Zázrak v našom živote

15.09.2012 22:03

Ruský archimandrita Dositej vydáva toto svedectvo: Bolo to ešte v r. 1911., v čase, keď som študoval v Petrohradskej duchovnej seminárii. Medzi spolužiakmi sme súťažili, kto bude lepšie kázať. Každý z nás kázal dobre, mnohým sa kázne páčili., ale skutočné viera v týchto kázňach chýbala, - vyznáva archim. Dositej. Boli síce prepracované, ale chladné, bez tej skutočnej, spaľujúcej a očisťujúcej viery. Dostali sme ponuku ísť na slávnosť odkrytia mošči sv. biskupa Joasafa, belgorodského. Ale nikomu z nás sa tam veľmi nechcelo. Všetci sme boli presvedčení, že je zbytočné ísť pozerať na národ čakajúci iba na zázrak - na nejakú senzáciu. Nakoniec sme sa vybrali žrebom a vylosovaný som bol práve ja. Vôbec sa mi tam nechcelo.

Keď som tam prišiel, - pokračuje archimandrita, - vo svojom vnútri som cítil nepokoj. Pozeral som, čo sa dialo., zo všetkých strán Ruska prichádzali chorí, kaliky, toľko utrpenia, bolesti, že bolo až ťažko pozerať. Ťažko si len predstaviť ten pohľad - tisíce a tisíce chorých, slepých, posadnutých. Ležali po obidvoch stranách cesty, kade mali niesť ostatky svätého Joasafa. Stál som tam nepokojne, nič som neočakával od tejto chvíle. Zaujal ma však jeden postihnutý človek. Len pohľad na neho s človekom zachvel., úplne skaličený, pokrútený. „ ... Čo môže získať tento človek., môže mu niečo vôbec pomôcť?“ - lietali mi hlavou myšlienky.

Zrazu vyniesli sv. ostatky a vtedy som videl niečo, čo som nikdy nevidel a asi ani neuvidím. Skoro všetci chorí po celej dĺžke cesty sa uzdravovali - slepí videli, hluchí počuli, nemí začali rozprávať a kričať od radosti, kalikám sa vyrovnávali pokrútené končatiny. Od úžasu a údivu som sa triasol, keď som sledoval to, čo sa dialo naokolo. Nespúšťal som zrak z postihnutého človeka oproti mne. Keď sa truhla s ostatkami priblížila k nám, on roztiahol ruky, ozvalo sa strašné prašťanie kostí a on sa s námahou postavil na nohy. Pribehol som k nemu a spolu sme plakali. Aj mňa sa dotkol zázrak - do Petrohradu som sa vrátil ako nový, veriaci človek.

Tento úžas, o ktorom hovoril archim. Dositej, úžas z pocitu blízkosti Boha, denne zažívali Christovi súčastníci, Jeho učeníci, apoštoli., to isté pocítili učeníci sv. Jána Krstiteľa, keď ich poslal s otázkou za Christom, aby sa Ho opýtali - „Či On je Ten, Ktorý má prísť? Či treba čakať iného?!“ A On im odpovedal: - „Choďte k Jánovi a povedzte mu, čo ste videli: slepí vidia, hluchí počujú, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, mŕtvi vstávajú a všetkým sa zvestuje Evanjelium“ (Lk 7, 20 – 22).

Aj v tomto čase, v jednom z popaschálnych evanjelií nám Božie slovo hovorí o jednom z Christových zázrakov. Hospodin zdvíha z postele - z choroby človeka, ktorý bol dlhé roky spútaný chorobou. Počujeme, ako Zmŕtvychvstalý Christos vstupuje do života človeka, aby ho uzdravil, aby ho vyliečil a oslobodil od všelijakých pút, ktoré ho trápia., ABY UKÁZAL, ŽE ON JE HOSPODIN ŽIVOTA A SMRTI, ŽE ON JE HOSPODIN - PÁN KAŽDEJ SITUÁCIE, AJ TEJ, KTORÁ SA JAVÍ BEZNÁDEJNÁ. Hospodin úplne mení život človeka, ktorý bol do toho času odkázaný len na milosť, či nemilosť iných - a zrazu je zdravý, samostatný,  A JE IBA NA ŇOM, AKO ODPOVIE NA TÚTO MILOSŤ BOŽIU. ČI BUDE ĎAKOVAŤ BOHU A BUDE ŽIŤ PODĽA BOŽEJ VÔLE, ABY TAK VYJADRIL BOHU SVOJU VĎAKU, ALEBO NA TO SKORO ZABUDNE - ako to my ľudia často robíme a berieme to ako samozrejmosť, či „náhodu“.

V každom prípade vidíme, kedy Hospodin prichádza k človeku s milosťou zázraku., vidíme, že veľmi dôležitú úlohu zohráva jedno slovo, slovo VIERA - „Tvoja viera ťa zachránila., ... len ver a budeš zachránený“. Isus Christos, Ten istý včera, dnes i zajtra! Tak ako v minulosti, tak aj teraz robí zázraky v našom živote, a aj dnes je nevyhnutné to isté slovo - VIERA. Aj dnes Hospodin robí zázraky (tak, ako vtedy), ale nie pre zázrak sám, pre senzáciu, ALE PRE NAŠE DUCHOVNÉ ZBUDOVANIE.

My častokrát máme nezdravý pohľad na zázrak, očakávame  niečo veľké - chodenie po vode, možno lietanie vo vzduchu, niečo, čo vzbudzuje senzáciu. Lenže naša duchovnosť nemá spočívať na hľadaní zázrakov, hľadaní senzácie, ale na pravej, neochvejnej VIERE V HOSPODINA ISUSA CHRISTA., NA TEJ VIERE, KTORÁ MÁ MOC UZDRAVIŤ, ZACHRÁNIŤ - A PRÁVE V TEJTO VIERE UVIDÍME, ŽE CELÝ NAŠ ŽIVOT, KAŽDÝ JEDEN DEŇ JE ZÁZRAKOM.

Skutočný Boží zázrak je ten, ktorý v nás buduje VIERU a vedie nás k POKÁNIU. Pravý zázrak nás vedie k ÚPLNEJ ZMENE A NÁPRAVE ŽIVOTA - TAK, ŽE NÁS MENÍ ZO STARÉHO, HRIEŠNEHO, ČLOVEKA, NA ČLOVEKA NOVÉHO, BOŽIEHO. TOTO JE SKUTOČNÝ ZÁZRAK, PO KTOROM BY SME MALI TÚŽIŤ, O KTORÝ BY SME MALI PROSIŤ HOSPODA BOHA. A On nás vypočuje !!! Na koľkých miestach počas Svojho pozemského života prišiel k človeku, sklonil sa k nemu, vyviedol ho z choroby, diabolského spútania, keď ho človek s vierou prosil - „Hospodi, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou“. A aj keby naša viera nebola až taká pevná, ale túžili by sme sa zmeniť, ani vtedy nás Hospodin neopustí. Musíme však o to prosiť., tak, ako otec v Evanjeliu, ktorý prišiel za Christom, aby zachránil jeho syna a Isus mu hovorí „VER!“ Tento utrápený otec, ktorý už pochodil po všetkých lekároch, šarlatánoch, ktorý už stratil vieru, že jeho syn vyzdravie, zrazu v Christovi vidí poslednú nádej a hovorí: „HOSPODI, POMOŽ MOJEJ NEVIERE!“ A vidíme, Hospodin uzdravuje chlapca, dáva mu nový život, a takisto aj jeho otcovi.

Nehľadajme znamenia, nehľadajme zázraky pre nich samé, lebo je to dokonca nebezpečné pre náš duchovný život, aby sme neprepadli do démonských lákadiel, ktoré sa snažia napodobňovať Boha a Jeho skutky, lenže sú len falošným pozlátkom. Ale túžme po pravom Božom zázraku, ktorý vedie k ZMENE ŽIVOTA - ZMENE ŽIVOTA CEZ POKÁNIE, KTORÉ NÁS VEDIE K HOSPODU BOHU.

NAJVÄČŠÍ ZAZRAK, KTORÝ VSTÚPIL DO ŽIVOTA ČLOVEČENSTVA - BOLA A JE PASCHA CHRISTOVA !!! Pascha, ktorej už význam slova znamená PRECHOD -  prechod starozákonného Izraela z otroctva do slobody Zasnúbenej zeme., ale aj náš prechod - prechod každého jedného z nás, ktorý uveríme Bohu a prijmeme Jeho pozvanie stať sa Božími deťmi a dedičmi Božieho kráľovstva. Náš prechod z otroctva hriechu k slobode v Bohu, náš prechod spod vlády smrti do radosti Christovho zmŕtvychvstania.

Druhým najväčším zázrakom je OBRÁTENIE HRIEŠNIKA.  Ako hovorí Hospodin - „vtedy sa anjeli v nebi radujú“, ... lebo vtedy mäkne najtvrdšia skala - ľudské srdce a z otroka pekla sa stáva Božie dieťa a dedič Nebeského kráľovstva.

Z mnohých životných príbehov by sme mohli svedčiť o tom, že Hospodin Boh neopúšťa človeka, ale mu stále prichádza s pomocou, neraz aj s milosťou veľkého zázraku, keď vidí, že je to potrebné k našej spáse - uzdravenie, zvláštna pomoc a ochrana Božia v nebezpečenstve, či to tiché nenápadne Božie blahoslovenie, ktoré nás sprevádza v našom živote.

Keď sme vo svojom živote pocítili tú veľkú milosť, že Boh k nám prišiel s uzdravením nášho tela, či duše - ďakujme Mu z celého srdca. Ale, aj keby sme vo svojom živote mali niesť nejaký kríž – za ten ešte viac ďakujme Hospodu Bohu, lebo kríž je kľúčom, ktorý otvára Nebeskú bránu. A nakoniec všetci spolu, starí i mladí, chorí aj zdraví, všetci, ktorí sme začuli Boží hlas a vybrali sme sa na cestu s Ním, prosme milostivého Hospodina o milosť toho najväčšieho zázraku – slzy pokánia a túžbu byť na veky s Hospodom Bohom v Nebeskom Kráľovstve.

otec Nikodim

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode