Svätí otcovia vždy učili chrániť sa a utekať od heretikov

„Niektorí zo zvyku nosia Christovo meno, a pritom robia skutky nedôstojné Boha. Od tých je treba utekať, ako od divej zveri, - hovorí sv. mučeník Ignatij Bohonosec - lebo sú to besní psi, ktorí hryzú zozadu. Majte sa pred nimi na pozore, lebo sú postihnutí nevyliečiteľnou chorobou. Pre nich je už iba jeden lekár ... Hospodin náš, Isus Christos“.

„Preto, vás prosím, - hovorí sv. Ignatij, - nie ja, ale láska Isusa Christa, kŕmte sa jedine kresťanskou potravou a odvracajte sa od cudzích sladkostí, akými sa zdajú byť herézy. Do jedu svojho učenia heretici miešajú Isusa Christa, aby si získali dôveru: lenže podajú vám smrtonosnú otravu v osladenom víne. Tak nevedomky, so zhubným pokojom, prijímate smrť“.

„Byť heretikom – znamená byť odlúčeným od Boha“. – Hovorí sa o abba Agafone, ako k nemu prišli nejakí mnísi, ktorí počuli o jeho veľkej pokore. Chceli ho vyskúšať, či sa nenahnevá a tak sa ho vypytovali: „Ty si Agafon? Počuli sme o tebe, že si veľmi hrdý. - On odpovedal: Hej, je to pravda. - Oni sa opäť pýtali: Vraj si klebetník a práznovravca. – On odpovedal: Hej, som. - Znova mu nedali pokoj: Agafon, lenže sme počuli, že si heretik. – Vtedy Agafon rázne odpovedal: Nie, nie som heretik! - Vtedy sa spýtali: Povedz nám, prečo si s tými prvými otázkami súhlasil a poslednú si nezniesol? – Odpovedal im: K tým prvým klebetám som sa priznal, lebo je to len dobré mojej duši, ale byť heretikom znamená byť odlúčeným od Boha a odlúčeným od Boha nechcem byť“. - Keď to počuli, udivili sa jeho múdrosti a pokore a odišli poučení.

Sv. Polykarp Smyrnský svedčil, že apoštol Ján, keď prišiel v Eféze do bane a uvidel v nej známeho heretika Kerintha, hneď vybehol z bane a povedal: „utečiem, aby nespadla baňa, lebo je v nej vrah pravdy Kerinth“. Takú ostražitosť mali apoštoli a ich učeníci, aby dokonca ani slovom neboli v kontakte s hocikým z tých, ktorí znetvorovali pravdu.: „Človeka – heretika, obchádzaj po prvom - druhom napomenutí, - hovorí apoštol Pavol, - uvedomujúc si, že je to prevrátenec, ktorí  hreší a sám sa zatracuje (Tit 3,10-11)“.

„Keď niekto z tvojich známych prepadol heretickému mudrovaniu, pomôž mu poznať pravú vieru, no nevypravduj sa s ním a nepočúvaj jeho argumenty, aby si sa nenakazil jeho jedom. – tak učili  prepodobní Varsonofij Veľký a Ján, prorok (z Filokálie). - Ak bude chcieť počuť pravdu viery, priveď ho k svätým otcom, k Cirkvi, ... tu mu môžu ukázať cestu k Christovi. Takým spôsobom mu pomôžeš prísť k Bohu bez toho, aby si ublížil sebe samému. No, ak sa po prvom – druhom napomenutí nenapraví, takého sa podľa slov apoštola Pavla chráň“.

Svätí otcovia dokonca upozorňovali, že je hriechom čítať, ale dokonca i držať vo svojom dome nepravoslávne, heretické, či rozkolnícke knihy. Apoftegma Otcov nám hovoria o presbiterovi Kiriakovi, ktorý mal vo svojej kelii heretické vydanie Nestória. Na svoju chybu bol upozornený videním: pri svojej kelii zbadal stáť ženu a s ňou dvoch mužov. Spoznal v nich Presvätú Bohorodičku a Jána, Predchodcu a Krstiteľa Hospodinovho i Jána Bohoslova. Vo veľkej radosti sa Kiriak hodil k nohám Božej Matke a prosil ju, aby navštívila jeho keliu, ale ona nehľadiac na jeho prosby nesúhlasila a povedala: „Ako môžeš chcieť, aby som prišla k tebe, keď vo svojej kelii držíš môjho vraha?!“ Vtedy sa Kiriak prebudil zo sna a s plačom premýšľal, kto by mohol byť vrahom Presvätej Bohorodičky, veď okrem neho v kelii nikto nebol. Po čase, keď čítal knihy, našiel medzi nimi poučenia heretika Nestória, ktorý bol odsúdený na III. Všeobecnom Sneme za to, že nenazval Presvätú Devu Máriu Bohorodičkou (Teothokos), ale Christorodičkou (Christothokos), akoby porodila iba obyčajného človeka a nie súčasne aj Boha. Až vtedy Kiriak pochopil, ktorý vrah Presvätej Bohorodici bol v jeho kelii a ihneď spálil heretickú knihu.

V životopise veľkého otca pustyne, prepodobného Pajsija Veľkého, nachádzame príklad, ako ľahko možno utratiť blahodať Božiu. „Stalo sa to v Egypte. Učeník otca Pajsija sa vybral do mesta, aby predal výrobky, ktoré vyrobili. Cestou sa stretol so židom, ktorý zneužil jeho jednoduchosť a začal ho presviedčať: - Prečo veríš v obyčajného človeka, ktorý je ešte k tomu ukrižovaný? Veď On, nemôže byť očakávaný Mesiáš. Príde druhý, a nie On. – Učeník, prostý srdcom a slabý umom, začal počúvať tieto slová, dokonca sa osmelil a hovorí židovi: - Možno, že máš aj pravdu. - Keď sa vrátil na pustyňu, prepodobný Paisij sa od neho odvrátil, a neriekol mu ani slova. Po mnohých prosbách učeníka mu nakoniec prepodobný povedal: - Kto si? Nepoznám ťa. Môj učeník je kresťan a blahodať sv. krstu bola na ňom, ty nie si taký. Ale, keď si vskutku môj učeník, to blahodať Božia ťa opustila a Christov obraz v tebe sa zničil. – Vtedy mu učeník so slzami rozpovedal o svojom rozhovore so židom, na čo mu prepodobný riekol: - Nešťastník! Čo môže byť horšie a podlejšie od tých slov, ktorými si sa zriekol Christa a Jeho Božského krstu? Choď a plač nad sebou ako len chceš, u mňa pre teba už niet miesta, tvoje meno je zapísané medzi menami tých, ktorí sa zriekli Christa a spolu s nimi ťa čakajú odsúdenie a muky. - Keď učeník počul od prepodobného tieto slová, naplnil sa pokáním. Prepodobný odišiel do samoty, kde prosil Boha, aby odpustil učeníkovi jeho hriech. Hospodin vypočul modlitby prepodobného a dal mu znamenie, že hriech učeníka je odpustený. Vtedy si ho prepodobný zavolal a hovorí: - Syn môj, vzdaj slávu a vďaku Christu, Bohu nášmu, so mnou za to, že vyhnal z teba nečistého bohorúhačského ducha a miesto neho na teba zostúpil Duch Svätý a vrátil ti blahodať sv. krstu. Teraz sa chráň, aby si pre lenivosť či nedbanlivosť znova nepadol do nepriateľských sietí, lebo ak zhrešíš, budeš horieť v ohni heenskom“.

Teraz sa vďaka Bohu nevedú kruté otvorené prenasledovania pre Christa, ale zato sa z každej strany na nás rútia zvestovatelia „nového zjavenia pravdy“, ktorí nám chcú Christa vyrvať priamo zo srdca. Ako sa pred nimi brániť? Jednoducho, byť ostražitými, a hlavne v pokore sa zveriť do rúk Hospodinových, načúvajúc slovám proroka Izaiáša, ktorý nám hovorí: „Výjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Hospodin“ (Iz 52,11). Lebo, ak pôjdete s nimi podľa ich slov, - upozorňuje prepodobný Teodor Studita, - sami tým dávate odpoveď Christovi v deň súdu“.

jerej Dušan N. Tomko