Niekoľko slov na začiatok

Dnešná doba je zvlášť dobou, kedy je na mieste otázka „Kde je pravda?“. Sám Hospodin Isus Christos hovorí : „Iba pravda vás vyslobodí“. Položíme si otázku: „Ale, kde tá pravda vlastne je?“ Je v Cirkvi? Mimo nej? V ktorej vlastne, keď je ich toľko? Či v každej z nich sa skrýva ten kúsok pravdy? Ťažká otázka, ... a ešte ťažšia odpoveď na ňu ...

Dal by Boh, aby slová, myšlienky svätých otcov, sa nám stali aspoň malým svetielkom na ceste k pravde. Aby nám pomohli objaviť pokladnicu spásonosnej pravdy - tej pravdy, ktorá jediná oslobodzuje a osvecuje. Aby  sme ožiarení Pravdou mohli vyznať : Viruju vo jedinu, svjatuju, sobornuju i apostolskuju Cerkov, ... Cirkev Pravdy, pravú Cirkev, ktorá jediná vedie cestou pravdy do Kráľovstva Nebeského.

V prvom rade musíme začať od pochopenia pojmu pravá Cirkev. Pravou Cirkvou je cirkev, ktorá vedie k spáse. O ktorej môžeme povedať, že jej boli dané prísľuby neomylnosti a večnosti. Tá, ktorú vedie a chráni Sám Hospodin, Ktorý je Spasiteľom iba tej Cirkvi, ako hovorí sv. apoštol Pavol, ktorá je v Božom slove nazvaná Jeho Telom: „Christos hlava Cirkvi, i On je Spasiteľom tela“ (Ef 5, 23).

Sv. Kliment Alexandrijský hovorí, že „pravá Cirkev je tá, ktorá je jedna, ktorá je oddávna, ... Lebo, ako je jeden Boh a jeden Hospodin, tak aj pravá dôstojnosť sa vyznačuje jedinečnosťou podľa obrazu jediného Začiatku. Jediná Cirkev, ktorú sa herézy (bludy) usilujú roztrhať na mnohé, ktorá sa pripodobňuje podstate Jediného, je stará katholicka /kafoličeskaja/ Cirkev“.

 „Táto Cirkev je spoločenstvom pravoslávne veriacich a pokrstených v Isusa Christa. Spoločenstvom, ktoré Sám, prostredníctvom svätých apoštolov založil. On Sám ho vedie k večnému životu skrze duchovných pastierov, ktorých povolal a oživuje cez evanjeliové učenie, sväté tajiny, ale hlavne prostredníctvom všetko činiacej blahodati Všesvätého Ducha“, hovorí metropolita moskovský Makarij.

 „Svätá soborná Cirkev – v plnosti podáva učenie, ktoré je potrebné poznať ľuďom, učenie o veciach viditeľných i neviditeľných, nebeských i zemských, ona celý ľudský rod privádza k pravej viere, ona lieči a uzdravuje všetky druhy hriechov, má plnosť slov, skutkov a všetkých duchovných darov ... Ona jediná na svete má neohraničenú silu. V nej vstupujeme na cestu, vedieme blahý život a dostávame Kráľovstvo Nebeské. Nazývame ju sobornou – katholickou, - hovorí sv. Cyril Jeruzalemský, - lebo sa nachádza v celom svete, od jedného konca zeme do druhého“.

 „Je jedna na celej zemi i na mori, - dodáva prepodobný Teodorit, - preto i my vyznávame: svätú a jedinú, katholicku a apoštolskú Cirkev, ktorá je od jedného do druhého konca zeme“.

„Netreba hľadať pravdu u druhých, ... pravdu, ktorá je ľahko dostupná v Cirkvi, lebo v nej apoštoli v plnosti uložili všetko, čo patrí k pravde tak, že z nej každý, kto len zatúži, môže prijať z tohto nápoja života“. (sv. Irenej Lyonský). „V tej Cirkvi je treba prebývať, ktorá bola založená apoštolmi a trvá až do dnešného dňa“, - napomína nás zas blažený Jeronym.

Všetky atribúty pravosti Cirkvi – jedinosť, svätosť, sobornosť, apoštolskosť sú od počiatku zakotvené jedine vo svätej Pravoslávnej cirkvi.

Pravoslávie je učenie Svätého Ducha dané Bohom človeku na spasenie. „Kto sa chce spasiť, musí predovšetkým dodržiavať katholickú vieru., lebo, kto ju celú a neporušenú nezachová, zahynie naveky“, - hovorí sv. Afanasij Veľký.

„Pravoslávie je pravdivé Bohopoznanie i Bohoúcta /správne slávenie/., Pravoslávie je klaňanie sa Bohu v Duchu a Pravde., Pravoslávie je oslávenie Boha pravým poznaním Neho a poklonením sa Mu., Pravoslávie je takisto oslávením človeka ako pravého Božieho služobníka Samým Bohom, a darovaním mu blahodati Všesvätého Ducha. Svätý Duch je slávou kresťanov. Kde niet Svätého Ducha, tam niet ani Pravoslávia. Sv. Ignatij (Brjačaninov). „Pravoslávna Cirkev je ochrankyňou dobier spasenia. Všetko, čo človek potrebuje pre spasenie – to všetko nájde v nej, a dokonca iba v nej, - hovorí sv. Teofan Zatvornik. - Mimo nej ani Sám Hospodin neudeľuje svojich blahodarov. Takto to chcel a ustanovil On Sám, ako hlava Cirkvi a cez toto svoje mystické telo koná všetko pre našu spásu. Preto, nehľadaj inej cesty k Jeho spaseniu, lebo jej niet“.

„Spasiteľ Isus Christos v  Sebe samom priniesol z tajomstva Trojjediného Božstva celú spasiteľnú múdrosť. Neukryl ju v Sebe, ale na počiatku ju odovzdal apoštolom a kázal im niesť ju všetkým národom. Apoštoli ju dali veriacim a kázali ju zachovávať. A tak povstala Cirkev, Stĺp a potvrdenie pravdy., pravdy, ktorá sa v nej usídlila, prebýva v nej a bude prebývať do skončenia sveta. Ak chceš poznať tú božskú múdrosť, príď do pravoslávnej Cirkvi, vernej ochrankyne všetkého podaného apoštolmi, - a v nej sa uč! Toto poznanie učenia pravoslávnej Cirkvi je potrebné každému pravoslávnemu kresťanovi a je nutné učiť sa mu do konca života“.

„Pravoslávnou vierou, dobrými skutkami a svojou blahodaťou zachraňuje Milosrdný Boh duše pravoslávnych kresťanov. Bez pravoslávnej viery, ktorá je uchovávaná jedine vo svätej a apoštolskej Cirkvi, nie je možné sa spasiť, hoci by to bol ktokoľvek. Takisto bez dobrých skutkov, ktoré sú evanjeliovými prikázaniami, nie je možné dôjsť spasenia. Pravoslávna viera bez skutkov je mŕtva, ako sú mŕtve dobré skutky bez pravoslávnej viery. Ten, kto sa chce spasiť, musí zjednotiť v sebe jedno i druhé, i takto blahodaťou Christa Boha, ktorý povedal: „Bezo Mňa nič nemôžete konať“ (Jn 15, 5), dôjde spasenia“. prepodobný Paisij Veličkovský.

Mimo Pravoslávnej Cirkvi niet blahodati Svätého Ducha a nemožno sa spasiť

„Hypostázna múdrosť Božia si vybudovala dom, svätú Cirkev. Tento dom postavila na siedmych stĺpoch a všetkých, ktorí k nej prichádzajú, kŕmi a napája svojou blahodaťou.

Sedem prameňov Božej blahodati., dva z nich tečú nerozlučne s prúdom ľudského života. Sv. tajina pokánia a sv. pričaščenija - prijímania Sv. Tela a Krvi Hospodina Isusa Christa, ktoré dávajú blahodať pravdy a posvätenia. Cez nich sa rozvíja, zakoreňuje, povyšuje, v duši človeka všetko potrebné k spaseniu. Čím častejšie sa nimi človek kŕmi, tým viac v ňom zreje duchovný život. Bez nich – naopak, duchovný život slabne, vädne a odumiera.

Vidíš, čo je zverené svätej Cirkvi?! - hovorí sv. Teofan Zatvornik. – Ani sa nepokúšaj myslieť si, ani nedovoľ inému, čo len pomyslieť, že by bolo možné ustrojiť si bez živého vzťahu s Cirkvou vlastné spasenie. Lebo bez tohto vzťahu nemožno získať blahodatnej sily k spaseniu., a iba živé spoločenstvo s Cirkvou, skrze sv. tajiny, dáva túto spásonosnú silu.

Preto je živé spoločenstvo so svätou Pravoslávnou Cirkvou tak podstatné, ako je podstatná Božia blahodať k nášmu spaseniu“.

„Ľudia, ktorí si nechránia vzťah toho najtesnejšieho spojenia s Cirkvou, hoci by priniesli smrť vyznávajúc meno Isusa Christa, ich hriech sa nezmyje krvou, ani ich nezmazateľná a ťažká vina sa neočistí utrpením, - hovorí sv. mučeník Cyprián. - Ten, kto je mimo Cirkev, nemôže byť mučeníkom., tak ako ten, kto opustil Cirkev, ktorá ma kraľovať, nemôže prijať kráľovstvo“. 

 „Nemôže dosiahnuť spasenia ten, kto nepatrí ku Christovi. Možno mať česť, možno mať tajiny, možno spievať „alliluja“, možno odpovedať „amiň“, možno mať evanjelia, možno mať vieru v meno Otca i Syna i Svätého Ducha i ohlasovať Ho, no nikde, okrem Pravoslávno – katholickej Cirkvi, nemožno nájsť spasenia“, - hovorí blažený Augustín.

Pravoslávna Cirkev je a bude domom spasenia do konca vekov. „Nebude porazená, ani sa nevykorení, neustúpi žiadnemu pokušeniu, dokedy nenastane koniec sveta“., - znova nás ubezpečuje blažený Augustín.

„Ó, blažená Cirkev verných: veď, Cár cárov v Tebe si vybral svoje obydlie. Tvoje základy sa nikdy nezakníšu: lebo ochrancom Tvojim je Sám Hospodin. Brány ádesu Ťa nikdy nepremôžu a draví vlci Ťa nebudú môcť rozkrúšiť ani neoslabia Tvoju silu. Ó, aký veľký si dome Boží! A aký prekrásny!“ prepodobný Efrém Sýrsky.

jerej Dušan N. Tomko