Halloween – sviatok pohanov

„Jelícy vo Christá krestístesja, vo Christá oblekóstesja.“

Myslím si, že viac slov, je zbytočných. Tieto slová, ktoré spievame, či už pri krste dieťaťa, či už v čase sviatku sviatkov- Paschy Christovej, ale aj v ďalších obdobiach cirkevného roka, hovoria za všetko. Dôležité a pre kresťana prínosné je, aby sa tieto slová stali praktickou súčasťou nášho života pri zdolávaní všetkých nástrah moderného sveta.

Nachádzame sa v jesennom období, kedy sa príroda hlási svojou pestrofarebnosťou a všetko vôkol nás sa pomaličky pripravuje na obdobie zimy. Celkom nenápadné obdobie nesie so sebou veľkú nástrahu, ktorá číha už na maličké detičky v škôlke, cez školákov a neobchádza ani nás dospelých. Kdekoľvek sa obzrieme, všade je kopec masiek zobrazujúcich bosorky, nadprirodzené bytosti, zubaté strašidlá a pod. Všetko je súčasťou „sviatku Halloween“. Dovolím si pomenovanie spomínaného sviatku dať do úvodzoviek.

Pre nás kresťanov to nie je sviatok. Prečo? Už pri samotnej definícii sviatku zistíme, že sviatok pochádzajúci zo západného sveta, pôvodom z Írska, je sviatkom pohanov. Tradičnými znakmi Halloweenu sú vyrezávané tekvice, vo vnútri ktorých je sviečka, čarodejnice, duchovia, netopiere, čierne mačky, pavučina a pod. Stačí, ak si položíme otázku, čo tieto veci majú spoločné s kresťanstvom? Odpoveď na otázku je príliš jednoduchá. Nič! Preto je dôležité šíriť osvetu v rodinách a začať už v útlom veku. Zmodernizovaná doba vnucuje deťom v škôlkach a školách stať sa súčasťou spomínaného sviatku. Nehovoriac o tom, že ide samozrejme aj o komerčnú stránku veci. Vysvetľujme deťom, že aj napriek tomu, že väčšina propaguje sviatok, stáva sa súčasťou sviatku, nie je tento sviatok v súlade s kresťanskými normami. Dovolím si tvrdiť, že je to sviatok satana, sviatok zla. Mnoho z nás si povie, čo budem vysvetľovať deťom, kúpim masku a nech sa idú s kamarátmi „zabaviť“. Veď, organizuje to škola, škôlka ,.... Pri takejto úvahe si treba uvedomiť, že nie všetko, čo organizujú, rodí dobro. Dvíhajme výstražný prst a nerobme všetko, čo robí väčšina a nežime tak, ako celý svet. Pretože, nie nadarmo v evanjeliu podľa Matúša sa píše: „Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22, 14). Neutešujme sa tým, že veď všetci takto žijú, pretože keď všetci skočia do priepasti, skočíme tam aj my?

Nerobme veci, o ktorých nie sme presvedčení, len preto, lebo v danej situácii je to pre nás jednoduchšie, aby sme to neskôr neoľutovali. Sviatok Halloweenu trvá síce iba jednu noc, ale môže, a často zanecháva, nepríjemné zážitky v detskej mysli tak dlho, že rodičia zo zúfalstva začnú hľadať pomoc psychológov a psychiatrov. Prečo? Lebo Halloweenska zábava skončí, ale spomienky u detí zostávajú. Často u detí pohľad na strašidlá pôsobí traumatizujúco. Položme si preto otázku, či stojí zato, nám rodičom, starým rodičom, sa zúčastniť takýchto pohanstvom podporovaných udalostí? Veď pre nás kresťanov je Halloween „nesprávnou odbočkou“ na ceste k spáse. Veď čarodejnice, bosorky a celý okultizmus je jedna veľká komplikácia v živote pravoslávneho kresťana a takýmto veciam by sme sa mali vyhýbať. My, kresťania, máme dostatok sviatkov, ktoré nás duchovne obohatia a nepotrebujeme žiadne kostýmy, masky, tekvice, ale stačí sa dôstojne obliecť a stať sa aktívnou súčasťou sv. liturgie. Nebuďme len panáčikom, ktorý občas stojí, občas sedí v chráme, ale staňme sa podľa možností, čo najčastejšie súčasťou eucharistického života. Na záver mi nedá nespomenúť slová z Biblie, ktoré sú ďalším svedectvom toho, že pri zdolávaní boja, napr. aj s pohanským sviatkom Halloweenu, nie sme sami. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja Vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše.“(Mt 11, 28-29).

manželia Melicharekoví, Košice