Blažená Xénia Peterburgská

Blažená Xénia pochádzala z početnej, bohatej rodiny. Narodila sa v prvej polovici 18. storočia, pravdepodobne niekedy v rozmedzí rokov 1719 - 1730. O jej rodičoch, ako aj o detstve, či súrodencoch, nie sú zachované dôveryhodné informácie.

Ako 18-ročná prijala Tajinu manželstva s plukovníkom Andrejom Feodorovičom Petrovom. Dni spoločného života si užívali v radosti, v hojnosti a v sláve. Radosť však netrvala dlho. Manžel Andrej po ôsmych rokoch manželstva blaženú Xéniu náhle opustil. Zomrel nečakane, bez pokánia.

Pre blaženú Xéniu nastalo obdobie plné žiaľu, trápenia a výčitiek. Smrť manžela ju zasiahla natoľko, že všetko, čo podedila, rozdala chudobným, chorým a bezdomovcom. Posledné peniaze odniesla do chrámu. Ľudia naokolo si pošepkávali, že sa asi pomiatla. Stala sa z nej tuláčka a žobráčka Peterburgu. Ľudia jej núkali pomoc, ale blažená Xénia verejne vravela ľudu: „Xénie už niet! Teraz pred Bohom sľubujem, že budem žiť za Andreja, aby som vykúpila jeho hriechy!“ Zo strany ľudí zostala nepochopená, no ona to robila z lásky. Obliekajúc si mužský odev, presviedčajúc ostatných čudnými slovami: „Xénia zomrela“, a reagujúc iba na meno svojho zosnulého manžela, bola vystavená dennodennému posmechu, ktorý ale s trpezlivosťou a pokorou znášala. Stala sa bláznom pre Christa. Odev sa postupne na nej rozpadal, topánky zodrali, keďže celé dni blúdila po Peterburgu a v noci sa zdržiavala za mestom v poli. Rozpadávajúci odev ju prinútil prijať milodar v podobe zelenej blúzky a červenej sukne.

Celé noci prebdela v modlitbe na kolenách, robiac zemné poklony na všetky svetové strany, bez ohľadu na počasie. Blažená Xénia, ak prijala milodary, ihneď ich rozdala chudobným. Obyčajní i vznešení ju obdivovali pre jej silu a pevnosť viery. Nesmierne úsilie blaženej Xénie priťahovalo mnoho ľudí, či už zo zvedavosti, či s túžbou o pomoc. Blažená Xénia sa plne oddala Bohu a bola nápomocná všetkým, ktorí s vierou v Trojjediného Boha ju vyhľadávali. Stala sa súčasťou každodenných starostí, radostí, ale bola nápomocná aj v trápeniach a smútku. Rodičia ju vyhľadávali a dúfali aj v obyčajné uzdravujúce pohladenie ich chorých detí blaženou Xéniou. Kupci ju volali do obchodu dúfajúc, že si vezme, čo i len oriešok, lebo sa to stane pre nich požehnaním a bude sa im lepšie dariť. Na ulici sa ľudia k nej približovali, čo i len na krok, aby pocítili jej prítomnosť. Rodiny, ktoré navštívila, boli šťastné. Každý hovoril o Xénii, ako o chodiacej radosti nosiacej pokoj. Blažená Xénia za každého počasia chodila prinášať vrúcne modlitby k Bohu na hrob svojho manžela. Neďaleko cintorína stál schátraný chrám. V tom období sa rozhodlo o výstavbe kamenného chrámu, ktorý ak s Božou pomocou bez ťažkej techniky (ktorá vtedy ešte nebola) postavia, bude zasvätený Matke Božej - Smolenskej. Každým dňom sa na výstavbe chrámu pracovalo, avšak nikto nerozumel, kto v tme, po nerovnom lešení, za každého počasia, vynáša tehly nahor. Ľudia sa zo zvedavosti dohodli, že budú rozostavaný chrám celú noc sledovať. Uprostred noci stretli blaženú Xéniu, ako vlastnými rukami, s tichou modlitbou, vynáša tehly po lešení.

Boh ju počas života obdaril prozreteľnosťou, a taktiež darom uzdravovať chorých. Predvídala aj čas svojho odchodu. K Hospodinovi odišla na cintoríne, neďaleko manželovho hrobu, sediac pod stromom. Zomrela okolo roku 1803. Správa o odchode blaženej Xénie zarmútila celé mesto. Všetci sa prišli s blaženou Xéniou rozlúčiť a pomodliť sa za jej večný pokoj.

Hrob blaženej Xénie vyhľadávalo a vyhľadáva množstvo ľudí prosiacich o pomoc. Po smrti obyčajný náhrobný kameň časom vymenili a miesto jej odpočinku je zdobené honosným mramorovým náhrobkom. Dodnes hrob navštevujú biedni aj bohatí, robotníci, kňazi, lekári...! Príhovorom svätej blaženej Xénie Peterburgskej sa aj v týchto časoch dejú Božie zázraky.

Pripravila Veronika MELICHAREKOVÁ