Slovo na Paschu Christovu

Pascha – Vzkriesenie Isusa Christa

Mgr. Ján Pilko, PhD.

Niet väčšieho a krajšieho sviatku, ako je zmŕtvychvstanie Isusa Christa. Svedčia o tom aj prekrásne slová svätého Jána Zlatoústeho: „Nech sa nikto nebojí smrti, lebo Spasiteľova smrť nás oslobodila. Zničil ju ten, ktorého zajala. Peklo bolo plné trpkosti, keď sa tam s Tebou dole stretlo. Bolo plné trpkosti, lebo bolo odstavené, bolo plné trpkosti, lebo bolo porazené, potupené a zosadené, bolo plné trpkosti, lebo bolo spútané. Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kde je tvoje víťazstvo? Christos vstal z mŕtvych a ty si porazené. Christos vstal z mŕtvych a padli démoni. Christos vstal z mŕtvych a radujú sa anjeli. Christos vstal z mŕtvych a nikto nezostal v hrobe. Hľa, Christos vstal z mŕtvych a stal sa prvý medzi zosnulými“. Na mnohých miestach Starej Zmluvy nájdeme svedectvá o tom, že smrť sa hneď nazývala aj peklom. Keď Christos vstal z mŕtvych voviedol do nášho života čosi nové, iné. Tým novým je odchod z tohto sveta, ktorý sa pre človeka už nenazýva smrťou, ale upokojením, alebo snom. Samotný Spasiteľ o tom svedčí, keď vzkriesil Lazara. Keď išiel, aby ho vzkriesil, povedal svojím učeníkom: „Lazár, druh náš, zaspal, idem, aby som ho zobudil“ (Jn 11, 11).

Predtým mala smrť strašnú tvár, ale po vzkriesení sa stala svetlou. Čím nás porazil diabol, tým istým spôsobom ho porazil Christos. Spasiteľ prijal presne tie isté zbrane a nimi porazil diabla. Aké zbrane to boli? Panna - Eva, drevo, smrť, boli znakmi našej porážky. Pannou bola Eva, pretože ešte nepoznala muža, kým nepodľahla pokušeniu. Drevom bol strom poznania dobra a zla v Raji a smrť bola výsledkom neposlušnosti človeka Bohu. Pozrime sa, akým spôsobom sa stali zbraňami víťazstva. Namiesto Evy – Mária, namiesto stromu poznania dobra a zla – drevo kríža, namiesto smrti Adama - smrť Christa. Vidíte, čím diabol porazil človeka, tým istým spôsobom bol porazený. Cez strom poznania porazil diabol Adama, krížom porazil diabla Christos. Strom, z ktorého Adam jedol, zvrhol človeka do pekla, ale drevo kríža všetkých, ktorí boli zvrhnutí do pekla opäť z neho vyviedlo. Smrť odsúdila do pekla všetkých ľudí, ktorí sa narodili a zomreli od Adama. Smrť Christa vzkriesila všetkých.

Christos zvíťazil nad smrťou, zničil ju, porazil, ale okolo nás stále smrť zúri. Prečo potom spievame, že Spasiteľ zničil smrť? Christos zomrel, Svojou smrťou vošiel do pekla, kde nebolo svetla, ani radosti, ani žiadnej nádeje. Stal sa človekom, aby zomrel ľudskou smrťou. Preto na kríži povedal aj slová: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34). Na tomto mieste ukázal Christos Svoju ľudskú stránku, ako človek, ktorý sa nachádza v stave úplného opustenia a tak zomrel. Do pekla však vchádza vo Svojej sláve a spútal, porazil a zvíťazil nad tým, ktorý zničil Jeho kráľovstvo na zemi. Smrť, ktorá tam vládla bola porazená. Preto smrť na zemi už pre veriaceho kresťana nie je ničím strašným, iba snom. Smrť je už len očakávaním nášho vzkriesenia.

Adam zhrešil a zomrel, Christos nezhrešil, ale tiež zomrel. Prečo je to tak? Je to preto, aby ten, ktorý zhrešil a zomrel, mohol cez Toho, Ktorý nezhrešil (Christos) a zomrel, oslobodiť sa od pút smrti. Tak je to aj s dlžníkom, ktorý nemá čím zaplatiť svoj dlh a dostáva sa za to do väzenia. Druhý je ten, ktorý nemá žiaden dlh, ale má možnosť zaplatiť za dlžníka, aby ho mohol oslobodiť. Tak isto to bolo s Adamom a Christom. Adam sa stal dlžníkom kvôli hriechu, ktorý spáchal a tak podliehal smrti, nachádzajúc sa v zajatí diabla. Christos nebol dlžníkom a nenachádzal sa v zajatí démona, ale prišiel a zaplatil Svojou smrťou za toho, ktorý sa nachádzal v jeho moci a tak ho oslobodil z rúk smrti. Márne boli všetky zákernosti a klamstvá nepriateľov a vrahov Isusa Christa. Vojaci strážili hrob a farizeji ho zapečatili. Ale nastal čas slávneho Christovho vzkriesenia a ani peklo Ho nemohlo zadržať, nie to ešte nejaký kamenný hrob. Oblečenie zostalo na pohrebnej doske, zatriasla sa zem tak silno (podľa tradície ju bolo cítiť až v Ríme; čiže celý svet sa zatriasol) a Anjel odvalil kameň od hrobu. Vojaci stuhli od údivu a zostali ako mŕtvi. Rozutekali sa do mesta k Židom, aby im povedali, čo sa stalo. Oni ich však podplatili a nahovorili, že Ho ukradli apoštoli, čomu mnohí nešťastní Židia veria dodnes.

Život a svedectvo prvých kresťanov boli však naplnené paschálnou radosťou. Túto radosť prežíva Pravoslávna Cirkev až do dnešného dňa, o čom svedčí celý jej bohoslužobný cyklus, ktorý je orientovaný na Vzkriesenie Isusa Christa – Paschu a nie na Roždestvo, alebo nejaký iný sviatok. Celé apoštolské kázanie bolo postavené na vzkriesení Christa. Hoci nikto z apoštolov nevidel moment vzkriesenia, všetci videli a stretli sa so živým Christom. Tí, ktorí nevideli vzkrieseného Christa vlastnými fyzickými očami, ako apoštol Pavol a všetky nasledujúce pokolenia kresťanov, uverili v Jeho vzkriesenie očami svojej duše. Svedkami toho sú milióny svätých a mučeníkov, pre ktorých smrť bola len začiatkom nového večného života s Christom.

Christos Voskrese! Voistinu Voskrese!