Reťaz zázrakov sv. Spiridona nemá konca

V dobe významného cirkevného muža Nikifora Teotokisa sa udial tento zázrak: Počas procesie s ostatkami sv. Spiridona priviedli do chrámu jednu ženu posadnutú démonom. Škrípala zubami, zúrila a bila sa. Hoci mala zviazané ruky a nohy, dvaja - traja muži mali problém udržať ju. Jej tvár bola strašná. Vydávala zvuky podobné domácim či divým zvieratám.

Počas procesie silou položili túto chorú ženu na zem a trikrát nad ňou prešli s ostatkami sv. Spiridona. Bolo to, akoby sv. Spirodonovi pripomínali jeho zápas pri obhajovaní trojjedinosti Boha na 1. všeobecnom sneme.

Vtedy sa stalo niečo obdivuhodné. Žena sa prestala biť, utíšila sa a jej tvár nabrala výraz pokoja. Démon bol zničený. Odišiel z jej vnútra. Šťastná žena so slzami v očiach vstala, kľakla si k nohám sv. Spiridona a ďakovala mu za vyslobodenie z pút diabla.

V r. 1796 sa na Kerkyre udial iný veľkolepý zázrak. Istý nemecký vojak, veterán, sa prišiel pokloniť k ostatkom sv. Spiridona a poprosiť ho, aby mu uzdravil jeho ochrnuté nohy. Jeho modlitba bola veľmi vrúcna a viera veľká. Každé slovo v jeho prosbe bolo plamienkom viery. A zázrak sa uskutočnil. Jeho ochrnuté údy dostali život a silu! Veriaci, ktorí videli túto jasnú silu Christa, kľakli na kolená a začali spievať žalmy. Na ostrove nastal rozruch. Zvony v chrámoch oznamovali slávu a blahodať sv. Spiridona. Dozvedel sa o tom aj vladár ostrova Andreas Donas. Vypytoval sa lekárov v nemocniciach na zdravotný stav nemeckého vojaka a dozvedel sa, že len zázrak ho mohol uzdraviť. Aj on prišiel do chrámu sv. Spiridona s množstvom veriacich. Všetci spoločne celú noc ďakovali a slúžili bohoslužby v chráme svätého Spiridona.

Vďaka pomoci divotvorcu sv. Spiridona bola Kerkyra v r. 1855 zachránená pred strašnou cholerou. Cholera v tom čase trýznila celú Európu. Prvé prípady choroby sa objavili aj na ostrove Kerkyra. Strach a hrôza ovládli všetkých jeho obyvateľov. Všetci sa pripravovali na stretnutie so smrťou pred dverami svojich domov. Hrozba smrti bola veľká.

Ľudia však po prvých prípadoch choroby nezaložili ruky, ale utekali do chrámu sv. Spiridona a prosili ho, aby zachránil ostrov pred cholerou. Nedbali na rady lekárov, ktorí odporúčali vyhýbať sa zhromaždeniam a spoločným stretnutiam, aby sa predišlo šíreniu choroby. Všetci utekali na procesiu s ostatkami sv. Spiridona, a skutočne, táto choroba, ktorá zachvátila iné miesta, nič závažne nespôsobila na Kerkyre.

Mesiac po procesii, 12. decembra, sa choroba úplne vytratila. Svätý Spiridon sa stal ochranou pre obyvateľov Kerkyry, ktorí s vierou prosili jeho sprostredkovanie pred Bohom.

Jeromonach Grigorios Valmis v brožúre, ktorú vydal v r. 1856, opisuje nasledujúci zázrak sv. Spiridona: Istá žena zo Zagori menom Vasila, dcéra istého Konstantína Simosa a manželka istého Jána Andreasa, v júni r. 1853 spolu s ďalšími ženami, prišla k jednej hore. Hľadali drevo, ktoré veľmi dobre horí. Vyžadoval to nejaký ich zvyk. Keď sa vrátila domov, bola veľmi unavená a hladná. Najprv si umyla nohy v studenej vode, ale stalo sa jej čosi strašné. Jedna noha a jedna ruka jej ochrnuli. Pochytila ju zúfalosť. Lekári, ktorí ju videli, jej nedávali veľkú nádej.

Plynuli dni v čiernom smútku a neustálej melanchólii. Jednej noci videla vo sne nejakého kňaza, ktorý sa k nej priblížil a povedal: „Napíš, tak ako zamýšľaš, list svojmu bratovi na Kerkyru, ale príď sama!“

Ona sa ho vo sne opýtala: „Kto si ty, otče?“ „Ja som ten, od ktorého si toľkokrát prosila pomoc“, - odpovedal svätý.

Ochrnutá žena vyrozprávala o sne svojim rodičom a rozhodla sa sama ísť na Kerkyru, aby prosila o pomoc sv. Spiridona. Jej príbuzní ju naložili v koši na mulicu a odviedli k prístavu v Igumenitsi, odkiaľ sa preplavila na Kerkyru loďou. Tí, ktorí ju videli na ostrove, sa zľakli. Jej končatiny boli strašne znetvorené.

Chorú ženu potom previezli do chrámu sv. Spiridona a položili ju v blízkosti jeho svätých ostatkov. Tam sa začala modliť so slzami bolesti a pokánia. Pri ostatkoch sv. Spiridona strávila celú noc. Jej modlitba pokračovala aj ďalšiu noc. Na úsvite sa udial veľkolepý zázrak. Suchá ruka a suchá noha prišli k sebe a svaly dostali pružnosť. Celé telo pocítila zdravé a mocné. S plačom radosti si kľakla pred ostatky sv. Spiridona a ďakovala Bohu za to, že ju vypočul prostredníctvom sv. Spiridona a uzdravil ju. Divotvorca svätý Spiridon daroval šťastie tejto trpiacej a trápenej duši.

Existujú aj ďalšie zázraky, ktoré vykonal svätý Spiridon. Sú nespočetné. Neprejde sviatok, alebo procesia, aby nevykonal aspoň jeden zázrak. Prečo dostal toľkú blahodať od Boha, prečo bol tak povýšený a oslávený? Pretože bol pokorný a jednoduchý. Ako pastier sa narodil a ako pastier zostal, hoci sa stal biskupom. A nakoniec starý zomrel na poli, keď s roľníkmi zbieral úrodu. Bol požehnaný životom a Boh na neho vzhliadol, pretože bol pokorný, krotký a tichý srdcom. 

- z internetových zdrojov, pripravené na pokračovanie