POKÁNIE

Pádom v raji sa človek oddelil od Boha, avšak nestratil cit, ktorý ho viazal so Stvoriteľom. Preto už v začiatkoch biblickej zvesti sa presvedčujeme o tom, že na znak odpustenia ľudia v Starom Zákone prinášali obete Bohu na odpustenie svojich hriechov. Najvyššiu obeť však priniesol sám vtelený Boží Syn. Bola to obeť lásky, zmierenia, poníženia a pokory. Tým sa opäť otvorila človeku cesta k Stvoriteľovi. Na začiatku tejto cesty je však pokánie. Z tohto dôvodu už Ján Krstiteľ a Predchodca Mesiáša vyzýval k pokániu: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Nebeské Kráľovstvo“ (Mt 3, 2) a udeľoval Židom krst pokánia. Začiatok Christovho pôsobenia je opísaný následovne: „Odvtedy začal Isus hlásať a hovoriť: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo Nebeské Kráľovstvo“ (Mt 4, 17).

Pravoslávna Cirkev učí, že každý človek môže činiť pokánie, samozrejme iba vtedy, keď chce. Preto je pokánie prejavom vôle človeka. K pokániu nikto nikoho nemôže prinútiť. To je zdôvodnením toho, prečo Christos neprikazoval, ale vyzýval činiť pokánie.

Hriechom sa človek oddeľuje od Boha i od svojho blížneho. Preto Cirkev dáva možnosť hriešnikovi napraviť svoj život a konanie vo sv. tajine pokánia.

Pokánie si vyžaduje nielen vypočítanie zlých skutkov, ktoré sme učinili, ktorými sme sa oddelili od Boha a blížnych, ale zmenu myslenia a následne aj konania. Boh nechce od nás vydanie štatistického prehľadu o našom konaní. Boh chce, aby sme žili ako On, v zhode, porozumení a láske. Iba život v láske je životom v Bohu. Každý, kto nežije v láske, nežije v Bohu a jeho reči a skutky o kresťanstve sú ničím.

Takýto obrat v myslení sa vyžaduje od kresťana, ktorý činí pokánie.

Svoje hriechy vyznávame pred Bohom a kňazom, ktorý by nám mal poradiť, ako zmeniť svoj doterajší spôsob života. Ako žiť, aby život pre nás bol napredovaním v konaní dobra. Boh je Dobro a iba dobro nás zjednocuje s absolútnym Dobrom. Dobro neprebýva tam, kde je zlo, pretože sú to protiklady, ktoré sa vzájomne vylučujú.

Kto koná zlo, nie je Boží človek, ale človek démona. Z tohto dôvodu sa vyvarujme konania zla, lebo iba život v láske je garantom našej spásy.

Prečo je pokánie zmena života? Odpoveď je biblická. Christos absolvoval „preobraženije“ – premenenie, preto všetci, čo chcú dosiahnuť spásu, musia prejsť „preobraženijem“ – premenením za pomoci Svätého Ducha.

Christos nám počas Svojho pôsobenia prezentoval, ako vyzerá pravdivé pokánie, keď nám vyrozprával podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi a o márnotratnom synovi. Práve márnotratný syn dospel do takého štádia života, že padol až na tu najnižšiu úroveň. Ale vrátil sa do domu svojho otca, ktorý ho prijal so všetkými poctami. Vidieť teda, že z každej cesty je možný návrat k Bohu. Boh je natoľko milosrdný, že príjme nápravu aj toho najväčšieho hriešnika. Svedectvom toho je aj prípad ženy - hriešnice, nad ktorou sa Christos zmiloval a odpustil jej previnenia.

Snažme sa vyvarovať pri pokání akéhokoľvek formalizmu. Formalizmus ešte nikoho nezmenil, a ani neoslovil. Formálne vykonaná spoveď neprináša nijakého úžitku pre náš duchovný rast. Vyvarujme sa farizejstva, ktoré v dnešnej dobe nazývame krajším slovom diplomacia. Farizejstvo, nie farizejov, zavrhol Christos a nazval ich obielenými hrobmi.

Úprimnosť srdca povznáša človeka a vedia ho k Stvoriteľovi. Preto sa vždy snažme o zmenu života k dobru, lebo v tom je spása.