Slovo k sviatku sv. proroka Eliáša

„Ja Som váš Boh a vy Môj ľud“ – hovorí Hospodin

Prorok Eliáš bol spomedzi svätých Starého Zákona obzvlášť blízky srdcu nášho ľudu. Možno práve preto, že bol skorým pomocníkom, na neraz ťažkých, ľudských životných cestách.

Keď v horúcich letných dňoch zem vyprahla suchom, ľud sa s vierou obracal k sv. Eliášovi s prosbou o blahodarný dážď. Z pokolenia na pokolenie sa predávalo, že práve v Eliášov deň nebo zaburácalo hromami, ale nakoniec tichý dážď zvlažil zem – tá, blahodarná vlaha, od ktorej záležala úroda, od ktorej záležal život ľudí. Svätý sa s pomocou skláňal k svojmu ľudu, ktorý sa vo viere obracal k nemu v modlitbách.

Prorok Eliáš vystúpil v Palestíne 900 rokov pred Christovým narodením. Už jeho meno v preklade znamená „Sila Hospodinova“. A celý jeho život a pôsobenie boli svedectvom o tejto Božej sile a pôsobení Svätého Ducha.

Ako malé dieťa sa uchýlil na púšti, kde žil v strohom pôste a modlitbe. Keď dospel, Hospodin ho poslal k izraelskému národu, ktorý už zabudol na jediného pravého Boha a vydal sa cestou pohanských bôžikov. Národ zabudol na službu pravému Bohu, zabudol na mocné skutky, ktorými ich Hospodin vyviedol z otroctva Egypta, zabudol na zmluvu s Hospodinom Bohom – ŽE ON BUDE ICH BOHOM A ONI BUDÚ JEHO VERNÝM ĽUDOM, ... na to všetko Izraeliti veľmi skoro zabudli. Spútaní klamstvom pohanských žrecov, začali sa klaňať pohanskému Baalovi, obetujúc mu dokonca život vlastných detí. Až tak hlboko môže človek, národ padnúť, keď opustí Hospodina Boha.

A vtedy poslal milujúci Hospodin proroka Eliáša k Svojmu ľudu, aby mu pripomenul: „ĽUD MÔJ, JA SOM BOH VERNÝ, JA SOM STÁLE TU, ... VY SA VRÁŤTE DO MOJEJ NÁRUČE!“ Eliáš napomínal kráľa Achába, izraelský národ, aby zanechal cestu neprávosti, kajal sa, ale nikto ho nepočúval. Vtedy Boh zatvoril nebo, aby nepadla ani kvapka dažďa. Nastalo strašné sucho a hlad. Kráľ a kráľovná Jezabel sa vyhrážali Eliášovi, ale Boh ho ukryl v Sinajskej púšti, kde ho tri roky živil a staral sa o neho. Po troch rokoch sucha vyzval Eliáš izraelitov a pohanských kňazov, aby na hore Karmel zložili žertvu - oni Baalovi a on, Jedinému Bohu. Na ktorú žertvu zostúpi oheň z neba a príjme obetu, ten je pravý Boh a tomu sa treba klaňať.

Ako hovorí Sväté Písmo, pohanskí kňazi, ktorých bolo 750, vzývali svojho bôžika od rána do večera. Kričali, bili sa, rezali, ... ale márne. Kamenný bôžik nepočul ich volanie. Zahanbení museli ustúpiť.  Vtedy, už večer, pristúpil Eliáš a začal sa modliť: „Vypočuj ma, Hospodine, nech sa tento ľud dozvie, že Ty si Hospodin Boh!“ V tom spadol oheň z neba a spálil všetko - žertvu, vodu, ktorou bol poliaty oltár, dokonca aj kamene. Boh týmto zázrakom, ktorý sa udial pred zrakom toľkých ľudí zjavil, že On je jediný pravý Hospodin Boh. A napriek tomu sa iba časť ľudí navrátila k pravej viere.

Takí sme my ľudia. My, o Bohu toľko vieme... Vieme, ako byť s Ním, či ako sa vrátiť k Nemu, keď sme zablúdili. Ale už od Raja sa stále dáme zlákať na to „rajské jablko“, za ktoré tak ľahko vymeníme Boha.

V kanóne sviatku sv. proroka Eliáša čítame: „Ilija, čelovek žestok jesi, nemožeši terpeť načestija Izraila. Vzijdi ty ko Mne, a Az snidu dole – Príď ty ku Mne, a Ja zídem k dole“. A tak skutočne zobral Hospodin Boh k Sebe Svojho proroka a Sám zostúpil na zem, aby spasil zablúdeného človeka.

Aj naša doba je podobná Eliášovej dobe. Aj dnes národ tak ľahko zabúda na jediného pravého Boha, klania sa modlám dnešnej doby, zabúda na spasiteľné skutky Hospodina voči nám, na Jeho krížovú smrť za nás, ... a vôbec nechce načúvať Božiemu slovu a Božím napomenutiam.

Hospodin Boh, tak ako Eliášovi, aj nám hovorí: „Ešte sú verní, ... ktorí nesklonili svoje kolená pred Baalom“. My, ktorí počujeme tento Boží hlas, vedzme, že je adresovaný nám a odpovedzme na neho. Choďme do sveta s Christovým Evanjeliom, staňme sa svetlom sveta, soľou zeme a kvasom, ktorý prekvasí tento svet., bez strachu z toho, že je nás málo, že sme slabí a plní vlastných chýb. Aj Eliáš bol sám a Boh cez neho zjavil Svoju moc. Veď nám hovorí milujúci Hospodin: „Neboj sa malé stádo, ... lebo Ja Som Hospodin, tvoj Boh, Ktorý ťa drží za pravicu a vraví ti: Neboj sa, Ja ti pomôžem! Neboj sa, ... hŕstka Izraela, Ja ti pomáham, - znie výrok Hospodinov“ (Iz 41, 13 -14).

o. Nikodim (Dušan Tomko)