Zázraky sv. Spiridona, veľkého divotvorcu Trimifuntského I.

17.05.2014 20:06

 

Raz postihlo ostrov /Korfu/ veľké nešťastie. Jeho obyvatelia nemohli žať a zberať úrodu z polí. Všetko im zničila búrka. Tí, ktorí mali zhromaždenú pšenicu vo svojich sýpkach z minulého roku jedli, pili a zabávali sa. Nebrali ohľad na chudobných. Aby ešte viac zbohatli, dvíhali ceny.
V čase veľkého hladu a zúfalstva prišiel istý chudobný človek so slzami v očiach k jednému boháčovi a povedal mu: „Prosím ťa, veľmi ťa prosím, požičaj mi trochu pšenice, aby som zachránil svoju rodinu“. Keď to hovoril, kľakol si na kolená pred boháčom, aby sa nad ním zľutoval. Avšak jeho kamenné srdce sa neobmäkčilo. Nebolo v ňom štipky dobroty. Ironicky a chladne sa na neho pozeral. Nezmohol sa ani na to, aby mu povedal aspoň nie...

Vtedy tento chudobný človek pochopil, že márne čaká zľutovania od chamtivca. Prestal prosiť, dvihol sa a odišiel. Aby si však uľavil, utekal k sv. Spiridonovi. Vyrozprával mu o ťažkých dňoch, ktoré prežíval. Hovoril mu o tvrdosti boháča. Spiridon ho pozorne vypočul a povedal mu: „Nezarmucuj sa. Zajtra uvidíš svoj dom plný bohatstva a boháča budú všetci odsudzovať a vysmievať sa z neho. Bude ťa prosiť, aby si sám zobral toľko pšenice, koľko potrebuješ“. Chudobný to považoval za útechu pre chorého a myslel si, že Spiridon to povedal, len aby ho utešil.

O polnoci sa začalo blýskať a hrmieť. Husto pršalo a o chvíľu sa strhla hrozná búrka. Voda sa všade rozliala a brala všetko, čo jej stálo v ceste. Tiekla aj do sýpky boháča. Pšenica i strukoviny boháča sa spolu s vodou vyliali na cestu. Jeho veľká sýpka s toľkým bohatstvom už neexistovala. Kto chcel, mohol zbierať na ceste jeho pšenicu. Nasledujúci deň sa búrka utíšila. Boháč sa prizeral na nešťastie, ktoré ho postihlo a veľmi plakal. Mnohí chudobní, medzi nimi aj ten, ktorý si od neho chcel požičať trochu pšenice, tam bežali, aby si niečo vzali a nasýtili svoje rodiny. Keď nemilosrdný boháč videl, ako si rozoberajú jeho bohatstvo, nepreukázal svoju zlobu. Ba naopak, aby sa ukázal ako ľudomilný, hovoril chudobným, aby si zobrali z pšenice koľko chcú. A tak chudobný, ktorý prosil o pomoc, ale nedostal ju, naplnil svoj dom pšenicou.

 

Raz iný chudobný, známy sv. Spiridona, sa ocitol vo veľkej núdzi. Jeho rodina hladovala a nemala ani kúsok chleba. Aj on navštívil toho istého boháča, aby si od neho požičal pšenicu. Veril, že sa tento chamtivec zmenil po prvom výstražnom treste, ktorý na neho dopustil Boh. Ale mýlil sa. Boháč zostal rovnaký, a dokonca ešte tvrdší ako predtým. Len čo počul chudobného, povedal mu: ,,Bez peňazí ti nedám ani zrnko pšenice!“ Chudobný odišiel a zašiel za Spiridonom. Vyrozprával mu o svojom nešťastí a sťažoval sa na správanie boháča. Svätý Spiridon, ktorý vedel posilniť vieru a zmierniť zármutok, utíšil jeho bolesť i poslal ho domov.

Ráno Spiridon prišiel do domu chudobného a dal mu kúsok zlata v tvare hada a povedal mu: ,,Choď, dieťa moje, daj toho krásneho zlatého hada ako zálohu, aby si zobral, čo potrebuješ“. Chudobný sa potešil a ihneď utekal do domu boháča. Len čo zbadal tento chamtivec zlato v rukách chudobného, zostal celý bez seba. Jeho tvrdá a krutá tvár bola okamžite láskavá. Pekne ho prijal a dal mu toľko pšenice, koľko potreboval, na sejbu i na jedenie pre celú rodinu. Keď prišla žatva, vďaka Božej vôli mal chudobný na svojom poli veľkú úrodu, takže mohol vrátiť boháčovi svoj dlh a naspäť si vziať zlatého hada, ktorého mu dal ako zálohu. Bol veľmi šťastný a hneď išiel k sv. Spiridonovi, aby mu vrátil kúsok zlata a poďakoval mu. Spiridon vzal zlato do rúk a so sladkým úsmevom svätej duše mu povedal: „Poďme teraz, dieťa moje, vrátime toto zlato ľudomilnému Bohu, ktorý ho s láskou požičal“. Obaja išli nejaký kúsok a mlčali. Pri jednej peknej záhrade Spiridon zastal a položil zlato na zem. Zodvihol oči k nebesiam a modlil sa so slovami: „Vládca, Hospodi Isuse Christe! Ty môžeš všetko stvoriť, zmeniť a pretvárať Svojou vôľou. Ako v dobe Mojžiša si premenil jeho palicu na hada a ako toto zlato si urobil z hada, urob aj teraz takúto premenu. Prosím ťa, daj mu počiatočnú podobu, aby bolo oslávené Tvoje Najsvätejšie meno, a aby sa tento človek dozvedel o Tvojej starostlivosti o nás pominuteľných“. Vtedy sa uskutočnil veľký zázrak. Kov postupne strácal svoj lesk. Potom sa začal hýbať a vlniť. Ožil a bol z neho plaz. Bol to had, ktorý sa plazil do svojho hniezda, odkiaľ ho vzal sv. Spiridon a premenil na zlato. Chudobný človek zostal celý bez seba, keď videl tento prekvapujúci a zvláštny zázrak. Kľakol si na zem, začal plakať a hovoril: „Bože, ďakujem Ti za to, že si mi ukázal Tvoju Božiu moc. Som nehodný cti, ktorú si mi preukázal“. Spiridon ho zodvihol zo zeme a povedal mu, aby oslavoval Všemohúceho Boha a nikdy sa nespoliehal na ľudí.

 

Istý cnostný kresťan a blízky priateľ sv. Spiridona bol ohováraný niekoľkými zlými ľuďmi, ktorí ho nenávideli pre jeho cnosti. Ohováranie bolo také veľké, že miestodržiteľ ho odsúdil na smrť. Len čo sa o tom dozvedel Spiridon, ihneď utekal na miesto, kde držali spútaného jeho priateľa, aby ho vyslobodil. Dobre vedel, že je nevinný.

Bola zima. Kvôli častým dažďom bola cesta ťažko schodná. Na jednom mieste cesty, ktorá viedla do mesta, kde bol spútaný priateľ Spiridona, sa vyliala rieka a silným prúdom sa valila po ceste. Nikde nebolo možné prejsť na druhú stranu. Spiridon si v tej chvíli spomenul na to, čo urobil Józue, keď prechádzal s archou cez Jordán. Postavil sa na breh a mocným hlasom povedal rieke: „Stoj! Pán všetkého prikazuje, aby som prešiel a zachránil svojho priateľa“. Po týchto slovách sv. Spiridona prírodné zákony na chvíľu prestali platiť. Prúd rieky sa zastavil. Otvorila sa cesta a bolo možné prejsť na druhú stranu.

Ľudia, ktorí boli pri tejto udalosti, boli dojatí. Bolo ich tam veľa a všetci čakali, aby mohli prejsť cez rozbúrenú rieku na druhú stranu. Všetci sa rozbehli a prešli cez prechod, ktorý urobil Spiridon prostredníctvom svojej modlitby. Hneď ako dorazili do mesta, všade hovorili o zázraku. S dojatím hovorili o tom, čo videli na vlastné oči. Dozvedel sa o tom aj miestodržiteľ. Ovládol ho strach. Nemohol nevyhovieť prosbe Spiridona a prikázal, aby prepustili na slobodu na smrť odsúdeného jeho priateľa. Spiridon sa spolu so svojim priateľom vrátil do mesta, kde býval a obaja mali nesmiernu radosť. Zachránil nevinne odsúdeného.

 

Svätý Spiridon nemal len dar konať zázraky. Boh mu vďaka jeho pokore dal aj dar prezieravosti. To znamená, že mohol vidieť tajné myšlienky a hriechy ľudí. To mu pomáhalo privádzať k pokániu mnohých hriešnikov.

Spiridon mal vo zvyku každý deň veľa chodiť. Nikdy nechodil na koni. Raz šiel pešo veľmi veľa. Keď prechádzal okolo nejakej dediny, unavený a spotený vošiel do domu jedného svojho priateľa, aby si oddýchol. On ho prijal veľmi ochotne a pripravil mu nádobu s vodou, aby mu umyl nohy. Len čo sa však susedia dozvedeli, že k nim prišiel Spiridon, všetci bežali, aby sa s ním stretli. Hádali sa pritom, kto mu viac poslúži. Vtedy sa k nemu priblížila aj jedna hriešna žena, ktorá chcela pobozkať jeho nohy. Spiridon vďaka Božej blahodati pochopil jej skrytý hriech. Pred jeho očami sa odhalil jej temný život. Tichým hlasom jej otcovsky povedal: „Nedotýkaj sa ma, žena“. Povedal to, aby jej dal príležitosť znenávidieť svoj hriech a vzdialiť sa od zhýralého života cez pokánie. Ona však neuposlúchla slová sv. Spiridona, ale ešte viac sa k nemu priblížila. Vtedy Spiridon verejne hovoril o jej hriechu. Pomenoval ho pred všetkými prítomnými. V srdci hriešnice došlo k obratu. Jej duša chcela začať nový život. Zmocnilo sa jej rozhodnutie uskutočniť pokánie. Rozhorel sa v nej plameň obnovy a vyslobodenia, a naviac, jej myseľ sa naplnila nekonečným obdivom sv. Spiridona. Odhalil jej všetko, čo vykonala v noci a v tme.

V tej chvíli sa odhodlala k úprimným slzám pokánia. Sklonila hlavu k zemi a začala plakať... Pred všetkými ľuďmi vyznala svoj hriech. Sv. Spiridon, keď videl jej pokánie, vyslovil slová, ktoré Christos povedal hriešnici: „Neboj sa, dcéra moja, odpúšťajú sa ti tvoje hriechy“. A ďalej povedal: „Hľa, uzdravila si sa, nikdy viac nehreš!“ Od tej chvíle bola hriešna žena vyslobodená. Definitívne prestala žiť hriešnym životom. Otvorili sa jej nové možnosti. Začal pre ňu úplne nový život.

Pripravené na pokračovanie, z internetových zdrojov

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode