MYŠLIENKY SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO O VÝCHOVE DETÍ

11.02.2013 10:47

 

Dňa 27. januára si svätá pravoslávna Cirkev pripomenula udalosť Prenesenia pozostatkov (moščí) sv. Jána Zlatoústeho. Ján Zlatoústy po grécky Chryzostomos bol veľký učiteľ a hierarcha Cirkvi, ktorý zomrel v r. 407 v meste Comana na mieste exilu, do ktorého bol odsúdený vďaka intrigám cisárovnej Eudoxie za smelé vyčítanie zlozvykov, ktoré panovali v Konštantínopole v cisárskom sídle. Prenesenie jeho čestných pozostatkov z Comany do Konštantínopola sa udialo v r. 438, tridsať rokov po smrti svätca, keď panoval syn Eudoxie, cisár Theodosius II. (408-450).

Chcel by som priblížiť niekoľko myšlienok z diela tohto vzácneho a výnimočného človeka, pretože ich hĺbka sa nás týka dnes tak, ako pred 1600 rokmi. Človek nemusí byť detský psychológ, aby zistil, koľko ťažkostí majú dnešní rodičia a aký žalostný je duševný stav dnešných detí, aké sú rozmaznané, agresívne, nezodpovedné, ako vyslovene neúctivé k starším, ako prejavujú kompletnú ľahostajnosť k majstrovským umeleckým dielam a literatúre, lačno konzumujúc mládežnícku subkultúru, ktorá sa na Západe nazýva - "kultúrou rocku – sexu - drog", ako sú závislé na peniazoch, bohatstve, materiálnych potrebách k dosiahnutiu úspechu ... Ale asi najviac smutné je to, že sa objavuje akýsi pocit fatálneho zlyhania u dospelých vo vzťahu k deformitám mládeže. Hovoria, že sa nedá s tým nič robiť, je taká doba, sú také okolnosti, dnes sú také deti. ... Všetci sa predsa drieme do roztrhania tela, len aby sme im, mladým, zabezpečili dôstojný život. Odkiaľ máme nájsť čas a silu aj na duchovné vzdelávanie a výchovu?

Šestnásť storočí pred nami takýchto "materiálne založených" rodičov poúčal sv. Ján Zlatoústy. "Často mnoho otcov robí všetko pre svojho syna, aby mal dobrého koňa, nádherný dom alebo drahé nehnuteľnosti, ale o to, aby mal dobrú dušu, sa stará iba máloktorý z nich. Práve tým sa narúša celý svet, celá spoločnosť" (Homília 60).

Všimnite si, že veľký učiteľ Cirkvi neváhal dať problému zlého rodičovského vychovávania celospoločenskú vážnosť. Môže normálne existovať celé spoločenstvo ľudí na zemi, môže, ako hovorí Zlatoústy, "život prežiť", ak stovky miliónov rozpustilých a nevychovaných detí vyrastú a stanú sa neľudskými, ba až zverskými dospelými?

"Preto je potrebné zamerať sa na to, aby deti boli bohatými nie striebrom a zlatom a podobne, ale aby boli bohatšie v zbožnosti, rozumnosti a ďalších cnostiach, aby netúžili po prepychu".

Tieto slová jasne vyvracajú súčasnú ideológiu spotreby, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby ľudia od útleho veku pociťovali potrebu po mnohosti, prepychu, aby sa s dospievaním u nich stále viac prejavoval smäd po bohatstve, potešení, pohodlí, prepychu, aby zajtra chceli to, na čo dnes ani nepomysleli - a tak ďalej do nekonečna. Alebo skôr, do hrobu.

Bez ohľadu na duchovne škodlivé ideológie počas histórie sú na prvom mieste, tvrdil Ján Zlatoústy,  za výchovu detí zodpovední rodičia. "Vari som nedal tvojho syna od počiatku žiť s tebou, - spýta sa Boh, -  neustanovil som ťa jeho učiteľom, vychovávateľom, správcom a vodcom? Nedal som do tvojich rúk všetku moc nad ním? Akú môžeš mať výhovorku, ak si nevšímaš jeho neposlušnosť? Čo povieš na to? To, že je už bezuzdný a tvrdohlavý? Ale to si mal predvídať na začiatku, keď bol schopný sa obmedziť a bol ovládateľný, mal si ho poúčať, čo je správne, potrestať jeho duševné poklesky. Veď hovorí múdry: "Máte synov? Učte ich a ohýbajte ich krk v ich mladosti" (Kniha Sirachova. 7: 25).

Sv. Ján dáva príklad zo Starého zákona - kňaza Eliho, ktorého Boh potrestal za nedostatok prísnosti vo vzťahu k dospelým synom (!). Pre dnešných rodičov, ktorí sa obávajú prísne vychovávať deti, pretože je teraz v móde tzv. "nedirektívna pedagogika", je tento príklad viac ako aktuálny. "Mal dvoch synov tento Eli, ktorí sa oddali páchaniu zla. Neviedol a nenapomínal ich, alebo ak aj napomínal, tak nie s dostatočnou silou a s náležitou starostlivosťou. Nestačí však iba povedať, alebo povzbudiť, ale človek musí vštepiť veľký strach, aby zastavil nedbanlivosť mladosti. Podobne vychovávajú svoje deti aj mnohí dnešní otcovia: Pretože sa nechcú nejako dotknúť svojich synov, žijúcich bezstarostne a neslušne, často potom vidia, ako ich deti končia páchajúc ťažké trestné činy, sú odsúdení do väzenia, dokonca si v beznádeji siahajú na život. Lebo, ak ich nechceme trestať, prilipnú k zlým a skazeným ľuďom, priečia sa všeobecným zákonom a sú potrestaní pred očami všetkých, po takom procese končiacom na súde rozsudkom sa často hanbí a trpí celá rodina. A tak, ak sa my nestaráme o deti, potom ich vystavujeme zbytočnému nebezpečenstvu až životným tragédiám, ktoré často končia úplným pádom do priepasti hriechu".

Nie je to nič nové pod slnkom! Z vyššie uvedeného citátu je zrejmé, že zástancovia "nedirektívnej" pedagogiky sa vyskytovali už v IV. storočí.

Vyskytovali sa aj takí rodičia, ktorí, rovnako ako dnes, sa snažili zriecť zodpovednosti za výchovu detí, s odkazom na absurditu a márnosť výchovného úsilia. "Nehovor mi, že je nemožné obmedziť mladosť. Všetko zlo pochádza z našej nesvedomitosti, pretože od samého začiatku, už od raného veku, nevedieme deti k zbožnosti. Často ich pustíme na diskotéku, či do kina, no do chrámu ich málokedy nútime ísť".

V súčasnosti často počuť od pravoslávnych rodičov, že sa boja prikázať svojim deťom, aby chodili do chrámu. Takto ich však  môžeme odbiť od chrámu na celý život. A ak sa sami neprinútia? Prídu? Kto vie - možno prídu, alebo nie!!! A ak neprídu, aká sila ich v dnešnej životnej realite ochráni pred morálnym pádom?

Sv. Ján bol obzvlášť tvrdý na otcov, ktorí zanedbávali výchovu detí. Je ťažké si predstaviť, čo by povedal mnohým dnešným otcom! "Ako sa odvažuješ - pýtal sa nahnevane, - nazývať sa otcom, keď takto zrádzaš vlastné dieťa a nechávaš ho rásť v hriešnosti a nevychovanosti?" "Ak vidíte kohokoľvek, že ubližuje, či bije vaše dieťa, či sa nenazlostíte, ba priam častokrát nerozzúrite, až do nepríčetnosti a okamžite sa nevrháte ako dravá zver na toho človeka, len aby ste svoje dieťa uchránili? A keď vidíte, ako diabol každý deň premôže vaše dieťa, ako ho démoni vlečú k hriechu, akosi sa nebojíte, a neodvádzate svojho syna od toho divokého zvieraťa, diabla".

Dnes je veľmi nepopulárne vychovávať svoje deti v strachu. Hovorí sa, že v žiadnom prípade ich nesmieme strašiť akýmkoľvek trestom, a tobôž trestom Božím. Sv. Ján Zlatoústy mal opačné názory.

"Ak by strach nebol blahom, potom žiadni otcovia by nezverovali deti vychovávateľom a učiteľom v školách, ani by nejestvovali mestské rady so správcami mesta. Nič tak nepotlačuje hriech a nič nedáva rásť cnostiam viac než nepretržitý strach - bázeň. Preto, kto nežije v strachu - bázni, ten nemôže byť cnostný. Ak by strach, čiže bázeň nebola dobrá, Christos by nepovedal toľko mnohých a zdĺhavých poučení o večnom trápení a mučení pre hriešnikov. Strach nie je nič iné ako múr a oplotenie pred hriechom" (Homília 48).

Na záver ešte jedno poučenie pre nás, rodičov XXI. stor.: "Hoci by celý náš život bol nábožný a spravodlivý, budeme kruto trestaní na poslednom súde, ak sa nestaráme zo všetkých síl a možností o spásu duší našich detí. Deti – tie nemáme náhodou. Sú darom Božím. Sme zodpovední za ich spasenie".

 

spracoval jerej Marek Gubík

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba webu zdarmaWebnode