Ako vnímať iné kresťanské nepravoslávne vierovyznania - Protestantské cirkvi

„Čo sa týka protestantských spoločenstiev, hoc ich nazveme kresťanskými, lebo vychádzajú z kresťanstva, - hovorí sv. Teofán Zatvorník, - nijako ich nemôžeme nazvať Christovými cirkvami.

Christova Cirkev je založená svätými apoštolmi podľa návrhu a plánu Samého Hospodina, zjavená a potvrdená Duchom Svätým. Protestantské spoločenstvá sú založené svojvoľne, podľa ľudských plánov. Majú síce mnoho prevzatého z apoštolského podania, ale všetkému tomu je dané iné miesto a iný zmysel. Úplne zmenili pôvodný zmysel Cirkvi., vybrali si, čo sa im hodilo, k tomu doložili svoje a z tejto zmesi vytvorili svoje spoločenstvá. Čo je tu už Christovo...? Pravda, - hovoria, - že základom ich spoločenstiev je Písmo., no ani ich idea, ani plán, nie sú vzaté z Písma.

Apoštoli skutočnú ideu a plán Božej Cirkvi uskutočnili v diele budovania Cirkvi. K Cirkvi sa treba obrátiť a učiť sa z jej skúsenosti, a nie sám hľadať podstatu Cirkvi v Písmach, kde nie je jasne uložená.

... Ako postupujú protestanti? Rozbijú Cirkev a potom z týchto úlomkov s priložením kade - čoho vytvoria novú, samovymyslenú „cirkev“. Či možno z tohto očakávať, že tak náhodne padnú na Božiu cestu pravej Cirkvi?!“

„Z tohto si už sám môžeš utvoriť úsudok o protestanských cirkvách, - nakoľko sú oni zosnované podľa Božieho plánu, či skôr podľa svojho vymysleného plánu a idey. Sú skôr falzifikátmi Cirkvi, podobne ako falošná minca, alebo vyfabrikované víno... Víno z fabriky podľa vzhľadu, chuti, často aj podľa arómy, býva podobné skutočnému, no vo svojej podstate ním nie je, hoc na ňom často býva i zlatými písmenami vypísaná etiketa. Tak aj tieto „cirkvi“ sa podľa názvu volajú Christovými, no v skutočnosti nimi nie sú., a pre ich množstvo by ich skôr bolo treba nazvať fabrikovými cirkvami“.

„Takýmto prvým fabrikantom bol Martin Luther. Potom mu to z jeho „nepevnej ruky“ vytrhli iní a nafabrikovali množstvo „cirkví“, a aj tak ostali nespokojní. Fabrikovanie „cirkví“ sa stalo bojovou úlohou protestantstva a zdá sa, že bude pokračovať do skončenia vekov ... Všetci cirkevní fabrikanti, - hovorí sv. Teofán Zatvorník, - vychádzali a vychádzajú z myšlienky, že Cirkev Božia vytvorená apoštolmi na zemi už nie je. Samozrejme, že bez Cirkvi nemožno byť a tak je potrebné ju nanovo vytvoriť, k čomu oni pristupujú veľmi smelo, cítiac sa k tomu vyvolení len preto, že im to napadlo. Ale ako ju založiť, podľa akých pravidiel? Samozrejme, že podľa Písma. A tak sa zahlbujú do Písem, ... a topia sa.

V Písmach nie je uložený plán budovy Cirkvi, ale sú tu nejasné smerovky k nemu. Každý z cirkevných fabrikantov priznávajúc, že tápal, tvrdí, že práve on našiel tú pravú cestu. A tak stoja tieto cirkvi jedna vedľa druhej, - všetky považujúc seba za dedičskú, pravú cirkev, ... a ani jedna z nich takou nie je ... Ale podľa neklamného prísľubu Samého Hospodina je na zemi apoštolská Cirkev. A preto sú títo cirkevní fabrikanti dvakrát vinní: v tom, že sa púšťajú do diela, ku ktorému nie sú povolaní a v tom, že sa ani nesnažia vidieť pravú Cirkev Božiu, ktorá má byť po Božom prísľube na zemi do konca vekov. S veľkými ťažkosťami zakrývajú svoje oči, aby ju nevideli, lebo ona stojí priamo pred ich očami“.

„Rímsky pápež, - ďalej hovorí sv. Teofán Zatvorník, - zmenil mnohé dogmy, tajomstvá vyvrátil, oslabil pravidlá vedenia Cirkvi a všetko už ďalej nešlo podľa úmyslu Hospodinovho, ale iba k horšiemu. Potom sa objavil Luther – vzdelaný, ale svojvoľný človek. Hovorí: „pápež mení všetko, čo si zmyslí, prečo by sme to my nemohli zmeniť?!“ I začal tvoriť, prevracať všetko po svojom a takým spôsobom utvoril novú – luteránsku vieru, veľmi ďalekú a nepodobnú tej, o ktorej hovoril Christos, ktorú nám predali apoštoli. Po Lutherovi prišli „filozofi“. Vravia: „Luther vytvoril novú vieru, hoci z Evanjelií., ... ale podľa svojho umu. Prečo by sme my nemohli aj bez Evanjelia vytvoriť učenie podľa svojich myšlienok?“ – I začali premýšľať i hovoriť – o Bohu,  o svete, aj o človeku, - každý podľa svojho a narobili toľko učení, až sa z toho točí hlava, keď ich treba spočítať. A čo u nich platí? – „Ver, ako si myslíš., ži, ako chceš., nasýť sa všetkým, po čom tvoja duša túži“. – Široko a priestranne je u nich. No táto široká cesta vedie do záhuby, ako riekol Sám Hospodin.

Ťažko povedať ako je to s plnosťou, čistotou pravdy Božej u všetkých tých pápežencov, protestantov, anglikánov ... Pápeženci prví odpadli od pravdy, ale myslia si, že práve oni ju uchovávajú. Protestanti v mnohom odkryli falošnosť pápežencov, ale sami na pravdu nenatrafili. Práve naopak, ešte viac sa od nej vzdialili, vytvoriac svoju novú vieru, podľa svojej múdrosti, a nie podľa  pravdy Božej, mysliac si podobne ako pápeženci, že pravda patrí iba im. Angličanom sa zas nepáčila nemecká viera, tak si aj oni stvorili svoju, tiež podľa svojej múdrosti, vraviac si: Nemci majú to i ono zlé, my si vytvoríme svoju vieru, ktorá nám bude pasovať, - i urobili tak. ... Potom sa naplodilo množstvo vier, ktoré sa všetky chvália tým, že práve oni našli pravdu, hoc v skutočnosti odišli ešte ďalej. Lenže, keď oni hľadali pravdu nie tam, kde ju Boh položil, - hovorí sv. Teofán Zatvorník. – Lebo, čo je isté, plnosť čistej pravdy Božieho zjavenia prebýva v jedinej pravej Pravoslávnej Cirkvi“.

V dnešných dňoch máme ponad 5 tisíc spoločenstiev, ktoré sa nazývajú "kresťanskými".

Otvorme oči, bratia, kým nie je neskoro!!!

jerej Dušan N. Tomko