Uspenije - Zosnutie Presvätej Bohorodičky

30.08.2017 12:05

 

 

„ Zvláštny zázrak! Prameň života sa ukladá do hrobu 

a hrob sa stáva rebríkom vedúcim do neba “.

 

Sviatok, ktorý si pravoslávna Cirkev pripomína 15. / 28. augusta, je bohorodičným sviatkom.

Sviatok a jeho samotné slávenie má korene v rannom kresťanstve, celý kresťanský východ slávi tento sviatok od konca 6. storočia. Naša svätá pravoslávna Cirkev nás vopred pripravuje k dôstojnej oslave, dvojtýždňovou pôstnou predprípravou, tzv. Uspenským pôstom.

Uspenský pôst sa nespája len so samotným sviatkom Zosnutia Bohorodičky, ale stretneme sa aj s pomenovaním ako sú „jesenný pôst“, „spasivka“, či „koncoročný pôst“, pretože završuje etapu cirkevného roka, vzhľadom na fakt, že práve 1. / 14. september je začiatkom nového ročného cyklu života Cirkvi.

Pred svojím zosnutím žila Presvätá Bohorodička v Jeruzaleme. Bohorodička, žijúc vo svätosti, nepotrebovala očisťovať svoju dušu prostredníctvom pôstu a modlitby, no aj napriek tomu to robila. Svätý Simeon Solúnsky vo svojom rozprávaní, kde vyzdvihuje dôležitosť a svätosť Matky nášho Spasiteľa Isusa Christa, hovorí: „A preto sme povinní aj my sa postiť a ospevovať Ju, napodobňujúc Jej život a vyzývajúc Ju k modlitbe za nás“. Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc.

Sviatok Zosnutia Bohorodičky je radostnou udalosťou v živote každého kresťana. Mnohí sa pozastavíme nad tým, a určite si položíme otázku, ako môže byť smrť radostná? Ale skutočne, „smrť“ Bohorodičky, ukončenie Jej pozemského putovania, je veľkým a radostným okamihom. Samotný názov sviatku vystihuje podstatu, akou došlo k ukončeniu pozemského života Christovej Matky.

Sviatkom Uspénija -Zosnutia, si pripomíname smrť, vzkriesenie a Jej pozdvihnutie do nebeskej slávy. Celá duchovná a telesná existencia Márie na tomto svete bola ukončená Božím „vzatím“ do nebeského kráľovstva. Gréci sviatok Uspénija nazývajú „Božije pereselenije – božské premiestnenie“.

Tak, ako o narodení Bohorodičky a Jej uvedení do chrámu, tak aj o samotnom zosnutí neexistujú žiadne biblické, či historické pramene. Tradícia hovorí, že tri dni pred zosnutím sa Jej zjavil archanjel Gabriel a oznámil Jej, že sa blíži čas Jej odchodu do večného života. Podľa podania, mŕtve telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzaté na nebo. Svätý Ján Damaský o tom zvestuje, že najsvätejšie telo Bohorodičky bolo uložené do hrobu, ale po troch dňoch bolo vzkriesené a vznieslo sa na nebo. Podľa podania sa svätý apoštol Tomáš nezúčastnil na pohrebe Panny Márie. Avšak, keď prišiel, po troch dňoch, sa nad ním apoštoli zľutovali a odvalili kameň od hrobu, aby mu aspoň ukázali telo Božej Matky. Po odvalení kameňa v hrobe videli ležať len kus plátna, v ktorom bolo zavinuté Jej telo. Apoštolom bolo zjavené, ako sa Panna Mária aj s telom vznáša do neba.

Všetky bohoslužobné texty sviatku Zosnutia Bohorodičky sa sústreďujú práve na myšlienku, ktorá hovorí, že Matka života „odišla do nebeskej radosti, Božej slávy a nekonečnej blaženosti.“ Bohoslužobné texty v mnohých častiach ospevujú Bohorodičku ako „radosť celej zeme, nevädnúca ratolesť stromu života, pevná opora našej viery, nádej večnej radosti...“. V tropári samotného sviatku sa píše, že pri svojom zosnutí neopustila svet, ale usnula k životu, lebo je Matkou života a svojimi modlitbami zbavuje od smrti naše duše.

„V Roždeství dívstvo sochraníla jesí, vo uspéniji míra neostávila jesí Bohoródice, prestávilasja jesí k Životú, Máti súšči Životá: i molítvami Tvojími izbavľáješi ot smertí dúšy náša“.

Ak sa zahľadíme na ikonu v česť sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, vidíme Christa, ako prijíma dieťa ovinuté v plienkach, čo symbolizuje prijatie duše Bohorodičky ako malého dieťatka, ktorým bol aj On sám v betlehemských jasliach – symbol nevinnosti. Nebeské mocnosti, cherubíni, serafíni, anjeli, apoštoli, biskupi a ostatní sa prizerajú na tajomstvo „Uspénija- Zosnutia“ Matky Božej. Veľkosť sviatku je zahalená v rúšku veľkého, a možno aj nepochopiteľného zázraku. Ako spievame na večerni sviatku „Zvláštny zázrak! Prameň života sa ukladá do hrobu a hrob sa stáva rebríkom vedúcim do neba“.

Pripravil: JUDr. MELICHÁREK Peter

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode