udivujúce – vyliečený pacient so sklerosis multiplex, zlepšená astma …

Pri homeopatickom vyšetrení som postupovala klasickou cestou. Vzala som podrobnú anamnézu, pýtala som sa na činnosť fyziologických funkcií ( dýchanie, trávenie, vylučovanie, spánok), na okolnosti, za ktorých sa zlepšujú alebo zhoršujú chorobné príznaky, na psychické črty, na sny…Snažila som sa vyhľadať kľúčové, vedúce, nápadné symptómy, repertorizovala som ich (v homeopatickom repetitóriu som podľa symptómov vyhľadala homeopatický liek). Takto vedené vyšetrenie pacienta mi trvalo 1-1,5 hod. Snažila som sa podať konštitučný liek. V akútnych stavoch som podávala na základe osvedčených indikácií alebo polykompozitné lieky.

Postupne som prišla na to, ak chcem robiť homeopatiu rýchlejšie a účinnejšie, potrebujem i prístroje. Kúpila som si merací prístroj založený na EAV – metóde. Týmto prístrojom sa môže pacient otestovať a tým sa overí správnosť homeopatického lieku. Tiež sa pomocou neho dá i potrebný homeopatický liek vyrobiť. Druhý prístroj, ktorý som kúpila bol vreckový diár – PSION. Podobá sa väčšiemu mobilnému telefónu. Na displej sa dá písať názov homeopatika, meno pacienta… Stlačením klávesy sa podá homeopatický liek priamo pacientovi, alebo sa pošle ako SMS správa priamo do organizmu pacienta. Neuveriteľné!!! Ale veď homeopatia je informačná liečba!!! Tomuto som uverila. Prístroj som niekoľko krát použila. Fungovalo to!

Pýtala som sa, akú informáciu vysiela prístroj, keď to funguje? Môj brat (elektrotechnický inžinier so zameraním na lekárske prístroje ) ma nazval naivnou, keď verím na také veci. Po prezretí prístroja skonštatoval – to je obyčajný diár vyrobený v roku 1989. Nerozumela som tomu.

Homeopatia vychádza z 2 princípov. Ale akým mechanizmom pôsobia homeopatické lieky na ľudský organizmus, to zatiaľ nikto vedecky čiže experimentálne nedokázal. Sú na to len rôzne hypotézy:

A – homeopatický liek priamo zvýši vitálnu energiu pacienta a tým si organizmus sám zvládne chorobu. (Vitálna energia je energia v živých sústavách, ale zatiaľ ju nikto fyzikálne, chemicky nedokázal ).

B – hypotéza francúzskeho profesora biochémie Benveniste o „ pamäti vody“. Profesor tvrdí, že voda si uchováva pamäť molekuly, ktorá v nej pláva. Vyvolal búrku kritiky vo vedeckom svete. Hypotéza je v protiklade k poznatkom fyziky a chémie. Podľa hypotézy voda by mala pamäť všetkého čo v nej plávalo!!!

C – homeopatia je informačná liečba. Vychádza z teórie, že informácia je popri hmote a energii tretím stavebným prvkom vesmíru. Podľa tejto hypotézy na homeopatických liekoch lieči nie chemický účinok ale informácia!!! Informácia nasmeruje imunitný systém človeka tak, aby sa sám uzdravil.

D – teória vlnenia veľkých molekúl??

Som veriaca a stále som sa pýtala, prečo niektorí ľudia odmietajú homeopatiu. Videla som pacientov, ktorí boli homeopatickými liekmi vyliečení. Nevedela som ako účinkuje, ale nikto mi nedal uspokojivú odpoveď čo je na homeopatii zlé. Túžila som poznať pravdu a prosila som Boha, aby mi ju ukázal.

V apríli 2001 sa mi dostala do rúk kniha MUDr. Judith Erdélyovej: „Alternatívna medicína vo svetle Biblie“.

Autorka tu rozoberá niektoré metódy alternatívnej medicíny a často ich prirovnáva k mágii a okultizmu. Premkla ma hrôza, lebo i homeopatia je jednou z metód alternatívnej medicíny. Jej názor na homeopatiu som neprijala ale o to úprimnejšie a naliehavejšie som sa obrátila na Boha. Modlila som sa: Pane Ježišu, prosím ťa, zbav ma ducha mágie a okultizmu. Ďalej som prosila o dary Ducha Svätého. Nevedela som aká je to modlitba, až potom som prišla na to, že som sa modlila modlitbu autoexorcizmu.

Ďakujem nekonečnej Božej milosti za to, čo sa po tejto modlitbe dialo s mojím myslením. To, čo som nechápala, odrazu sa mi začalo vyjasňovať. Prístroje! Napísať na obrazovku vreckového diára názov homeopatického lieku, meno a dátum narodenia pacienta a stlačením klávesy odoslať to do organizmu pacienta a pacientovi sa zlepší stav, veď to je biela mágia!!! Vyrobiť homeopatikum na prístroji len tým, že vytvoríme spojenie s testovacím homeopatikom, veď to je tiež biela mágia!!!

Všetko toto vychádza z homeopatie. Ale ako je to možné? Vysoké riedenia, veď tam nie je nič z bylinky a predsa účinkuje hlbšie a dlhšie na organizmus ako koncentrovaný roztok – premkla ma hrôza, keď som si to uvedomila. Rozhodla som sa ani to nepoužívať. Ale čo francúzska škola, veď to sú nižšie riedenia, tam hádam účinkujú byliny? Nevedela som a sama som si kládla otázky. V tomto stave som išla na spoveď. Všetko som rozpovedala. Prístroje… Nakoniec som ešte dodala: ale ešte stále neviem prečo je tá homeopatia zlá, veď lieky sú vyrobené z bylín? Asi o 2 hodiny po spovedi som mala chvíľu času. Otvorila som si brožúrku, ktorú mi kúpil manžel, keď som mu všetko vyrozprávala. Bol to Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska: „Mágia, veštenie a démonské vplyvy“. Na 11 strane čítam: Existuje mágia napodobňovacia, podľa ktorej podobné plodí zase podobné. Vtom okamihu som si spomenula na 1. princíp homeopatie – podobné sa lieči podobným a bolo mi jasné, že princípy homeopatie vychádzajú z mágie!!! A z toho pre mňa vyplývalo žiadna homeopatia, ani nízke riedenia, ani francúzska škola. Tu neúčinkujú byliny a nerasty, tu sa jedná o mágiu, o bielu mágiu!!!

Už Hahnemann začal robiť skúšky liekov na zdravých ľuďoch. Po požití lieku sa spíšu všetky ťažkosti, pocity, ktoré títo dobrovoľníci mali. Skúšky liekov robia homeopati stále. Sú z toho už 1000 – stranové knihy. Keď mám pacienta, a poznám jeho ťažkosti, v týchto knihách vyhľadám homeopatický liek, ktorý ho vylieči. To je princíp podobnosti. Takto sa predpisuje homeopatický liek. Nepredpisuje sa preto, že bylina má antiseptické, diuretické a iné účinky…

Homeopat myslí úplne inak ako lekár vedeckej medicíny!

Moje rozhodnutie skončiť s homeopatiou bolo jednoznačné. Niektoré slová Sv. písma boli práve mne adresované: Dt 18,9-14: „Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia, nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán tvoj Boh nedovolil“.

Všetkým známym som povedala, že končím s homeopatiou a pre aké dôvody. Spálila som knihy – Sk 19,19: „A mnohí z tých, čo sa zaoberali čarami, podonášali knihy a pred očami všetkých ich spálili“. Veľké pokúšanie som mala pri prístrojoch. Chcela som ich vrátiť. Nakoniec som i tie spálila.

Po tomto mojom rozhodnutí sa v našej rodine diali zvláštne veci. Celý čas neochvejne dôverujem Bohu.

Hneď mi ochorel syn na otitídu, po ňom ďalšie deti – teplotovali, kašlali. Ochorela som i ja. Takmer po 5-tich rokoch som použila antibiotiká pre hnisavú angínu. Kolegyňa homeopatka sa ma spýtala, či opäť chcem liečiť antibiotikami. Je tomu takmer rok a antibiotikum som použila len 1- krát.

Staršia, 9-ročná dcéra, keď brala homeopatiká, mala sny, pri ktorých sa budila a bála. Hľadala som rôzne príčiny, na homeopatiká som ani nepomyslela. Vyvrcholilo to tým, že vo sne videla diabla. Povedala mi, že bol taký, ako vo filme „Ježiš“, ktorý sa premietal v kinách po celom Slovensku. Sen sa jej 2-krát zopakoval. Modlila som sa s ňou. Po modlitbe sa už nezopakoval, ale strach pri zaspávaní ešte dlho pretrvával.

Moja druhá dcéra nemohla v noci dýchať a stále sa jej to zhoršovalo. Nemala nádchu, nemala výtok z nosa, nemala alergiu. Boli to strašné stavy – nemohla dýchať, hnevala sa, na posteli kopala nohami, pobudila súrodencov. Raz ma napadlo: Skús sa modliť! Keď bola v takomto stave, nahnevaná, položila som na ňu ruku a modlila sa. Na moje prekvapenie nasledujúce noci spala kľudne.

Pýtala som sa známych, ktorí brali homeopatiká. Ich deti tiež pre zlé sny nechceli spať v detskej izbe, zo sna kričali, počas dňa boli neovládateľné… Pochopila som to. Ak začnete brať homeopatiká, fyzicky sa uzdravíte, alebo sa váš stav zlepší, ale do vášho srdca vstúpi zlo. Začnete pociťovať hnev, strach, zlobu, neviete odkiaľ to prichádza. dostanete neovládateľné túžby po niečom. Dospelý človek dokáže pokušeniam zla odolať ak má citlivé svedomie.

Ešte jeden postreh. Skončila som s homeopatiou a moje deti sa začali tešiť z modlitby. Predtým sa im často do modliby nechcelo. A potom samé začali sa modliť  ruženc , čítali Sv. písmo.

Záver: „Veľkosť“ Hahnemanna, zakladateľa homeopatie je v tom, že vniesol mágiu do medicíny. Je tomu 150 rokov a stále majú lekári a farmaceuti ale i laici problémy s rozlíšením.

Čo je to mágia? Katechizmus Katolíckej cirkvi píše: „Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktoými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym-hoci aj preto, aby mu získal zdravie-, vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov“.

Mágiu delíme na bielu a čiernu. Veľa ľudí si myslí, že biela mágia je dobrá. No biela mágia je zlá. Prečo sa volá biela? Pretože vyzerá nevinne. Idete za nejakou osobou a ona sa Vám skrze nejaký rituál pokúša pomôcť.

Prídete k homeopatovi. Poviete všetko o svojich fyzických a duševných ťažkostiach. Dôležité sú i sny. A homeopat hľadá kľúčové, vedúce „znamenia“, symptómy, tie sú najdôležitejšie pre nájdenie správneho homeopatického lieku. Keď skonči s rozhovorom, hľadá liek v knihách, alebo na počítači, alebo si vás vezme k EAV –prístroju alebo vo vedľajšej miestnosti chytí kyvadlo a pýta sa ho na liek, alebo si priloží prsty pravej ruky na ľavé zápästie a dostane odpoveď. Každý homeopat má svoj rituál, ktorým hľadá správny homeopatický liek. Vyzerá to tak nevinne. Chcete, aby vám pomohol, no cena je príliš vysoká. A realita je takáto: Biela mágia je odsúdená Bohom!!!

 

zdroj: modlitba.sk

 

23.08.2013 15:01

SÚ AJ DNES ČARODEJNÍCI? (II. časť)

 

 

Má sa veriaci človek báť čarodejov, porobenia, kliatby?

 

Existuje skutočne nejaká magická moc, alebo je to len chytráctvo šarlatánov, ako prísť k pekným príjmom? Treba sa báť urieknutia, porobenia, z očí? Toto pokračovanie článku, ktorý je spracovaním rozhovoru s kandidátom bohoslovia a filozofických vied, jeromonachom Jóvom (Gumerovom), dáva odpoveď na tieto otázky a problémy.

 

Tak, ako necirkevní ľudia počítajú démonov so všetkou ich činnosťou za výmysel stredoveku, v pravoslávnom prostredí zas môžeme nájsť ľudí, ktorí sú schopní za všetkým vidieť rozhodené siete temných síl. Boj s démonskými silami sa neraz v týchto prípadoch dostáva na vyššiu pozíciu než samotná viera v Christa. Je k úžitku veriacemu človeku príliš sa venovať tejto duchovnej oblasti? A vôbec, treba mať strach z týchto vecí, či báť sa čarodejov, porobenia a kliatby?

 

Treba sa báť svojich vlastných hriechov!, - hovorí otec Jóv. - Často, práve opakom, ľahkovážnosťou k svojim hriechom, trpia ľudia konsekvenciami stretnutia s čarodejmi a veštcami. Už z Evanjelia sa dozvedáme, že bez vôle Božej ani len sviniam démoni nemôžu poškodiť. Len si spomeňte, ako prišiel Hospodin do Gadarského kraja a legión démonov, ktorí boli v posadnutom, prosili Christa, aby mohli prejsť do svíň. O to viac, nemôžu démoni poškodiť človeku, ktorý žije v Cirkvi, podieľa sa na jej Tajinách – sviatostiach., nesnaží sa však iba pozorovať obrady (pozn. tak, ako žiaľ Bohu, neraz u nás v chrámoch počujeme: „...už sme služby odbuli“), ale snaží sa získať pokorného ducha a žiť podľa prikázaní.

Raz starec Pajsij Svätohorec pri rozhovore so skupinou pútnikov, v ktorej boli ľudia, ktorí prepadli strachu pred démonskými silami, povedal: „No, čo sa bojíte, myslíte, že milujúci otec dovolí chuligánom biť svojho syna? Samozrejme, že nie!“ - A Hospodin Boh, - náš nebeský Otec, ku Ktorému sa obraciame v modlitbe „Otče náš!“, Ktorý na nás vylieva Svoje milosti, či dovolí trápiť Svoje deti, Svoje dedičstvo? Zlo nebolo stvorené Bohom. Ono sa zrodilo, kedy Bohom stvorené bytosti zneužili darovanú im slobodu a zo svojej vôle odstúpili od dobra. Preto podľa učenia Cirkvi žiadna matéria nie je nositeľom zla, neexistuje žiadna „antiblahodať“, ktorá by prenášala zlo na človeka. Všetko závisí od slobodnej vôle človeka, od jeho slobodného otvorenia sa na pôsobenie zla vo svojom živote.

Ak človek cíti vo svojom živote pôsobenie temných síl, príčinu je potrebné hľadať v sebe samom, vo svojej pýche, arogancii, nedostatku pokory a viery v Boha. Práve to je príčinou, prečo sa človek sám ocitol mimo ochrannú pravicu Božiu. Preto, ak človek pociťuje vo svojom živote pôsobenie zla, zlých síl, na chybe nie „babka“ - bosorka, ktorá hodila kliatbu, porobila atď., ale sám človek, ktorý akýmsi spôsobom vybral život mimo Boha – jednoducho, bez Boha a v hriechu. Ľudia, ktorí pocítili pôsobenia zla vo svojom živote a začali hľadať pomoc, východisko z tejto situácie, častokrát radi operujú termínmi „z očí“, „porobenie“, „kliatba“. Prečo? Ľahšie je totiž zviesť vinu na niekoho pomimo, čarodeja, osud, hviezdy, než začať hľadať príčinu v sebe samom.

 

Pravoslávny človek, skutočne veriaci, sa nemá báť ani čarodejov, ani bosoriek, ani démonov, porobenia, či „z očí“. Neznamená to však, že sa s týmito bytosťami, či ich pôsobením nemôžeme stretnúť, dokonca zažiť vo svojom živote. Príčinou je, ako sme vyššie spomenuli, naša duchovná slabosť a nemoc, preto prichádzajú aj takéto pokušenia a útoky. Mnohí, hľadajúc pomoc, hľadajú nejaké „špeciálne“ spôsoby ochrany – špeciálne modlitby, formuly atď., a bohužiaľ neraz s požehnaním duchovenstva, prepadajú inej forme mágie – tzv. Cirkevnej, kedy človek vymení stretnutie s Bohom a tajomné pôsobenie Jeho blahodate za vyplnenie, „odmantrovanie“ formúl a obradov, … pričom koreňa problému sa vôbec nepodarilo dotknúť.

Mnohí duchovní veľmi opatrne pristupujú k tzv. Modlitbe „zaderžanija“. Ak človek z Božieho dopustenia doznal pôsobenie temných démonských síl vo svojom živote, podľa mnohovekej duchovnej skúsenosti Cirkvi v boji s útokmi zlého, odporúčam časté čítanie Evanjelia, Božieho slova – ktoré uzdravovalo, kriesilo mŕtvych a vyháňalo démonov; čítanie žalmov (napr. Žalm 90 „Živyj vo pomočši Vyšňaho...), tropár Krížu „Spasi Hospodi, ľudi Svoja...“, „Da voskresnet Boh...“. Niet špeciálnych „ochranných formúl“, na to treba pamätať, aby sme neprepadli, už vyššie spomenutej cirkevnej mágii. Ak sa s vierou v Boha a s pokorným srdcom obrátime na Neho slovami „Otče náš“, poprosíme o pomoc Nebeskú Matku Máriu „Bohorodice Devo, radujsja...“, v tej chvíli útoky temna ustupujú a démoni utekajú. A čo je najpodstanejšie, život s Bohom, život podľa Božích prikázaní, účasť vo sviatostnom živote Cirkvi – pokánie, zjednotenie sa cez Sv. Dary Tela a Krvi s Christom, je samým najmocnejším „zaderžanijem“ pred akýmkoľvek útokom zlého.

 

Ako hovorí otec Jóv: „Svet leží v zle a naša doba je zvlášť otrávená jedom hriechu. Len keď si predstavíme niekoľkomiliónové veľkomesto, kde popri nás žijú čarodeji, psychotronici a ďalší „odborníci“ na duchovno, a keby bez našej zhody mohli na nás svojvoľne naložiť porobenie, kliatbu, naviesť chorobu, isto by v tom meste neostalo zdravého človeka“. Len milosť Božia nás ochraňuje. Preto so sv. Ignatijom (Brjančaninovom): „Prosme Boha, aby nám daroval čisté a pokorné srdce, ktoré rodí duchovné ovocie duchovného rozlišovania, pravdivo odlučujúceho dobro od zla; strháva masku padlých démonov i masku našich strastí a pokleskov neraz prikrytých pozlátkom falošného dobra. Prosme Boha, aby nám daroval duchovné rozlišovanie duchov, aby sme dokázali odkryť ich osidlá, strhnúť zo seba ich siete a vytrhnúť sa z ich zajatia!

 

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

pripravil o. Dušan Nikodim Tomko

 

23.04.2013 20:12

SÚ AJ DNES ČARODEJNÍCI? (I. časť)

 

 

Častokrát sa stretávam s tak zvláštnym fenoménom, o ktorom rozprávať s človekom, ktorý niečo podobné nezažil, by bolo asi toľko, čo si hneď na krk zavesiť tabuľku s nápisom „Pozor, … nie celkom v poriadku!“ Fenomén, ktorý nie je žiadnym výstrelkom dnešnej, modernej doby., veď je starý ako ľudstvo samo – vlastne, nie až tak, lebo jeho začiatok môžeme datovať do rozhovoru pramatky Evy so starým hadom v Raji, kedy začala dráma pádu ľudského rodu. Tým fenoménom, ktorý siaha nielen na zdravie, duševnú rovnováhu človeka, jeho rodinné šťastie, ale o čo viac, ktorý siaha na spásu človeka, je okultizmus s jeho tisícorakými podobami.

Tento článok, ktorý je spracovaním rozhovoru s kandidátom bohoslovia a filozofických vied, jeromonachom Jóvom (Gumerovom), dáva odpoveď na otázky a problémy, s ktorými sa vo svojej duchovenskej praxi často stretávam, keď neraz do chrámu prichádzajú na poslednú chvíľu telesne i duchovne skaličení ľudia, ktorí hľadajúc odpoveď na svoje problémy dali sa oklamať diablom, otcom klamstva a každej ilúzie a prepadli do lákavých osídiel okultizmu, ktorý im sľuboval vyriešenie všetkých ich problémov.

Existuje skutočne nejaká magická moc, alebo je to len chytráctvo šarlatánov, ako prísť k pekným príjmom? Treba sa báť urieknutia, porobenia, z očí?

 

* * * * * * * * * * *

 

Rusi ročne utratia 30 mil. dolárov na liečiteľov a psychotronikov, jednoducho čarodejov; 2/3 žien v Rusku sa obrátilo s prosbou o pomoc k vešticiam (tieto dané môžeme kľudne aplikovať aj na naše pomery). Tieto fakty a astronomické sumy za služby šarlatánov uviedol hlavný moskovský kardiológ Jurij Buzijašvili. Sociologické centrum „Levada“ len potvrdilo tieto výsledky – od r. 2000 až 20 % Rusov aspoň raz využili služby veštíc, bosoriek, mágov, ľudových liečiteľov pri sňatí „z očí“, porobenia, kliatby. 41 – 47 % uvažuje, že im títo „špecialisti“ pomohli vyriešiť ich problém.

 

Otec Jóv, majú takzvaní čarodejníci a mágovia nadprirodzené schopnosti, alebo jednoducho balamutia ľahkoverných ľudí?

 

V každom čase boli ľudia, ktorí vykonávali nadprirodzené veci, nie z vôle Božej, ale za pomoci zlých síl. Spomeňte si na verš Písma: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba“ (Deut. 8, 9-12). Dnes sa nazývajú inak – psychotronici, liečitelia, mágovia, jasnovidci, dokonca sa zaodeli vedeckejšou terminológiou – Norberkova metóda, Bronnikova metóda, homeopatia, chaneling atď. No ich podstata sa nezmenila – stále je to obracanie sa na temné sily, pomocou ktorých oni konajú racionálne nevysvetliteľné veci, čím vzbudzujú zainteresovanie mnohých ľudí nachádzajúcich sa v duchovnej slepote. V Skutkoch apoštolských nachádzame rozprávanie o Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie a hovoril o sebe, že je niekto veľký“ (Sk 8, 9). Nič nové, ako hovorí Kazateľ: „Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, … dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami“ (Kazateľ 1, 10). Prejdú desaťročia, pominú sa dnešní mágovia a čarodeji, i prídu druhí. A tak bude do konca histórie, kedy v poslednom boji dobra a zla budú porazení a zvrhnutí do priepasti ádesu všetci, ktorí konajú skutky temna a zla.

Samozrejme, že sú aj podvodníci, ktorí sa chytili príležitosti a len odpovedali na masový dopyt po týchto „službách“ a pomocou primitívnych trikov a manipulácii sa pokúšajú zarobiť na ľudskej dôverčivosti. To je samozrejme tiež hriechom. KEBY VŠAK VŠETCI ČARODEJNÍCI A MÁGOVIA BOLI OBYČAJNÝMI PODVODNÍKMI, CIRKEV BY NEPRIROVNÁVALA TENTO HRIECH K ZABITIU, VRAŽDE. Ľudia, ktorí sa zaoberajú okultnými praktikami, o pomoc sa obracajú k temným silám, to nevyhnutne vedie k duševným chorobám v prvom rade samotných liečiteľov, a potom aj tých, ktorí k nim prichádzajú po pomoc. Mnohí ľudia po takejto „pomoci“ ochorejú psychicky. Hociktorý kňaz by vedel hovoriť o následkoch obracania sa na pomoc bosorákov, liečiteľov atď. (MNOHÉ PROBLÉMY BY PORIEŠILA ÚPRIMNÁ SPOVEĎ, ŽIAĽ, ALE AJ CHVÁLA BOHU, KEĎ ASPOŇ PO „TURISTIKE OD LIEČITEĽA K LIEČITEĽOVI“ NÁJDE UBIEDENÁ DUŠA CESTU DO CHRÁMU).

 

Čo robiť, keď sa človek z neznalosti obrátil k „liečiteľom“? Alebo dokonca sám praktikoval okultné praktiky – špiritizmus, reiky, feng-shui a podobne?

 

Človek, ktorý padol sa znovurodí v tajomstvách viery, v krste a pokáni. V krste sa duša očisťuje od všetkých hriechov a milosťou Sv. Ducha sa posväcuje, aby mohla byť polnohodnotne účastná modlitebného života Cirkvi. Tu človek dostáva všetko potrebné, aby vo svojom čase mohol priniesť duchovné plody a spasiť sa. Ak je človek pokrstený, aby sa mohol nanovo duchovne zrodiť, potrebuje pristúpiť k tajomstvu pokánia, ktoré sv. Otcovia nazývajú „druhým krstom“. Skrze úprimnú spoveď prichádza takisto uzdravenie a obnovenie človeka, ktorý okúsil pôsobenie padlých duchov.

 

To znamená, že nie je potrebný špeciálny čin – obrad zrieknutia sa okultizmu?

 

Sv. otcovia nám nezanechali žiaden takýto obrad. Treba dôverovať skúsenosti mužov viery a nevnášať do Cirkvi niečo „svoje“, čo tam nebolo. Takýto čin (obrad) nie je v žiadnom Trebníku. A po ďalšie, možno zrovnávať obrad so sviatosťou – sv. Tajinou? Prep. Izaiáš Pustovník hovorí: „BOH NÁM DAL MOC MENIŤ SA SKRZE POKÁNIE, A CEZ NEHO STÁVAŤ SA SKUTOČNE NOVÝM ČLOVEKOM“. Človek svojim pokáním z hriechu zviazania sa cez čarodejov s padlými duchmi, dáva iba začiatok svojho znovuzrodenia. Jedno je Božie odpustenie, vyznaný, oľutovaný hriech, iné je – uzdravenie zranenej duše. Čím ťažšia je telesná choroba, tým zdĺhavejšia býva jej liečba. Podobne je to aj v duchovnom živote. Každý ťažký hriech, ako ťažká choroba, podlamuje zdravie duše. Čím viac je potom duša skaličená hriechom, tým ťažšie je zbaviť sa následkov. Potrebné je krok za krok začať s duchovnou obnovou, hlbšie vchádzať do duchovného života, častejšie prichádzať k spasiteľným tajomstvám. I napriek tomu, démoni dlhý čas (neraz roky, desaťročia) neopúšťajú takýchto ľudí i robia si na nich svoje nároky. To môžem svedčiť ako kňaz. TÍTO ĽUDIA VZBUDZUJÚ SÚCIT, NO MUSIA SI UVEDOMIŤ, ŽE AK SA MAJÚ ZACHRÁNIŤ, JE POTREBNÁ ICH VLASTNÁ SNAHA O SPASENIE. KEĎ ČLOVEK NÁJDE V SEBE TAKÉTO ODHODLANIE, BOH MU STÁLE PRÍDE NA POMOC.

 

Mnohí vyhľadávajú liečiteľov kvôli zdraviu, hľadajú pomoc pri nejakej vážnej chorobe. Môže sa im podariť nájsť skutočne zdravie?

 

Náš život, zdravie, to koľko sa dožijeme – to všetko je v rukách Božích. JEDNYCH POSTIHUJÚ CHOROBY PRE ICH HRIECHY, A DRUHÝM, ĽUĎOM CITLIVÝM NA DUCHOVNÝ SVET – PRICHÁDZAJÚ CHOROBY K ICH DUCHOVNÉMU ZKOKONALENIU. NO V AKEJKOĽVEK SITUÁCII SME POVINNÍ OBRACAŤ SA IBA NA BOHA. NEDÁ SA LIEČIŤ TELO, NELIEČIAC DUŠU. PRÍČINA CHOROBY POTOM STÁLE OSTÁVA.

U psychotronikov spravidla ľudia nenachádzajú žiadneho uzdravenia, skôr sú vystavení pôsobeniu škodlivých síl. Začínajú duševné poruchy, ktoré nie stále prichádzajú hneď. Niekedy je dokonca odstránený syndróm choroby, prichádza čiastočné zlepšenie, ale za akú cenu? Duša bola zotročená! Musíme si uvedomiť, že zlí duchovia nikdy nedávajú nič zadarmo. Ich jediným cieľom je zničiť človeka a priviesť ho do pekla. Odhliadnuc od všetkých individuálnych osobitostí každého obrátenia sa k bosorákom, všetky prípady zapadajú do vzorového rámca vzťahu Fausta a Mefista. Nemám na mysli Goetheho poému, ale reálnu, historickú postavu mága a čarodeja Johannesa Fausta (ok. 1480 – 1540), ktorý na 24 rokov podpísal dohodu s diablom, ktorý mu daroval „všetky dobrá sveta“. Faust mu za to upísal svoju dušu. Keď sa naplnil čas, diabol skutočne v určenú noc zabral jeho dušu do pekla. Svedectvo o tom podáva súčastnik Filip Melanchthon (1497 – 1560), teológ a ideológ nemeckej Reformácie. „Poznal som človeka, - hovorí Melanchthon, - Fausta z Kundlighu, malého mestečka... Mnoho cestoval svetom a všade hovoril o tajných učeniach. Raz prišiel do Benátok, chcel zapôsobiť na ľudí tým, že sa vznesie na nebo. Skutočne, za pomoci diabla vzniesol sa do vzduchu, hoci potom spadol, skoro vypustil dušu, nakoniec ostal na žive. Posledný deň svojho života, a to bolo pred niekoľkými rokmi, Johannes Faust strávil v jednej obci Württembergského vojvodstva, uzavretý do smútku. Keď sa ho hostiteľ pýtal na dôvod jeho smútku, odpovedal, čo nikdy nemal vo zvyku: „Dnes v noci sa ničoho nebojte!“ Presne o polnoci sa dom zatriasol. Ráno zbadali, že Faust nevychádza zo svojej izby, čakali však do poludnia. Potom hostinský zavolal ľudí, vošli do izby, kde našli Fausta ležať mŕtveho pri posteli. Tak, ako démon sľúbil, v tú noc si ho zobral“ (Legenda o doktorovi Faustovi).

Takisto ľudia, ktorí pomoc hľadajú u liečiteľov, za zdravie dávajú v zálohu svoju dušu. Niekto dúfa, že vyliečia ischias, iný chce upútať pozornosť mladého muža / ženy, ďalší za nimi ide len tak z márnej zvedavosti - každý z nich je však podobný Faustovi, uzavreli dohodu. NIČ NEPODPÍSALI, DOKONCA ANI O TOM NEVEDIA, NO DOHODA (TÝM, ŽE ZRADILI JEDINÉHO A ŠLI ZA INÝM „BOHOM“) NADOBÚDA PLATNOSŤ. CENOU TEJTO DOHODY JE SPÁSA DUŠE. SAMOZREJME, AK V ČASE ŽIVOTA TO NEPOCHOPIA A NEPRINESÚ POKÁNIE.

 

A čo moc? Majú čarodejníci skutočne nejaké nadprirodzené schopnosti?

 

Čo sa týka „schopností“ okultistov, ťažko to v tomto prípade brať doslovne. Sú schopnosti matematické, hudobné atď. Tieto sú dané človeku Stvoriteľom od narodenia. Čarodejníci svoje schopnosti nevlastnia. To, čo používajú, patrí démonom. Oni iba vedia, ako to použiť pre svoje ciele. Plnohodnotnému životu v Cirkvi neškodia domnelé „schopnosti“ bosorákov, ale úbohý stav duše, ktorá je vyčerpaná a dezorientovaná. No nádej ostáva stále živá. Veď Hospodin nám riekol: „Čo je u ľudí nemožné, u Boha je všetko možné“ (Mt 19, 26). Kresťanstvo je náboženstvom vzkriesenia. Ako veríme, na konci vekov nastane vzkriesenie našich tiel, a duše, duchovne mŕtve duše, môžu byť vzkriesené aj dnes – Z veľkej milosti Božej!

 

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

o. Dušan Nikodim Tomko

 

22.04.2013 12:33

Svätí Otcovia o veštení, kúzlach a čarodejoch

Vo Volokolamskom páteriku čítame rozprávanie brata prep. Josifa Volokolamského, otca Vasijana (neskoršieho arcibiskupa Rostovského). „Dlhý čas som bol veľmi chorý, stále som sa modlil a prosil o pomoc sv. veľkomučeníka Nikitu. Príbuzní mi radili zavolať čarodeja (pozn. prekl., čarodej – liečiteľ, fungujúci na všemožných energiách a praktikách, o ktorých sme písali na web. str. Nový Klokočov v sekcii Súčasné duchovné nástrahy). Odmietol som a neprestával sa úpenlivo modliť k sv. Nikitovi. Jednej noci som zrazu počul, ako sa otvorili dvere a dnu vošiel muž zaodetý vo svetle i obrátil sa ku mne slovami: „Vstaň a poď ku mne!“ - „Nemôžem, pane môj, som nevládny“, - odpovedal som. On len zopakoval: „Vstaň!“ Zrazu som sa cítil zdravým, vyskočil som z postele a poklonil som sa hosťovi. Keď som však vstával zo zeme, zbadal som človeka v čiernom, ktorý ma chcel zraziť mečom, no muž zaodetý svetlom ho zastavil: „Nie, toho nie! Ale tých, ktorí chodili k čarodejom!“ Vtedy sa čierny muž stratil. Opýtal som sa neznámeho hosťa: „Kto si?“ On spokojne odvetil: „Som mučeník Christov Nikita a som poslaný Christom uzdraviť ťa za to, že si sa nedal zlákať a pozvať čarodeja, ale svoju nádej si skladal na Boha. Preto Boh ti k životu pridáva ešte 25 rokov“. Po týchto slovách zjavenie zmizlo. S tými, čo navštevovali čarodeja sa skutočne stalo nešťastie – v noci ich usmrtil muž v čiernom ohnivým mečom, uhoreli v dome“ (ВОЛОКОЛАМСКИЙ ПАТЕРИК, Богослоьские труды, Москва 1973).

Prepodobný Efrém Sýrsky - „Chráňte sa toho, aby ste si miešali zeliny, predpovedali budúcnosť, čarovali, či pripravovali talizmany, alebo nosili ich pripravené inými – nie sú totiž ochranou, ale okovami“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ЕФРЕМА СИРИНА. 3-Е ИЗД. Москва 1881).

SV. JÁN ZLATOÚSTY – „Je lepšie ostať chorým, než padnúť kvôli oslobodeniu z choroby do ešte väčšieho zla. Diabol, ak aj vylieči, urobí viac škody ako úžitku. Prinesie prospech telu, ktoré o chvíľu zomrie a zhnije, a poškodí nesmrteľnej duši. Ak aj niekedy z Božieho dopustenia diabol lieči (cez čary, vorožky, bosoráctvo), takéto uzdravenie je pre skúšku veriacim, nie žeby ich Boh nepoznal, ale aby sa naučili neprijímať dary, hoci aj uzdravenie, od diabla“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ИОАННА ЗЛАТОУСТА, АРХИЕПИСКОПА КОНСТАНТИНОПОЛЬСКОГО, 2-е изд., СПб., 1895).

SV. VASIL VEĽKÝ - „Tak, ako obchodníci s otrokmi, ktorí núkajú deťom koláče, sladké ovocie a pod., a na tieto návnady ich neraz nalákajú, uväznia, zbavia slobody a neraz i života, tak isto aj čarodeji sľubujú ľuďom vyliečenie z choroby, a pritom ich zbavia spasenia“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ВАСИЛИЯ ВЕЛИКОГО, АРХИЕПИСКОПА КЕСАРИИ КАППАДОКИЙСКИЯ. 4-е изд. Сергиев Посад. 1900).

ARCHIMANDRITA GRIGORIJ - „Zvlášť silnú pozornosť budí stretnutie židovských zariekavačov s časťou pohanského obyvateľstva v Efeze, ktorá spolu s pohanskými žrecmi tvorila hornú vrstvu – tzv. Efezských čarodejov. Pohanstvo v Efeze vytvorilo osobitnú skupinu ľudí, ktorí sa špeciálne zaoberali čarovaním a mágiou. Práve tu umenie mágie sformovalo svoj systém, objavili sa magické, čarodejnícke knihy. Tieto knihy obsahovali mnohoveké skúsenosti čarodejníckeho umenia, boli príručkami k vykonávaniu čarodejníckych obradov a obsahovali zaklínania, čarodejnícke formuly. Skutočná mágia bola a je tajným učením, s ktorým je oboznámená len úzka skupina zasvätených ľudí, ktorí takisto majú prístup k týmto knihám.

V tom čase prichádza do Efezu apoštol Pavol so svojím kázaním o Christovi, jeho čudotvorná sila, ktorá pôsobila dokonca cez dotknutie sa jeho rúcha, vzbudzovala v Efeze veľkú pozornosť, a samozrejme priťahovala aj pozornosť efezských mágov. Vtedy, dokonca posadnutý usvedčil z nehodného používania mena Hospodinovho čarodejov, siedmych synov židovského kňaza Skevu, ktorí pri svojich zaklínaniach používali Christovo meno (por. Sk 19, 13*). Zvesť o tom dorazila aj k efezskym mágom. Táto skutočnosť ich utvrdila, že pohanstvo je márnosťou, prijali Pavlovo kázanie a uverili v Christa. Na znak toho poznášali svoje drahocenné čarodejnícke knihy a spálili ich pred očami všetkých. Ich cena bola 50-tis. strieborných. Tak sa šírilo mocne Hospodinovo slovo (por. Sk 19, 19). Táto hranica bola pre pohanských efezanov najlepšou kázňou o sile Christovej. (Барсов М. В. Сборник статей по истолковательному и назидательному чтению Деяний святых апостолов., Москва 1903).

PREPODOBNÝ GRIGORIJ NISSKÝ - „U každého a zvlášť u toho, ktorý je otrokom svojho tela je túžba vidieť budúcnosť, aby sa mohol vyhnúť nešťastiam, ktoré by ho mohli postihnúť. Kvôli tomu, aby ľudia neobracali svoj zrak k Bohu, démoni preplnení klamstvom a ilúziou vymysleli mnohé spôsoby, ako poznať budúcnosť – veštenie, vykladanie znamení, snov, proroctvá, vyvolávanie mŕtvych, vyhľadávanie božstiev, vykladanie kariet a mnohé iné. Ak aj niektoré z týchto klamstiev občas predpovie pravdu, démon túto pravdu využíva na nasmerovanie človeka na falošnú cestu. Konečným výsledkom potom všetkej démonskej ilúzie je odchod človeka, ktorý sa obrátil s prosbou o pomoc k démonom, od Boha“. (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ГРИГОРИЯ НИССКОГО, ЕПИСКОПА. Москва 1862).

SV. JÁN ZLATOÚSTY - „Nikdy dobrovoľne nechoďte k vykladačom, a keby vás násilím privliekli k ním iní, nikdy im neuverte... Človek má v sebe stále túžbu poznať nepoznané, zvlášť túži predvídať nešťastia, ktoré by ho mohli postihnúť, aby ho neprekvapili nepripraveného. No ak začnete prijímať čarodejnícke veštenia, zatvoríte si dvere milosti Božej, a tým sami sebe pripravíte nespočetné biedy a nešťastia“. (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ИОАННА ЗЛАТОУСТА, АРХИЕПИСКОПА КОНСТАНТИНОПОЛЬСКОГО. СПб. 1900).

AFONSKÝ PATERIK - „Istý mních náhodou našiel vešteckú knihu i zo samej zvedavosti začal čítať, skúmať tajomstvá veštenia, čo ho úplne vtiahlo. V jednu noc sa pred ním zjavil čierny človek obrieho vzrastu i povedal: „Zavolal si ma, tak som tu. Čo potrebuješ, všetko ti splním, len sa mi pokloň“. - „Hospodinovi Bohu môjmu sa pokloním a iba Jemu Jedinému slúžim!“, - odpovedal mních. - „Prečo si ma potom volal, skúmajúc moje tajomstvá?“ S týmito slovami démon silno uderil mnícha po tvári a zmizol. Od strachu a bolesti sa mních hneď prebudil. Tvár mal spuchnutú a sčernetú, až bolo ťažko pozerať. Každým dňom sa bolesť neznesiteľne stupňovala, opuch sa menil na nádor a úplne znetvoril tvár mnícha. Dozvedel sa o tom prep. Dionýzij i navštívil nešťastníka. Keď sa pomodlili k Hospodinovi a Presvätej Božej Matke, sv. Dionýzij pomazal mnícha olejom. Ten sa uzdravil a oslavoval Boha“. (АФОНСКИЙ ПАТЕРИК, ИЛИ ЖИЗНЕОПИСАНИЕ СВЯТЫХ, НА СВЯТОЙ АФОНСКОЙ ГОРЕ ПРОСИЯВШИХ. СПб., 1867).

Vo sv. Tajine Krstu sme sa zriekli raz a navždy satana, všetkých jeho skutkov, jeho anjelov i jeho služby a jeho hroznej pýchy, nezabúdajme na to. Započúvajme sa do príbehov a varovaní svätých, ktorí nám pripomínajú, aké nebezpečné je na to zabudnúť, a prosme Hospoda Boha a Presvätú Božiu Matku o silu do konca života pripomínať si tento mocný spasiteľný moment začiatku nášho života s Bohom a v Bohu., každým dňom si obnovujme svoj sľub Bohu – Zriekam sa zlého ducha, … zjednocujem sa s Christom, … lebo Mu verím, ako Kráľovi a svojmu Bohu. A On, Boh verný Svojím zasľúbeniam, nikdy neopustí tých, ktorí sa k Nemu utiekajú.

Pripravil o. Nikodim

19.02.2013 16:05

DIABOLSKÉ LEKÁRSTVO

 

 

" Kto nám môže pomôcť ? "

Nedaj Boh, aby sme sa o pomoc obracali k nepriateľovi Božiemu. Koľko len rôznych šarlatánov nám ponúka pomoc, uzdravenie, vyriešenie všetkých našich problémov. Bez hanby nám klamú, že ich schopnosti sú Božími darmi. A ľudia im naslúchajú – a počúvajú ich. A potom? Potom ubiedení, skaličení prichádzajú do cerkvi a sťažujú sa: - "Otče, ... mám neznesiteľné bolesti hlavy., ... neviem prečo, ale mám hrozný strach., ... neviem si nájsť v živote miesta., ... akoby neviditeľné hady sa po mne plazili...". Neraz sa stáva, že človek už za života hnije od šarlatánskeho liečenia, a o duši ani nehovorím. To znamená diabolské "lekárstvo".

Koľko ľahkoverných ľudí sa chytí na tieto diablové ponuky ľahko prístupného zdravia a šťastia! Keď som v r. 1990 slúžil v chráme sv. Alexandra Nevského v robotníckej osade Kolyvaň, neďaleko Novosibirska, prišiel za mnou mladý chlapec, sekretár konsomolskej organizácie.

"Otče, stalo sa u nás nešťastie., - hovorí tento mladý muž. - Dievčatá z nášho internátu, Júlia a Xénia, kúpili v Novosibirsku knihu o čiernej mágii, prečítali ako vyvolávať duchov a rozhodli sa vyskúšať to. No a v predchádzajúcu sobotu sa im v noci duchovia skutočne ukázali v hroznom obraze. Ako dievčatá neskôr samé hovorili – Xénia omdlela, a Júlia začala volať o pomoc Boha – "Bože, Bože môj, ... Bože, pomôž nám!" Vtedy sa "duchovia" obrátili a zmizli. Od toho času dievčatá nemôžu vôbec spať. Predpísali im síce lieky na spanie, ale ani tie nezaberajú. Sú na pokraji zrútenia. Čo robiť otče? Kto nám môže pomôcť?"

- "Zajtra je nedeľa, - hovorím tomuto mladému mužovi, - priveď ich ráno do chrámu". - Skutočne, už o siedmej ráno ich sekretár konsomulu priviedol obe do chrámu. Ledva mohli stáť na nohách. Toľko, čo sadli, oči sa im zatvárali. Veď ani nie div, keď celý týždeň nespali. Ale len čo zavreli oči, zrazu sa prestrašené budili – hneď sa pred nimi zjavoval ten strašný obraz duchov, diablov, ktorých samé privolali.

Vyspovedal som ich, prijali Eucharistiu. Keď odchádzali, Júlia sa spýtala:

Otče, či už budeme môcť vyspať sa?" - "Uvidíte, že budete", - odpovedal som.

Za krátky čas ma pozvali do internátnej školy, kde sa Júlia a Xénia učili za tlačiarov. Na tomto stretnutí sa zozbieralo okolo 25 mladých. Rozpovedal som im o Bohu, o moci Božej, o hriechu a jeho pôsobení na našu dušu. Nakoniec som sa spýtal Júlie a Xénie: "No, ako? Vyspali ste sa?" - "Ach, otče, - začala Júlia, - ešte sme len vyšli z cerkvi, prespali sme v aute celú cestu domov. A keď sme prišli na internát, spali sme celý deň a celú noc, ledva nás zobudili na vyučovanie..."

Vtedy som si pomyslel, aká poučná je táto skúsenosť. A tak som sa rozhodol napísať o nej a poslať do regionálnych novín, kde občas publikovali moje príhovory na sviatky. Odpísali mi, že "tento nevedecký argument je zamálo". ... Svedectvo dvoch živých svedkov, ktorí vo svojom živote doznali vplyv diabla na dušu nestači... Nečudo, veď v tom čase ešte všetky úrady mali obsadené "súdruhovia". Zvláštne len, že kortešovačky šarlatánov a pozvánky na rôzne uzdraviteľské seansy tieto noviny (tak ako mnohé ďalšie) už v najbližšom výtlačku nemali problém zverejniť...

 

Z knihy protojereja Valentína Birjukova, Nevymyslené histórie – Na tejto zemi sa iba učíme žiť

preklad otec Nikodim

 

19.10.2012 22:05

... a budete ako Boh

 

O nebezpečenstve zahrávania sa 

s neznámymi duchovnými sférami

Svojho času prišiel za mnou elegantne oblečený pán. Už krátky rozhovor ukázal, že ide o vzdelaného a rozhľadeného človeka. Prišiel s prosbou o posvätenie domu. Čo sa týka jeho náboženskej príslušnosti, ťažko sa dala definovať, ale slušne povedané: „obšmietal sa okolo Pravoslávia“. Nič však nenasvedčovalo, aby toto svätenie malo byť iné, ako ostatné. Na mieste, v skutočne príjemne pôsobiacom dome, ma privítala mladá rodinka s malými deťmi. Len nedávno sa do neho nasťahovali, a tu sa aj stretli s problémami, ktoré sa začali objavovať – nespavosť, neutíšiteľné nočné návaly kriku a plaču atď. Snažil som sa ich naviesť na potrebu zapojenia sa do cirkevného života, nevyhnutnosť prijímania (keďže deti boli krstené v pravoslávnom chráme, a od krstu boli bez Eucharistie). Že prirodzené problémy vývoja a rastu dieťaťa, ako nedospané noci pri raste zúbkov atď., nijako „nezačítame“, ale skutočné zapojenie sa do života Cirkvi a eucharistický život dokáže poriešiť mnohé problémy, neraz duchovného charakteru, ktoré tiež život prináša a posvätenie domu by mohlo byť takým novým začiatkom. Pri svätení tohto pekného príjemného domčeka som sa zrazu ocitol v nepríjemne temnej pracovni domáceho pána, ktorá bola plná kníh s okultnou tematikou, čo zrazu vzbudilo moju pozornosť, ostražitosť a akýsi rešpekt. Hneď som tušil, že nie všetko je kosher, a sám seba som sa pýtal, kde som to vlastne vliezol. Cesta späť (keďže dotyčný pán ma priviezol a odviezol svojim autom, a nebola najkratšia – bolo to mimo mojej farnosti) zmenila úplne charakter rozhovoru – z rozhovoru o deťoch, rodine, práci, dotyčný pán jednou otázočkou skĺzol v úplne iný žáner: „Pán farár, veríte v urieknutie?“, ... a zrazu spustil, ako náučná encyklopédia o všetkých možných astrálnych cestách, nebeských sprievodcoch a kozmickej energii, ktorá sa nám núka na každom kroku. Z milého pána sa vykľul majster reiki. Popri tom všetkom, čo som od neho počul, ako mu tie všetky „energie“ pomáhajú v obchode, vo vzťahoch, ako si dokáže skrze tieto „energie“ vyberať dobrých obchodných partnerov a vyvarovať sa zlým, ako presvedčený v to všetko, o čom zanietene rozprával, nedokázal počuť o Božom prikázaní – Ja Som Hospodin, Boh tvoj...; nedalo mi nespýtať sa, prečo vlastne potreboval pravoslávneho kňaza. Po odpovedi, ktorú som dostal, som sa cítil byť „zneužitý“ – jednoducho, ako upratovacia čata pred ďalšou besovskou párty; ale z druhej strany, veľa vecí som sa naučil. „Potreboval som vás, - odpovedal majster reiki, - aby ste mi očistili dom od negatívnych energií“. Zamotal sa v duchovných energiách, ktoré dokonca dodával svojim deťom. „Jednoducho ich neodhadol a nerozlíšil“, - ako mi povedal. Keď začali mať deti problémy, ktoré sa nakoniec prejavovali nevysvetliteľným strachom, návalmi plaču, nespavosťou, začal ich sám „liečiť“ ďalšími kozmickými energiami (o čom vôbec nevedela ani jeho manželka)., a keď sa mu to už totálne vymklo z rúk, poslednou inštanciou bol kňaz. Tento fakt ponúka možnosť uvedomiť si podstatu tejto duchovnej reality, s ktorou sa neradno zahrávať – keď po paráde rôznych všeliečiteľných energií na upratanie treba kňaza a moc Cirkvi. „Ale ste si vedomí toho, - hovorím mu, - že posvätením domu, ako sa vraví vašou terminológiou, sa prerušili všetky tie astrálne kanály, ktoré ste využívali? Dúfam, že sa nechcete k tomu vrátiť?“ Suverénne zo seba vyvalil: „Viete, pán farár, nabudúce si už dám väčší pozor. Reiki zo mňa urobilo to, čo som, napĺňa ma energiou, ... a nakoniec, tak môžem pomáhať aj iným“, dohodil nakoniec, aby dal aspoň nejakú uspokojivú odpoveď pre kňaza.

Smutný záver, ktorý však núti človeka uvedomiť si, ako ľahko je ulakomiť sa na lákadlá rajského hada a siahnuť po zakázanom jablku – „len ber, ... a budeš ako Boh“ (por. Gn 3, 5)., veď aj načo Boh, keď sám môžeš byť bohom...

Nejeden z nás sa denne stretáva s týmto pokušením, mnohí mu podľahnú a zamotajú sa do satanských sieti okultizmu v rôznych jeho formách. Nevedia, ako z toho von, a neraz, žiaľ Bohu, sa ešte viac zamotávajú. Preto píšem o týchto rôznych nebezpečenstvách, lebo častokrát sa z nevedomosti dáme nalákať na expresne rýchle cesty k zdraviu, láske, úspechu – viď. vyššie uvedený príbeh., ale budeme publikovať aj svedectvá ľudí, ktorí uverili Bohu a s Jeho pomocou sa oslobodili a uzdravili; preto druhý príbeh už s krajším záverom.

Pred ôsmymi rokmi začala mať Barbara (28) ťažké zdravotné problémy. Každým dňom sa komplikovali a lekári nevedeli určiť diagnózu. Na radu známych vyhľadala známeho liečiteľa, ktorý vraj „doslova konal zázraky“. Samozrejme, hneď našiel príčinu v závisti okolia, ktorá spustila negatívnu spúšťaciu reakciu rôznych rodových zaťažení, ktoré nakoniec vyvrcholili zdravotnými problémami a hneď začal so svojou terapiou. Navrhol jej, aby začala nosiť prsteň Atlanťanov - amulet, ktorý je akýmsi „vyrovnávačom“ energie, skrze ktorú sa v jej organizme spustí proces liečenia, a nakoniec ju bude ochraňovať aj od iných negatívnych vplyvov. Dokonca rituálne určil, na ktorom prste tento prsteň bude mať najlepšie účinky. Hneď na ďalší deň jej ho za nemalý príspevok aj zabezpečil  (Prsteň Atlanťanov, tak ako všetky ďalšie amulety, je všeliekom takmer na každú chorobu a riešením každého problému., aspoň tak ho prezentujú tí, ktorí ho propagujú, i chudáci, ktorí ho nosia). Nasledoval celý rad liečebných seáns u liečiteľa a skutočne, v krátkom čase sa začal zdravotný stav Barbary zlepšovať. Z druhej strany sa, ale čoraz viac začínala vzdiaľovať Bohu – začalo to tým, že zo svojho krku zložila kríž: akosi jej zrazu začal zavadzať., prestávala chodiť do chrámu, modlitba sa čoraz viac stávala cudzou, a čím ďalej, tým viac, za každý svoj neúspech začala mať pretenzie voči Bohu. V tomto stave vycestovala za prácou do Francúzska, do Paríža. Zdalo sa, že všetko nabralo správny smer. Avšak, prešiel necelý mesiac a ona dostala smutnú správu, ktorá ju dostala úplne na dno – nečakane zomrela jej matka. Ostala úplne sama. Zrazu, nielen že sa vrátili všetky zdravotné problémy, ale vynorili sa ešte ďalšie a komplikovanejšie, prepletené s depresiami, záchvatmi hnevu a agresie. So svojim zdravotným stavom nemohla ďalej pracovať, a tobôž zabezpečiť si potrebné financie na liečenie a operáciu, ktorú zrazu lekári videli ako nevyhnutnosť. Začala volať k Bohu a k Matke Božej, do ktorej materinských rúk sa zverila, keďže svoju vlastnú matku stratila. Bohu zas dala sľub, že Ho už nikdy neopustí. Prsteň Atlanťanov však nosila aj naďalej, a nemala ani len tušenia, že môže byť príčinou všetkých jej problémov. Keď tu, v temne depresií, ktoré sa každým dňom stupňovali a ona si už po niekoľkýkrát chcela siahnuť na život, objavil sa na jej ceste muž, ktorý, zdalo sa, že ho v poslednej chvíli zoslal sám Boh. Rozumeli si, dokázal ju počúvať, a čo viac, v tom, čo rozprával, dával odpovede na to, čo vo svojich modlitebných výkrikoch adresovala Bohu. Dokonca prejavil záujem, že chce prijať krst, keďže nebol pokrstený. To v Barbare zapálilo novú iskru – videla pred sebou človeka, ktorého jej poslal Boh, a ktorého ona, ako veriaca, zrazu mohla priviesť k Bohu. O krátky čas, keď začali žiť spolu, však tento „anjel“ ukázal svoju pravú tvár – predchádzajúce obdobia choroby, depresie, sa jej popri tom všetkom zdali prechádzkou rajom: osočovanie, krik, bitky, dvakrát ju dokonca skoro zabil. Ešte aj svedomie jej neustále vyčítalo, ako znova zaprela Boha, ktorému sľubovala, že ho nikdy neopustí. Až keď už bola úplne na dne, bez akéhokoľvek východiska z tohto začarovaného kruhu, začala z hĺbky srdca volať k Bohu a Matke Božej o pomoc, a pomoc skutočne prišla. Ani nevedela ako, - hovorí Barbara, - jedného dňa nabrala sily a nadobro sa rozišla s týmto človekom, na ktorom napriek utrpeniu, ktoré s ním mala, bola doslova závislá. Musela naštartovať svoj život nanovo, ale Boh pomáhal – hoci pretrvávali zdravotné problémy, vracali sa depresie, celkový zdravotný stav sa začal zlepšovať. Jedného dňa, ani nevedela ako, dala dole prsteň Atlanťanov, ktorý do toho času nosila a položila na poličku., vôbec ju nelákalo nasadiť si ho späť. Prechádzali týždne a ona pozorovala skutočné zmeny vo svojom živote, a čo bolo podstatné, cítila prítomnosť a ochranu nebeskej Matky, do ktorej opatery sa zverila. A ako skončil tento príbeh? Niekoľko mesiacov po zlome, ktorý nastal v živote Barbary, náhodne vošla do chrámu sv. Michala v Paríži a tu našla brožúrku, ktorá pojednávala o nástrahách okultizmu a amuletov (medzi nimi aj prsteň Atlanťanov). Vtedy pochopila, čo bolo príčinou jej osemročného trápenia. Šla domov, zobrala prsteň, ktorý už chvála Bohu pár mesiacov ležal na polici a hodila ho do chrámovej studne u sv. Michala, aby už viac nemohol nikomu škodiť. Dnes môže o týchto veciach svedčiť a ďakuje Hospodu Bohu a Matke Božej za milosť oslobodenia a uzdravenia.

 

Môžeme sa pousmiať nad naivitou ľudí, ktorí sú schopní uveriť hoci čomu; môžeme sa nad tým diviť. Realita je však taká, a o tom svedčia aj tieto dva skutočné príbehy, že mnohí v beznádeji, hľadajúc riešenie svojich problémov, tomuto fenoménu podľahnú a sami sa cez tieto, pre niekoho „smiešne“, pre iného „nevinné hračky“, vrhnú do duchovného otroctva satana.

Z druhej strany sa však rodí spontánna otázka: Keď množstvo ľudí (vedome-nevedome) funguje na týchto predmetoch; veď tí, ktorí s nimi obchodujú, i tí, ktorí ich kupujú, rozprávajú o týchto veciach skutočne ako o „všeliekoch“., - Odkiaľ tieto predmety majú takú moc? Ako veriaci, ktorí nosíme krížik na svojom krku, či máme ikony vo svojich domoch, máme jasno odkiaľ sa berie ich sila, ktorá pôsobí na tých, ktorí ich s vierou nosia, či vlastnia. Takisto nenosíme kríž, či nemáme doma ikony, len preto aby sme verili, že nás sami od seba ochránia od choroby, nešťastia, zlodejov atď. (keby to tak bolo, čo sa žiaľ tiež stáva – to už by sme mohli hovoriť o kategórii cirkevnej mágie, ale o tom v osobitnom článku)., ale živá viera v Božiu prítomnosť koná v sile aj cez tieto naše kresťanské symboly. Ale odkiaľ sa berie sila chladných kameňov, neživého kúska kovu, či tajomných znakov, ktoré ľudia na sebe nosia, uchovávajú ich a veria im, obetujú im svoj život a dušu? Zahmlené zdroje pôvodu ich moci, varovanie Sv. Písma, osvedčená skúsenosť Cirkvi svedčí, že je veľmi nebezpečné pohybovať sa na tomto príliš tenkom ľade. Náš, hriechom oslabený, ľudský um nedokáže bezpečne rozlíšiť medzi duchovnými bytosťami – medzi skutočnými anjelmi svetla, či zvodcami, ktorí sa za nich vydávajú, aby nás zviedli z Božej cesty. Skutočne, nie je radno vchádzať na teritórium psa, o ktorom neviem, akú má dlhú reťaz, ...lebo rany potom bývajú bolestné a hoja sa veľmi ťažko. Preto nás Hospodin varuje pred týmito lákavými, ale nebezpečnými vecami, nie preto, aby nás chcel obmedzovať, ale iba kvôli tomu, lebo ako Boh pozná zákernosť a ľstivosť Svojho a nášho nepriateľa - diabla a ako milujúci Otec nás chce pre ním ochrániť.

 

S požehnaním od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky

v Nižnej Rybnici, otec Nikodim

 

09.10.2012 21:14

Pri peci sa dá zohriať, ale aj popáliť

 

Keď začneme hovoriť o bosorkách zlietajúcich sa na metlách na sabath pri splne mesiaca, o čarodejníkoch, kdesi v jaskyni miešajúcich svoje elixíry, mnohí sa nad týmito postavičkami, ktoré, zdá sa, do moderného sveta nepatria, len pousmejú, alebo iní sa prenesú do detských čias, keď sa po večernej rozprávke báli vystrčiť hlavu spod periny. Ale uvedomili sme si niekedy, že keď si odmyslíme sladký nádych rozprávky, zostane nám tvrdá realita duchovného ohrozenia nášho telesného i duchovného života, ktorá neraz na nás číha v pohodlí nášho domova – aj to sú výdobytky modernej doby. Vôbec sa nemusíme zodvihnúť zo svojej obývačky, od televízie, internetu, a cez rôzne mysteriózne filmy spolu s ich hrdinami prechádzame iniciáciami (zasväteniami) okultizmu., dokonca vlastným deťom sme schopní kúpiť „kurz zasvätenia do mágie“ so všetkými dielmi Harryho Pottera. Všimli ste si niekedy lepšie obal vášho obľúbeného čaju? Lebo niekedy sa ľahko môže stať, že tou šálkou horúceho čaju sa nepriamo stanete spoluúčastníkmi rituálu „pitia čaju“ v nejakej pohanskej svätyni, kdesi na ďalekom východe. Tiež ma nedávno „milo“ prekvapil nejaký budhistický láma usmievajúci sa z obalu krabičky čaju, ktorý so svojim „požehnaním“ stál na počiatku zdarného a výnosného obchodu s týmto výrobkom.

Christos prišiel na tento svet, aby strhol putá zotročenia a dal ľudstvu slobodu Božích detí. Lenže súčasná doba je tak duchovne dezorientovaná, že ľudia si sami, dobrovoľne, nasadzujú okovy, a ešte sa nimi chvália ako s ozdobnými náramkami. Neraz je to z vlastného rozhodnutia, ale často krát s nevedomosti. A keď prichádza precitnutie, ťažko sa hľadá cesta k oslobodeniu, keď človek nepozná Mesiáša, Záchrancu, Vykupiteľa Hospodina Isusa Christa, a sám nemá síl, aby sa vyslobodil.

Gazdovský rozum hovorí, že lepšie je vyhnúť sa jame, ako sa z nej potom škriabať von. Preto, ponúkame na základe skúseností, s ktorými sa duchovní stretávajú v pastorácii, vypracovaný zoznam najrozšírenejších duchovných ohrození, cez ktoré démoni pôsobia a ničia telesný a duchovný život človeka v dnešnej dobe.

 

Ja som, Hospodin tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal, - hovorí Boh ústami proroka Mojžiša. Nie nadarmo je toto prikázanie prvým. Jeho porušenie nesie so sebou ďalekosiahle následky – človek odmieta slobodu, ktorú mu núka Boh a vyberá si otroctvo. Preto aj na začiatku tohto zoznamu je práve služba iným bohom, než Jedinému.

 

1. Modloslužba (idolatria) – je hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu; oddávanie cti pohanským božstvám, anjelom, démonom, ľuďom, bôžikom i neživým predmetom, a vlastne tým je zrieknutie sa Jediného pravého Boha. Môže mať charakter aktívny i pasívny.

a) aktívne:

- Satanské sekty, vyznávajúce kult padlého anjela, uzatvorenie zmluvy s diablom (v mysli, či podpísaním dokumentu, neraz vlastnou krvou), satanské rituály (čierne omše, rituálne znásilnenia, vraždy, mučenie).

- Intelektuálny satanizmus, ktorý je vzburou proti Bohu i morálke, neuznáva diabla ako zosobnené zlo, reálnu bytosť, ale ako temnú stránku ľudskej osobnosti.

- Uctievanie starovekých, pohanských božstiev – Z jednej strany multikultúrna, migrujúca spoločnosť napomáha prenikaniu cudzích kultov zviazaných s budhizmom, hinduizmom aj na tradičné kresťanské územia. Zo strany druhej, táto nábožensko-kultúrna expanzia vyvolá hnutie sebazáchovy vlastnej identity, a to cez návrat k starým, predkresťanským koreňom, germánskym, slovanským (obnovovanie kultov starej viery), čoho sme tiež svedkami v dnešnej Európe.

- Uctievanie starovekých pohanských posvätných miest a predmetov (amulety).

- Oddávanie úcty ľuďom, ktorý sa vyhlasujú za boha, alebo jeho vtelenie (napr. Dalai Láma, Sai Baba).

- Neopohanstvo – vzostupný návrat šamanizmu.

b) pasívne:

- Pasívna účasť v modloslužobných rituáloch cez rôzne mysteriózne filmy., prebývanie na miestach zviazaných so satanistickými a pohanskými rituálmi (nebezpečenstvo obetovania diablovi, bôžkom – modlitebné valčeky, zapálenie vonnej tyčinky pri návšteve pohanského chrámu atď.

- Nosenie amuletov a talizmanov, vlastnenie sošiek bôžikov, démonov, mystických znakov atď. Neraz hovoríme, že sme kresťania, a ťažko v našom byte nájsť kríž, ale v obývačke nad kozubom tróni Budha, či máme poličky plné sloníkov pre šťastie atď. – veď sú to len suveníry z dovolenky...

- Neúmyselné mantrovanie, spev, či recitovanie pohanských modlitieb. Toto ohrozenie je zvlášť nebezpečné pre mladých, vychádza z rôznych podôb modernej hudby s jej šifrovaným, podprahovým obsahom, ktoré vplývajú a usmerňujú psychiku. Následok: hyperaktivita detí predškolského a školského veku, prepletené záchvatmi hnevu, agresie., melanchólia a sklony k samovražde v období dospievania atď.

 

2. Okultizmus – využívanie tajomných energií, síl či schopností

a) aktívne:

- Ezoterika – hľadanie tajomného poznania; účasť na ezoterických stretnutiach., alchýmia, parapsychológia, teozófia, na gnosticizme založené kurzy odkrývania tajomného poznania, waldorfské školy, kabalistika a slobodomurárstvo. 

- Jasnovidectvo a telepatia – odkrývanie minulých a budúcich vecí., čítanie myšlienok na diaľku, pokusy „prebratia kontroly“ nad myslením a konaním iných.

- Iniciácia (zasvätenie) do praktík jogy, transcendentálne meditácie a ďalšie východné techniky majúce otvorene, či neraz skryto, náboženský charakter., ďalej sú to rôzne formy „rozvíjania duchovna“ cez východné bojové umenia, či pracovanie s energiami (tai-chi, zen atď.).


b) pasívne:

- Povolenie iným používať „energie“ na sebe samom, väčšinou s cieľom uzdravenia; K tomu tiež patrí aj nevedomé podrobenie sa týmto praktikám napr. v detstve (zhadzovanie uhlíkov, spľuvovanie atď., ktoré žiaľ Bohu fungujú aj v kruhoch cirkevného prostredia ako tolerovaný prvok „ľudového“ náboženské života.

 

3. Mágia, čary, kliatby – (elementy okultizmu) všetko to spočíva iba na túžbe získať moc nad ľuďmi a udalosťami cez čarovanie, preklínanie a iné služby bosorákov, čarodejníc, černokňažníkov – Budí to úsmev na tvári, však? Možno len preto, že dnes ich pod týmto názvom nenájdete, ale majú moderne zariadené kancelárie, s vypísanou ordinačnou dobou a cenami za svoje psychotronické, bioenergetické, telepatické služby.

a) aktívne:

- Mágia “čierna” a “biela; tu patria všetky praktiky čarovania – makumba, voodoo, vicca atď., ale aj silne rozšírené v dedinskom prostredí ľudové liečiteľstvo., počarovanie (lat. maleficium), alebo hodenie kliatby tzv. porobenie., ďalej kartárstvo, numerológia, horoskopy, anjeloterapia (Napriek tomu, že mnohým, čítajúc tieto riadky, napadne svet rozprávok, všetky tieto okultné praktiky sa veľmi úspešne ponúkajú vo všetkých mestách a mnohých dedinách košického kraja (čo mám presondované; ale platí to na celú SR), kde bohužiaľ veľmi úspešne kaličia národ čakajúci dlhé hodiny na prijatie u týchto „lekárov“).

b) pasívne:

- Stať sa obeťou počarovania (porobenia), kliatby, urieknutia.

- Čítanie horoskopov a literatúry s tematikou mágie a okultizmu.

- Detské hry na mágiu – vyvolávanie duchov, i napr. veľmi nebezpečné prezentovanie a účasť detí na satanskom sviatku Helloween.

 

4. Špiritizmus – vyvolávanie duchov, anjelov a astrálnych sprievodcov.

- Nekromancia, vyvolávanie duší zomrelých a pokusy nadviazania kontaktu s nimi; médionizmus, či automatické písanie.

- UFO – nadviazovanie kontaktov s „mimozemskými civilizáciami“; chaneling (astrálne cesty s mimozemskými sprievodcami).

- exorcizmus (vyháňanie diabla) poza hranice Cirkvi (nebezpečenstvom môžu byť „kresťanské“ spoločenstvá bazujúce na charizmatickej obnove; rozprávanie v jazykoch

 

5. „Prírodné“ liečenie – tu patria všetky metódy paramedicíny bazujúce na „prírodných“, ale nie celkom definovaných energiách ponúkajúcich zdravie.

a) aktívne:

- Bioenergoterapia, bioterapia, reiki.

- Prútkarstvo, kyvadielka, feng-shui, získavanie energie z pyramíd.

- Hypnóza, autohypnóza, homeopatia, ľudové liečiteľstvo (šarlatánstvo – nemá nič spoločné s liečením bylinkami, ktoré dal človeku Boh; je rozdiel dať si na zápal vývar z harmančeka, ako použiť ten istý harmanček zberaný do sv. Jána, za jasnej noci, 3 krát cez plece spľuvujúc a odčitujúc modlitbu Otčenáš – ale o tom, v ďalšom pokračovaní našej témy !!! ).

- Liečenie na diaľku, čiže cez vysielanie energie – fluidov; akupunktúra i akupresúra (liečenie „energiou chi“ – otváranie tzv. energetických kanálov „čakramov“.

- Liečenie farbami, kameňmi, kryštálmi atď.

b) pasívne:

- Podrobenie sa všetkým vyššie spomenutým metódam nevedomky, napr. v detstve.

 

6. Manipulovanie vedomím – vnáranie sa do tranzu cez zvuk, či obraz

a) aktívne:

- Manipulácie iných cez zvuk a obraz (napr. moderná hudba, videoklipy odovzdávajúce satanský odkaz na podprahovej báze), sprevádzané s podporou používania alkoholu, drog atď.

b) pasívne:

- Počúvanie hudby s podprahovým odkazom, medzi tým mnohé skladby relaxačné; hudba s otvoreným satanským odkazom Blackmetalu, hard-rocku, deathmetalu.

 

7. HRIECH, ZÁVISLOSŤ, SEXUÁLNE DEVIÁCIE I BOŽIE DOPUSTENIE

- Dobrovoľné, vedomé a dlhodobé zotrvávanie v ťažkom hriechu, či pod ovládaním závislostí (drogy, alkohol a pod.)., sexuálne deviácie, počítačové hry vťahujúce človeka do virtuálneho sveta so  satanistickým a okultným podtónom, otvárajú bránu k pôsobeniu zlého v živote človeka.

- Abort (zabíjanie nenarodených detí) a nakoniec samotné Božie dopustenie, kedy Boh z lásky k človeku dopustí chvíľkové ovládnutie človeka do moci zlého ducha (čo vidíme napr. v živote spravodlivého Jóba), ktoré môže mať charakter - útoku (chvíľkový) alebo posadnutosti (dlhodobé pôsobenie zlého ducha).

Keď sa človek začíta do tohto zoznamu, uvedomí si, koľkokrát sa už obtrel okolo tejto rozpálenej pece a len z milosti Božej sa nespálil... 

 

jerej Dušan N. Tomko

 

05.09.2012 16:34

Skratky na ceste

 

Pozorujúc svet okolo seba, mnohých isto napadla myšlienka: „Či nežilo sa ľahšie kresťanom pred sto, dvesto rokmi nazad?“ Práve túto otázku som nedávno dostal. V prvom momente láka odpovedať, že asi každý človek žijúci v svojej dobe má dojem, že pokoleniam pred ním sa žilo do istej miery ľahšie, aspoň čo sa týka náboženského života. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí, dochádza k tomu, že možno to nemáme ťažšie, ale isté je, že pred dnešným kresťanom stojí omnoho viac duchovných výziev, ako to bolo už len pár rokov nazad.

Dnešná premedializovaná kultúra robí všetko preto, aby sa vymazal z vedomia moderného človeka pojem utrpenia. Reklamy, umelo vyfabrikované modely života hviezd, neustály zhon za úspechom a peniazmi, dokonale vytvárajú ilúziu šťastného života bez námahy, chorôb a utrpenia. Jednak, ponad všetky tieto nekonečné pokusy vtiahnuť človeka do tohto ducha, nedá sa uniknúť od toho, čo bolo vpísané do ľudskej existencie ešte v Raji, keď sa človek svojim hriechom rozhodol  odísť od Hospoda Boha. Bohužiaľ však mnohí podliehajú tejto naivnej skutočnosti, v ktorej nemá miesto to, čo je pravdivé a zvlášť to Božie. Preto aj mnohí odchádzajú od skutočnej duchovnosti, od Boha a Cirkvi.

Každodenný život sám svedčí o tomto fenoméne dnešnej doby, kde sa akýsi čas darí uhrať túto utópiu sveta bez utrpenia a problémov, kde žijú samí úspešní, bohatí, večne mladí a zdraví ľudia... Jedným sa to darí dlhšie, druhým kratšie, ale skôr či neskôr, každý býva postavený zastaviť sa v pravde pred životom, pred samým sebou. Najčastejšie to bývajú dramatické dotknutia neraz nevyliečiteľnej choroby, nečakaného nešťastia. A zrazu sa človek cíti stratený a lapajúci po každej slamke, ktorá sa javí pomocou. Vtedy, keď medicína musí rezignovať a lekári len krčia plecami, vo chvíli, keď sú schopní povedať, že už iba zázrak môže pomôcť, vtedy na srdce človeka, ktorý zo svojho života už dávno vyhodil tajomnú sféru svätosti, udiera pravda. Pre zázrak tu už miesto neraz nebýva, lebo už niet viery, lebo sa podľahlo pokušeniu odísť od Boha a tak ako u Adama, hanba zahnala do kúta a nedovoľuje vrátiť sa späť. A tak zostáva iba jedno, hľadať náhrady duchovnosti a vybrať sa cestou „skratkami“., ... Bohužiaľ, mnohí takto skočia z dažďa rovno pod odkvap.

Keď sa človek rozhodne hľadať, veľmi rýchlo nájde informácie, ako nájsť tieto skratky na ceste k zdraviu, láske, úspechu. Nehovoriac o dedinských „babkách“ liečiteľkách, ktoré vás všemožnými praktikami prinavrátia do „normálneho a šťastného života“; v našich mestách, či už v Michalovciach, v Trebišove, v Košiciach (nehovoriac o ďalších na celom Slovensku) pôsobí množstvo „spasiteľov“, učiteľov reiki, bioenergoterapeutov, homeopatov, ktorí užívajúc jazyk medicíny, rôznymi technikami dochádzajú k rýchlym efektom ich terapie, zabúdajúc však svojich klientov informovať, že všetko to sa deje na báze duchovnej, a nie fyzickej. Zámerne som si na internetových stránkach prešiel ich ponuky. Ostal som šokovaný cenníkmi za všetky možné a nemožné procedúry týchto „lekárov“. Množstvo ponúk a cena, akú sú ľudia schopní zaplatiť za tieto skratky k zdraviu, šťastiu atď., bohužiaľ iba svedčia o veľkom dopyte po týchto službách a moja skromná skúsenosť hovorí, že žiaľ Bohu aj mnoho našich veriacich sa tak ľahko dá zlapať do týchto sietí, a často bez vedomia toho, že to nie je najsprávnejšia cesta. Človek je schopný uveriť  v čokoľvek, schopný dať sa podrobiť neraz skutočne primitívnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim rituálom, len aby sa nemusel skloniť pred Bohom Stvoriteľom a Spasiteľom a prijať uzdravujúcu moc Zmŕtvychvstalého do svojho života. Všetky tieto praktiky sú však vykročením proti prvému Božiemu prikázaniu, kedy sa človek prestáva spoliehať na jediného Boha, a svoju nádej začína orientovať na nedefinovateľné energie, ktoré sa v tom momente stávajú jeho „bôžikmi“. Možno si ani neuvedomujeme, otočením sa chrbtom Hospodu Bohu, sú aj všetky staré „babské“ praktiky odovzdávané z pokolenia na pokolenie, ktoré sú u nás tak veľmi rozšírené - červené šnúrky, popľuvanie, či uhlíky od urieknutia, klopanie do dreva, zlievanie vosku. Je skutočne zvláštne, ako sa neraz zurvalo dokážeme brániť cirkevnej praxi argumentujúc, že je moderná doba, a keď sa jedná o tieto „tak obľúbené, ale pohanské praktiky“, vraciame sa do predkresťanskej doby.

Skutočne sa zdá, že v minulosti sa ľudia ľahšie identifikovali s náboženstvom, vierou, či svetonázorom. Dnes je táto skutočnosť omnoho komplikovanejšia. Často veriaci, a zvlášť mladí, sú postavení pred vymodelované životné štýly, kde je ťažko rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. O čo viac, keď duch Evanjelia sa už hodný čas pod rúškom „bratstva a lásky“ podáva prichutený rôznymi myšlienkovými prúdmi, založenými na inom základe, než na tom, ktorý k nám prišiel cez Betlehem, Golgotu a prázdny Hrob.

Žiaľ Bohu, to čo pre mnohých znie ako nie celkom dôveryhodná rozprávka, je v skutočnosti jedným z mnohých veľmi inteligentných foriem duchovného ohrozenia dnešného človeka a rodiny. Pomaličky sa pred nami odkrýva dráma človeka 20. – 21. stor., ktorá tkvie v tom, že človek pokrstený a vychovávaný v kresťanskej tradícii, pod vplyvom nových trendov spoločnosti, sa tratí a opúšťa Cirkev. Nejaký čas si ešte dokáže namýšľať, že „on predsa v Boha verí, ale k tomu Cirkev nepotrebuje“, a jeho život plynie od jednej pracovnej zmeny k druhej, od akcie v obľúbenom nákupnom centre k ďalšej, od seriálu k seriálu, a bohužiaľ, vyhladovaná duša, ktorá zmiera po Bohu, sa chytá prvého lákadla, ktoré sa ponúklo a zatvárilo trochu duchovne.

Televízne stanice, internet, bombardujú človeka túžiaceho po šťastí ponukami, ktoré vyriešia všetky jeho problémy. No žiadna z dám s guľou v ruke na obrazovke, či telefóne, vám nepovie, že cena tohto hovoru sa nepočíta v eurách, ale je cenou duše. Žiaľ, tento boj o dušu sa presúva už aj do našich škôlok, škôl a pracovísk - Presadzovanie tak „nevinne“ vyzerajúcich cvičení jogy, ... zavádzanie pohanských sviatkov Helloween, ... Noc strašidiel, ... obľúbenými fantastickými príbehmi čarodejníckeho učňa Harryho Pottera, vlastným deťom dokážeme aj pod vianočným stromčekom ponúknuť pekne zabalené príručky k zasväteniu do mágie, neuvedomujúc si, že magické formulky v knihe sú doslovne skopírované zo starých rituálnych kníh., ... zákerne sa zneužíva neistota a strach zo zajtrajška, a tak sa „slobodne“ ženie študentov a zamestnancov, v snahe udržať si či zlepšiť pracovné postavenie, k rôznym technikám zdokonaľovania mysle, rôzne kurzy prebúdzania vnútornej energie, silvova metóda a pod. Pravda je však taká, že len dobrotivý Boh dáva svoje dary zdarma, iní „bohovia“ len požičiavajú, a neraz za veľmi vysoký úrok, ktorý si v svojom čase vyžiadajú - ešte väčšie zdravotné, psychické problémy, profesionálne, či rodinné tragédie.

Nepriateľ Boží a človeka neustále hľadá spôsoby, ako nanovo v živote jednotlivca, či spoločnosti, zopakovať tragédiu rozhodnutia siahnuť po rajskom jablku – a tým jablkom sú všetky skratky k šťastnému životu mimo Hospoda Boha.

Cirkev však v každej dobe a v každej situácii dokáže ponúknuť bezpečné riešenie, zvestujúc radostnú zvesť Christovho Evanjelia, ktoré má moc meniť ľudské životy, uzdravovať doráňané vzťahy a ľudské srdcia a kriesiť duchovné mŕtvych aj dnešnej doby. Svetlo vychádzajúce z prázdneho Christovho hrobu má moc aj dnes prežiariť temnotu znova zrastajúceho pohanstva. Oslabenie viery nesúce so sebou neopohanský štýl života, ruka v ruke, nesie so sebou aj návrat duchovnej energie sveta pomimo Christa., preto aj takýto veľký výbuch tých všetkých duchovných prúdov, skratiek ku zdraviu, šťastiu, úspechu, ktoré sa snažia natlačiť aj do našich domovov. Žiaľ, za nimi ostáva iba spúšť a množstvo nešťastných a duchovne skaličených ľudí.

Cirkev však musí odpovedať aj na túto výzvu doby, upozorňovať na nástrahy starého rajského hada, neraz zabalené do pozlátka., ponúknuť christoterapiu radostnej zvesti Evanjelia., ponúknuť to, čo jej bolo zdarma dané od Hospoda Boha - uzdravujúcu moc Božieho požehnania, sviatosti, ponúknuť všetkým utrápeným a strateným na rôznych „skratkách“ životnej cesty nový zmysel života, cez mnohé skutočné Božie dary, ktorých šafárkou je jedine pravá Christova Cirkev, a tak aj vyplniac Christov príklad a príkaz: „Chorých uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte: zdarma ste dostali, zdarma dávajte!“ (Mt 10, 8).

jerej Dušan N. Tomko   

publikované v Prameň III/2012

19.02.2013 16:11

Nadprirodzené schopnosti, ich pôvod a podstata vo svetle pravoslávneho učenia

 

квест проклятие орел

Keď dnes otvoríte noviny, sadnete k televízii, internetu, či len nahliadnete do vlastnej mailovej schránky, z každej strany vás zasypú ponukami, ako urobiť váš život šťastným, úspešným, plným zdravia, lásky a bohatstva, len malá podmienka – navštívte toho či onoho „majstra“, ktorý má kľúče k tomu všetkému a za malý poplatok, bez námahy, to všetko môže byť vaše... Koľko ľudí na to naletí, a koľkí z nich o sebe tvrdia, že sú veriaci. A nakoniec, po vypršaní „kreditu“ od liečiteľa, psychotronika, duchovného majstra, stojí ľudská troska, ktorá podľahla chvíľkovej ilúzii majstra klamstva – diabla, s ešte viac podlomeným zdravým, psychickými problémami, vo finančnej tiesni a rozbitými vzťahmi, a čo horšie, bez vlastnej slobody, vôle a žiadnej sily ísť do ďalšieho dňa.

Postupne na našej stránke budeme pridávať príbehy ľudí, ktorým sa s Božou pomocou podarilo vymámiť z démonských sietí, ktoré celé veky, dnešok nevynímajúc, ohrozujú človeka – skrze mágiu, rôzne formy okultizmu, veštenie, horoskopy, liečiteľstvo, východné filozofie nenápadne sa so svojimi okultnými praktikami zakrádajúcimi aj do našich škôlok a škôl, či čím ďalej populárnejšie aj v mnohých firmách a organizáciách metódy zdokonaľovania mysle.

Ako to všetko vníma pravoslávne učenie? Sv. Ján Zlatoústy píše: „Prísne zakazujeme liečiť sa za pomoci čarov: Nemožno chodiť k nepriateľom Božím – mágom a čarodejníkom, - lepšie je zomrieť, než ísť za nepriateľom Božím a tak zahubiť nielen svoje telo, ale aj dušu. Tí, ktorí využívajú ich služby, umierajú ešte skôr, než príde smrť a idú do večného zatratenia. Kto chodí k liečiteľom (v zmysle – šarlatán), sám seba zbavuje pomoci Božej, lebo ňou opovrhol a ocitol sa mimo Božej prozreteľnosti, preto diabol má moc riadiť životom týchto ľudí“ (Ojciec Rodion, Ludzie i demony, Sankt Petersburg 1991).

Ako sme spomenuli, v poslednom čase vnímame v našej spoločnosti nové „vyliatie ducha“, či lepšie povedané duchov a objavujú sa ľudia s nadprirodzenými schopnosťami: bioenergeti, telepati, hypnotizéri, jasnovidci atď. Všetko to preniká do života spoločnosti, stretávame sa s tým každodenne a na každom kroku, a preto je potrebné počuť aj zdecidované stanovisko učenia otcov a pravoslávnej Cirkvi. Je to dobré, či zlé? Ako má postupovať pravoslávny kresťan, ktorý sa stretáva s touto skutočnosťou a či môže využiť ich pomoci a služieb? Pokúsime sa odpovedať na tieto otázky, ale najprv nazrieme do minulosti, do apoštolskej doby a do svedectva sv. otcov nadchnutých Sv. Duchom.

V Skutkoch apoštolských čítame o istom Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký, a všetci od najmenšieho po najväčšieho ho počúvali...“ (Sk 8, 9*). Šimon bol čarodejník a svojimi čarami tiahol k sebe ľudí temných, ktorí v jeho skutkoch videli Božiu silu. Akou silou pôsobil, ...akými zázrakmi priťahoval k sebe národ? Tou istou silou, akou dnes lákajú národ všetci tí, ktorí sa posluhujú všemožnými nadprirodzenými schopnosťami. Aj oni takisto ako Šimon Mág, okultnými praktikami na krátky čas „uspokoja diablov“, a tak navodia chvíľkovú ilúziu uzdravenia, zlepšenia nepriaznivej situácie a pod. Šimon bol presvedčený, že apoštoli tak, ako on, využívajú pri svojej misii akési magické umenie. Kázanie sv. apoštola Filipa tiahlo k sebe národ a Boh potvrdzoval zázrakmi jeho slovo, a to pritiahlo k nemu aj čarodejníka Šimona, ktorý v snahe získať moc, ktorú videl vo Filipovom apoštolskom kázaní, dokonca prijal krst. No nakoniec skončil pokorený tak, ako egyptskí zaklínači v časoch Mojžiša (por. Ex 7 – 8).

Čosi podobné čítame aj v Skutkoch apoštolských pri stretnutí sv. apoštola Pavla s dievčinou, ktorá veštením prinášala svojim pánom veľké zisky, dokonca i pri Pavlovej misii, dalo by sa povedať, mu robila pozitívnu reklamu (por.: Sk 16, 16*). Ale aký je vzťah Pavla k tomuto duchu? Bez ohľadu na to, že hovoril pravdu, nechcel počúvať hoc pravdu z diabolských úst. Ukázal nám tak, ako postupovať s nečistými duchmi, hoc by aj niekedy hovorili pravdivo – Za touto ich „námahou“ sa totiž skrýva iba jedno: pod rúškom dôveryhodnosti nadviazať kontakt, ktorý nakoniec vedie do záhuby (Ojciec Rodion, Oddzialywanie zlych mocy na czlowieka, Hajnówka 1997).

Zo života mučeníka Cypriána, presbytera (Minea na Október), sa dozvedáme, že v čase, keď bol ešte „liečiteľom“, „naučil sa všetko diabolské umenie – vedel lietať, chodiť po vode, dokázal ovládať počasie, priviesť búrku, škodiť poliam, sadom, viniciam, zvolať choroby na dobytok i ľudí., - čo  znamená len toľko, že všetky jeho vedomosti boli naplnené diabolským zlom.

Je možné doložiť nespočetné množstvo príkladov, o ktorých sa dozvedáme zo života svätých, z monastierských paterikov, ktoré boli zapísané pre ponaučenie a výstrahu, svedčiace o veľkej uzdravujúcej milosti Božej, ktorá sa dotkla tých, ktorí ju prijali, ale aj o neopísateľnej nenávisti diabla k Bohu a ľuďom, z ktorých sa mnohí dali nachytať na jeho lákadlá a prepadli večnej záhube.

Pozrime, čo konkrétne o nadprirodzených schopnostiach hovoria svätí otcovia. Život starca Siluána od archim. Sofronija, v časti o jasnovidectve a jeho druhoch, hovorí, že môžeme rozlíšiť tri druhy fenoménu nadprirodzených schopností: „Prvý, vyskytujúci sa u niektorých ako výsledok prirodzenej intuície, umocňovaní duchovným životom; druhý, ako výsledok démonského pôsobenia; a tretí, vďaka daru lásky“. Ako rozoznať, o aký dar ide? Podľa ovocia ich poznáte, - hovorí Christos. Kým prvý a posledný vedú človeka k pokániu, prehĺbeniu života v Bohu, druhý, získaný priamo vďaka démonom, alebo cez démonom zasvätených „majstrov“ (neraz cez mnohé generácie odovzdávanie magickej moci, kopírujúc tak rukopoloženie tajomstva kňazstva, silne rozšírené aj u nás na Zemplíne), je zvlášť nebezpečný, lebo skôr či neskôr dovedie človeka k deštrukcii vlastnej osobnosti, straty vôle a slobody, neraz k ukončeniu vlastného života.

Sv. apoštoli odsúdili zaoberanie sa čarami (a tak je treba priamo nazvať aj všetky „naoko moderne tváriace sa“ spôsoby rôznych alternatívnych metód získavania zdravia, šťastia, materiálneho zabezpečenia, hoc by boli starým rajským hadom akýmkoľvek moderným jazykom pomenované)., Sv. otcovia na snemoch ich jasne zavrhli a tých, ktorí sa týmito vecami zaoberali, či využívali ich služieb, na dlhý čas odlúčili od Cirkvi. „Ak niekto chodí za čarodejníkmi, alebo sám sa zaoberá čarami, tiež tí, ktorí čarodejov pozývajú do svojho domu, aby vyliečili ich chorého, nech sú v zhode s pravidlami snemov odlúčení na 5 rokov od prijímania sv. Darov., duchovní zas nech sú odlúčení od kléru“ (Nomokanon, kanóny trullského a laodicejského snemu).

„Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu...“ (1Pt 5, 8*). Ak sa u človeka zmietaného vášňami, slabej viery, duchovne neskúseného, a neraz ani nepokrsteného, objavuje akási nadprirodzená schopnosť, je to pre neho nieže len nebezpečné, ale zhubné. Pravdiví svätí nechcú byť divotvorcami, ale chcú spasiť svoju dušu a pomôcť spasiť sa aj iným. Preto sa netešte veľmi rýchlo, keď zistíte, že sa u vás objavuje akási nevysvetliteľná schopnosť, nežeňte sa ju hneď využívať, hoc by to bolo s neviem ako dobre tváriacimi sa úmyslami. Aj keby tieto schopnosti boli vrodenými, buďte opatrní, pamätajúc, že diabol je opicou Božou, snažiacou sa napodobniť jeho dary. Akékoľvek „hranie sa“ s energiami na duchovnej úrovni nenecháva na seba dlho čakať a veľmi rýchlo vyvoláva záujem nečistých duchov, démonov, ktorí dňom i nocou pracujú na tom, aby nás priviedli do zatratenia.

Najbezpečnejšou cestou je známa kráľovská cesta sv. otcov – cesta pokory, trpezlivosti, lásky, modlitby a pôstu. To je cesta, na ktorej sa nevyhľadáva senzácia nadprirodzeného, netúži sa po moci a sile, ktorou by sa človek stal iným, výnimočným, ale jediné po čom sa túži je Boh a poznanie Jeho svätej vôle.

 

Veľa pomoci a ochranu Matky Božej na každom kroku života, od stôp klokočovskej Bohorodičky z Nižnej Rybnice, otec Nikodim

 

 

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode