PRVÉ KÁZANIE NA BREHU JORDÁNU...

15.09.2012 22:18

jerej Dušan N. Tomko

Pred tým, než Hospodin Isus Christos začal Svoju spásonosnú misiu medzi ľuďmi, vystúpil na Jordáne sv. Ján, ktorý tam kázal o pokání, krstil a ohlasoval skorý príchod Mesiáša – Božieho Baránka, Ktorý sníme hriech sveta, - Ktorého nakoniec aj pokrstil v Jordánskych vodách.

Ján, tak ako aj neskôr Hospodin Isus Christos, začínajú svoje kázanie, pôsobenie, tými istými slovami: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo Kráľovstvo Nebeské“.

Kráľovstvo Božie, ako neskôr hovorí Spasiteľ Pilátovi, nie je kráľovstvom z tohto sveta. Kráľovstvo Božie je najdokonalejšou harmóniou lásky., je to spoločenstvo, ktoré zjednocuje Boha a ľudí dokonalou láskou. Ale, aby sme mohli dosiahnuť toto Kráľovstvo, hovorí Hospodin, je nám nevyhnutné pokánie.

„Pokánie“, to nie je len jeden moment „zmierenia“, pokánie musí byť spôsobom myslenia, ktoré vedie ku každodennému odhodlaniu odtrhávať sa „od jedného a smerovať k druhému“. Je toho veľmi veľa, od čoho je potrebné odtrhnúť sa, keď sme si vybrali život s Bohom a s inými ľuďmi v Kráľovstve Božom. V prvom rade je treba snažiť sa z nášho života vytrhnúť egoizmus, sebalásku. Vytrhnúť sa z vlastných falošných predstáv o sebe samom, že všetko sa musí točiť okolo nás a slúžiť nám. Christovo Evanjelium nás učí, že hoci stojíme v centre, ale len preto, aby sme my slúžili všetkým. Musíme sa odtrhnúť od všetkého toho, k čomu priliplo naše srdce., od všetkých pút, ktoré nie sú láskou, ale skôr počarovaním. Putá musia byť nevyhnutne strhnuté – lebo sa inak ťažko dokážeme stať slobodnými. Len v skutočnej slobode, - o ktorej hovorí Christos, - môžeme vstúpiť do Božieho Kráľovstva lásky.

Je mnoho toho, od čoho je nám treba odpútať sa., ale je aj prečo, aby sme sa podujali k tomuto rozhodnutiu. A tým „prečo“ je Sám Boh, náš Spasiteľ a Osloboditeľ, Ktorý túži, aby každý z nás sa stal v plnej miere ČLOVEKOM A PRIJAL ŽIVOT, PRE KTORÝ SME BOLI POVOLANÍ NA POČIATKU V RAJI. o tom bolo Jánovo kázanie pri Jordáne, o tom bola Christova spásonosná misia medzi nami – KAJAJTE SA, ... LEBO SA PRIBLÍŽILO KRÁĽOVSTVO BOŽIE – ODTRHNITE SA Z POROBY A PÚT OČÍ, UŠÍ, SRDCA, CHORÝCH VZŤAHOV, ... LEBO SÁM HOSPODIN STOJÍ A KLOPE NA DVERE NÁŠHO SRDCA, ABY NÁM DAL ŽIVOT VEČNÝ., ŽIVOT V PLNOSTI SLOBODY A V BOŽEJ PRÍTOMNOSTI!

Denne nám znie Božie slovo, ktoré sa pokúša doklopať na naše srdce, snaží sa nás viesť ako deti cestou života. Ako hovorí prorok – V ten deň, keď začujeme ten hlas, nezahlušujme ho v sebe, - ale otvorme svoje srdcia, dovoľme mocnému Božiemu slovu upevniť Boží trón v našej duši a premeniť nás v skutočné chrámy Živého Boha.

Ďalším, povšimnutia hodným, momentom misie na brehu Jordánu bol samotný „hlas znejúci púšťou“. Keď sa totiž Jána pýtali kým je, - sám o sebe hovoril, že je „hlasom volajúcim na púšti“. Každý jeden z nás, ktorí sa hlásime, že sme Christovi, by sme mali byť takým „hlasom volajúcim v púšti tohto sveta“. Nie egoistickým hlasom, ktorý sa svetom derie hlava-nehlava a kričí „TU SOM“, ale práve podľa príkladu sv. Jána Krstiteľa, ktorý nezacláňa Christov obraz sám sebou, svojimi dobrými, či zlými vlastnosťami, ale je tak jednoducho priezračný, aby skrze neho bolo vidieť prichádzajúce Slnko Pravdy, Christa., ... aby aj v nás a skrze nás, tento svet uzrel Hospodina. Aby náš hlas bol hlasom Božím, ktorý bude pozývať všetkých k životu večnému.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, k čomu sme vlastne povolaní a každý sám si odpovedzme na to, či v tej chvíli, kedy nám znejú slová prvého Jánovho kázania a Christovho volania k pokániu, nebolo by treba aj nám začať svoj život, svoj vzťah s Bohom, nanovo, - tak, ako to urobili mnohí, ktorí vo svojej dobe stretli sv. Jána pri Jordáne, či Isusa z Nazareta.

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode