Slovo k sviatku Povýšenia Čestného a Životodárneho Kríža

Kríž je pre nás ťažký iba do tej miery, pokiaľ zostáva naším krížom. Keď sa však premení v Christov kríž, potom sa stáva neobyčajne ľahkým: „Veď moje jarmo netlačí a bremeno je ľahké“, - hovoril Hospodin (por. Mt 11, 30).

Svätiteľ Ignatij Brjančaninov

KRÍŽ – SYMBOL VÍŤAZSTVA ŽIVOTA NAD SMRŤOU

Sviatok Vozdiženija – Povýšenia Čestného a Životodárneho Kríža Hospodinovho bol ustanovený na spomienku historickej udalosti – nájdenia kríža, na ktorom bol ukrižovaný Isus Christos cisárovnou Helenou okolo r. 326 v Jeruzaleme. Tento sviatok nesie v sebe ešte jednu ideu – a to priblíženie sa ku krížu ako materiálnemu symbolu utrpenia Isusa Christa, na ktorom zomrel a potom vstal zmŕtvych; ku krížu, ktorý bol nástrojom rímskeho trestu, popravy, ale Božou silou sa stal pre veriacich nástrojom uzdravenia a sprievodcom ku Vzkrieseniu.

Kresťania v prvých troch storočiach používali mnohé rôzne symboly, ktoré mohli poukazovať na meno a spasiteľný význam pôsobenia, života a smrti Isusa Christa. Bol to symbol „Dobrého Pastiera“, „korábu“ spasenia, „kotva“ viery i v symbole ryby, ktorého grécke znenie „ICHTHYS“ zaviera v sebe prvé písmená vyznania „Isus Christos, Boží Syn, Spasiteľ“. Obraz kríža v prvých troch storočiach nebol jediným a najpopulárnejším medzi kresťanmi, no stal sa takým vďaka zvláštnemu znameniu zhora apoštolom rovnému cisárovi Konštantínovi.

Pred rozhodujúcou bitkou s vojskami vládcu Itálie Maxentia v r. 312, imperátorovi Konštantínovi, ktorý v tom čase ešte nebol pokrstený, ukázalo sa znamenie z neba v obraze kríža s nápisom : „V TOMTO ZVÍŤAZÍŠ!“ Po tomto zjavení Konštantín prikázal vyobraziť kríž na štítoch svojich vojakov a napriek výhode množstva vojsk protivníka zvíťazil v bitke pri Mulvijskom moste.

Znamenie z neba a zázračné víťazstvo inšpirovali Konštantína k tomu, aby vyslal svoju matku, cisárovnú Helenu do Jeruzalema nájsť historický kríž, ten na ktorom bol ukrižovaný Christos. Po nájdení kríža a z rozhodnutia Konštantína na mieste Golgoty a Hospodinovho Hrobu bol postavený chrámový komplex v česť Christovho Vzkriesenia.

Chrámový komplex bol posvätený v r. 336 okolo 13. septembra. Tým samým sa vytvorila aj paralela medzi posvätením jeruzalemského chrámu a starozákonného chrámu postaveného Šalamúnom približne v tom istom ročnom období. 14 septembra jeruzalemský patriarcha slávnostne vyniesol časť dreva Hospodinovho Kríža, aby ho veriaci mohli vidieť a pokloniť sa mu. 14. september podľa juliánskeho kalendára (27. gregor. kalendár) doslova šiel v paralele so 14 nisanom – dňom ukrižovania Spasiteľa na kríži.

Hneď po posvätení chrámu Christovho Vzkriesenia sa tento sviatok stal jedným z najuctievanejších v Jeruzaleme. Slávnostné procesie, litije a bohoslužby sa každoročne konali v priebehu ôsmych dní. Pútnici z celého sveta mohli na vlastné oči uvidieť najvážnejšiu hmotnú relikviu, ktorá nám ostala po vznesení sa Isusa Christa na nebo – a to drevo kríža, ktorý bol nástrojom smrti, ale stal sa symbolom vzkriesenia.

Na potvrdenie toho Hospodin cez Svoj kríž konal mnohé zázraky. Začínajúc od momentu nájdenia kríža cisárovnou Helenou, keď sa uzdravila chorá žena, ktorá sa ho dotkla (alebo podľa iného podania – ožil zomrelý), a potom mnohým ďalším, dostávalo sa pomoci od Boha, vďaka čomu bol kríž nazvaný Životodárnym – doslova „darujúcim život“. Malé častičky dreva kríža kresťania už v 4. stor. začali nosiť na svojej hrudi v špeciálnych schránkach (moščevikoch), ktoré mohli pripomínať natelný krížik, aký nosia kresťania na hrudi aj dnes. Tak veľmi skoro, z mnohých symbolov pripomínajúcich Spasiteľa, sa obraz Christovho Ukrižovania stal hlavným symbolom víťazstva prvého imperátora – kresťana Konštantína nad nepriateľmi i samotného víťazstva Christa nad smrťou.

Bohoslužobné texty sviatku pripomínajú mnohé paralely medzi tým, ako patriarcha Jakub prekrížil ruky, keď požehnával svoje deti a tým, ako Konštantín zobrazil kríž a zvíťazil nad nepriateľom. Dvíhajúc ruky k nebu, Mojžiš predobrazil roztiahnuté Christove ruky na kríži; Mojžiš týmto symbolom na Sinajskej púšti zvíťazil nad Amalekitmi a tým samým naznačoval, ako pred vyvýšeným Christovým krížom budú utekať „pluky démonov“. A tak, ako vyvýšením hada na drevenom žezle, Mojžiš dal Izraelu prostriedok k uzdraveniu od hadieho uhryznutia, tak aj na dreve kríža vyvýšený Christos porazil diabla a vyviedol zajatcov z pekla. Prostredníctvom dreva „potešenia“ - drevom poznania dobra a zla – had oklamal Adama; drevom utrpenia, drevom preliatia prečistej krvi Christos Cár zachránil zatrateného (Adama) z pekla.

Byzantskí hymnografi nám odovzdali význam obrazu kríža v nádherných tropároch a stichyrách. Povýšený kríž – podľa rôznych piesní je obrazom utrpenia bezhriešného Syna Božieho; obrazom Jeho krvi a vody, ktoré vytryskli z Jeho boku; obrazom Jeho mučeníckej smrti. Zároveň je obrazom víťazstva Cára Slávy, obrazom rajských dverí, rebríka do neba, nebeskej záhrady; obrazom slávy mučeníkov a neporaziteľnej zbrane proti démonom.

Pozerajúc očami viery na víťazstvo Christa nad smrťou, môžeme aj my, spolu s dávnymi hymnografmi, znova a znova volať: „Radujsja, slipych nastavniče, nemoščnych vraču, voskresenije vsich umeršich, vozdvihnuvyj ny vo tľu padšyja, Kreste čestnyj, imže razrušisja kľatva, i procvite netlinije, i zemniji obožichomsja, i diavol vsekonečno nizveržesja“.

Ako pripomína mních Ján, autor jedného zo stichov sviatku, „my nedostojnymi ustami nyne klaňajemsja čestnomu Krestu Tvojemu, Christe Bože, tim samym molimsja, vospivaja Tebe, izvolivšeho byť na nem prihvoždennym. Hospodi, kak kohda-to razbojnika, spodobi i nas Carstvija Tvojeho!“

Preto nemajú pravdy tí, ktorí obviňujú, že pravoslávni uctievajúc Christov Kríž, klaňajú sa mu ako modle. Keď sa modlíme slovami: „Ohradi mja, Hospodi, siloju čestnaho i životvorjaščeho Tvojeho Kresta“, alebo používame frázu: „Kreste Christov, christijan upovanije, zabludšich nastavniče“, my sa obraciame nie k naprstnému krížiku, alebo ku krížu na stene domáceho modlitebného uhla, nie k výtvoru z dreva, či kovu, no modlíme sa ku Christovi, Ktorý je pre nás kresťanov Nádejou, Vodcom zablúdených, Prístavom zmietaných a Víťazstvom v bitkách života. On – Prameň života a uzdravenia, On – Božia sila pre spasenie veriacich, On – víťazstvo nad „zlými duchmi“.

Jednako, nakoľko Spasiteľ, hoci bezhriešny, stal sa malým natoľko, že dovolil hriešnikom, aby Ho ukrižovali na kríži, musíme iným pripomínať a ukazovať práve tento symbol kresťanskej viery. Láska Božia bola pribitá na kríž, aby ľudské srdce bolo dotknuté súcitom a preniklo pokáním.

Preto sa v deň Povýšenia Kríža Hospodinovho postíme, pokorujúc svoje telo, aby sme dali miesto duchu. Srdcom sa vraciame k strádaniam Isusa v predverí Paschy, aby sme umom pochopili a uverili v Jeho slávne Vzkriesenie. Preto aj obraz Ukrižovania, vyobrazený na svätej ikone, na kupole chrámu, alebo na krížiku na našom krku., obraz Ukrižovania, ktorý pri žehnaní kladieme na seba, nemá byť magickým amuletom, alebo symbolickým rituálom, ale vyznaním viery v to, že Christos zomrel za nás hriešnych, aby sme Jeho ranami boli uzdravení.

Zmysel tohto sviatku vychádza ďaleko za hranice spomienky víťazstiev blahoverných imperátorov nad barbarmi, ďaleko za hranice pripomenutia udalosti, kedy cisárovná Helena našla stratenú posvätnú relikviu v Jeruzaleme. My sa klaniame Životodárnemu Drevu, z ktorého, objímajúc každého z nás, rozprestiera ruky Isus Christos, Cár slávy. Kríž sa javí symbolom víťazstva života nad smrťou. Privádza nás k prvotnému šťastiu, ktoré sa nám pokúša ukradnúť zlobou prechytrelý diabol. Cez obraz kríža sú nám zosielané nespočetné uzdravenia duše i tela, aby sme posilnili našu vieru v Boha.

Preto nasledujúc prvých kresťanov, skláňame sa pred krížom a bozkávame ho, oslavujúc pribitého na ňom Boha - V tento deň, vynáša sa Kríž Hospodinov, a veriaci ho s túžbou prijímajú i dostáva sa im uzdravenia na duši i tele od každého neduhu. S radosťou i strachom ho bozkávame – so strachom, pre naše hriechy, ako nedôstojní; s radosťou – pre spasenie, ktoré svetu daruje na ňom rozpätý Christos, Hospodin, darujúci nám preveľké milosti.

Иеромонах Ириней (Пиковский) - Слово на Воздвижение Честного Креста Господня

preklad o. Nikodim