Život sv. veľkomučeníka Juraja Víťaza

Veličájem ťa, strastotérpče svjatýj Geórgije,

i čtím čestnája stradáňija Tvojá, 

jáže za Christá preterpíl jesí!

Svätý Juraj, Juraj Víťaz (Pobidonosec), pochádzal z Kappadokie v Malej Ázii, zo zbožnej kresťanskej rodiny. Rodičia ho viedli k zbožnosti a poskytli mu dobrú kresťanskú výchovu. Detské časy sv. Juraja neboli vôbec jednoduché. Už ako dieťa prišiel o svojho otca, ktorý mučenícky zahynul za Christa. Obdobie, keď prišiel o otca znášal ťažko, bolo to ťažké obdobie aj pre celý kresťanský národ, pretože bola to doba panovania cisára Diokleciána, najkrutejšieho prenasledovateľa kresťanov. Vďaka vzornej starostlivosti jeho matky, sv. Juraj napredoval vo vzdelaní, bol obdarený vysokou rozumnosťou, telesnou krásou a zdravím. Pre svoju fyzickú zdatnosť a telesnú krásu, bol povolaný do vojenskej služby. Vďaka svojej bystrosti a mužnosti rýchlo dosiahol vysokú hodnosť. Sláva z povýšenia ho nijako neovplyvnila, ba naopak, sv. Juraj neustále so zármutkom myslel na kresťanov, ktorí trpeli za Christa. Vysoká hodnosť spôsobila, že mal najbližšie k cisárovi a k členom cisárskej družiny. Cisár Dioklecián však nevedel, akú vieru vyznáva. Sv. Juraj sa v každom čase modlil k Bohu, aby sa stal hodným brániť kresťanskú vieru svojím vlastným životom. Netrvalo dlho, a po samotnom povýšení sv. Juraja, cisár Dioklecián vydal rozkaz, kde mali pochytať všetkých kresťanov, prinútiť ich zriecť sa Christa a prijať pohanstvo. Sv. Juraj, ako člen rady, ktorá vykonávala rozkazy o zrieknutí sa Christa, to nedokázal zniesť a pred tvárou samotného cisára s veľkou odvahou vyznal Christa. Prekvapený Dioklecián sa ho snažil prehovoriť a stiahnuť na svoju stranu, lenže sv. Juraj ešte s väčšou odvahou vyhlásil: „ Som kresťan a chcem zomrieť za Christa“. Po tomto smelom a verejnom vyhlásení cisár Dioklecián vydal rozkaz o uväznení a krutom mučení sv. Juraja. Vo väzení sv. Juraj pretrpel úžasné muky bez reptania a nadávania - ustavične oslavoval Boha. Cisár Dioklecián a vojaci sa vysmievali sv. Jurajovi slovami: „Kde je Tvoj Boh Juraj? Prečo ťa nezachráni?“ V tom zrazu začuli hlasný hlas z neba: „Neboj sa Juraj! Som s Tebou!“ Potom sa pri nezvyčajnej žiare zjavil anjel z neba v podobe chlapca, ktorý položil na sv. Juraja ruku so slovami „raduj sa“ a zrazu zmizol. Po tom všetkom cisár Dioklecián nechcel veriť vlastným očiam, čo videl a prikázal sv. Juraja zakopať do priekopy a zaliať vápnom. Sv. Juraj, v čase, keď odchádzal na nové mučenie, modlitebne vzýval Boha slovami: „Pane, Bože môj, Spasiteľ zarmútených, útočište prenasledovaných, nádej beznádejných, vypočuj modlitbu svojho služobníka a vzhliadni na mňa. Zmiluj sa a zbav ma od úkladov odporcov, daj mi silu uchrániť vyznanie Tvojho svätého mena až do konca. Nenechaj ma, Vládca, pre moje hriechy, aby moji nepriatelia nepovedali: Kde je jeho Boh? Ukáž svoju silu a osláv svoje meno na mne, Tvojom nepotrebnom služobníkovi. Pošli mojej nedôstojnosti Tvojho anjela, ochrancu Pane, Ty, ktorý si premenil Babylonskú pec na rosu a uchránil svojich služobníkov neporušených, lebo blahoslovený si na veky. Amen.“ Po tejto modlitbe sa sv. Juraj prežehnal, ľahol do priepasti a sluhovia cisára ho zasypali vápnom. Cisár Dioklecián, presvedčený o smrti sv. Juraja, vydal príkaz na tretí deň, aby telo sv. Juraja vybrali. No nastalo veľké prekvapenie! Sv. Juraja našli vo vápne celého a neporušeného. Sluhovia, vykonávajúci cisárov rozkaz, keď začuli chvály a modlitby samotného sv. Juraja a videli tento zázrak, uverili v Christa a oslavovali Boha. Dioklecián si dal okamžite predvolať sv. Juraja. Sv. Juraj pred cisárom stál celý, neporušený a šťastný. Cisár nútil sv. Juraja, aby mu prezradil, akými čarami ostal nažive. Sv. Juraj opäť s úžasom ospevoval, oslavoval jediného, pravého Boha. Pobúrený cisár Dioklecián vydal sv. Juraja na nové a nové mučenia. Sv. Juraj si pretrpel hnanie do väzenia v rozžeravených železných čižmách s ostrými klincami, nabitými do podošvy. Taktiež bol vydaný príkaz, aby ho bili po ústach, ktorými tak ospevuje Boha, taktiež bol bitý volskými žilami, kým sa Jeho krv nezmiešala so zemou, bol priviazaný na koleso, ktoré otáčali a nože pripevnené na podstavci zraňovali Jeho telo. Všetky tieto fyzické muky sv. Juraj znášal pokojne, trpezlivo a modlitbou. Dokonca musel vypiť jed, ktorý napriek vlastnostiam, aké má, s telom sv. Juraja nič neurobil. Sv. Juraj opäť aj pred cisárom vyznal Christa a povedal.: “Nemysli si cisár, že my sa zachraňujeme od múk čarami. Som zdravý a neporušený len vďaka Christovej sile, na ktorého My, Jeho učeníci, sa nádejame a nebojíme sa žiadnych mučení.“ Keďže cisár Dioklecián si aj napriek týmto silným slovám želal zahanbiť sv. Juraja, tak mu prikázal vzkriesiť nedávno pochovaného mŕtveho. Keď priniesli truhlu s mŕtvolou, sv. Juraj padol na kolená a úprimne sa začal modliť k Bohu. Pri posledných slovách modlitby, prítomní boli svedkami veľkého hluku, nastali otrasy zeme, truhla sa otvorila a mŕtvy vstal. Po tomto incidente mnohí, medzi ktorými boli aj čarodejníci a kadekto iný, uverili v Boha, padli na kolená a začali sa kajať a modliť. Keď cisár Dioklecián videl národ, ako sa obracia k Bohu, prikázal sv. Juraja zavrieť do temnice. Sv. Juraj, naplnený milosťou Božou, sa v temnici modlil:“ Sláva Ti, Vladyko môj, že nezahanbuješ nádejúcich sa na Teba. Ďakujem Ti, že pomáhaš na každom mieste a v každom čase. Neustále mi zjavuješ svoje dobrodenia a moju nedôstojnosť okrášľuješ svojím požehnaním. Obdaruj ma milosťou Pane, aby som do konca zahanboval silu diabla a skoro uvidel Tvoju nekonečnú lásku.“ Cisár Dioklecián vydal príkaz, v ktorom sa jasne písalo o sťatí hlavy sv. Juraja. Sv. Juraj po ukončení modlitby pokojne položil hlavu na kladu. Bol sťatý v r. 303. Jeho telesné pozostatky uložili v meste Lidde, v Palestíne. Jeho pamiatku si Cirkev pripomína 23. apríla / 6.mája.

Sv. Juraj je na ikone zobrazený ako rytier na koni, ktorý doráža draka. Toto zobrazenie sa zakladá na legende, kedy mal sv. Juraj zabiť draka, ktorý požieral ľudí a robil im zle. Taktiež, drak zobrazený na ikone je symbolom diabla a pohanstva, pretože sv. Juraj, aj napriek veľkému mučeniu, nezaprel Christa, ale s modlitbou a vierou išiel za ním.

Pripravila: Veronika Melicháreková