Príhovor Jeho Všesvätosti ekumenického patriarchu BARTOLOMEJA

Αριθμ. κειμένου 3

ΟΜΙΛΙΑ ΑΘΠ ΔΟΞΟΛΟΓΙΑ Košice, 26.5.2013

Príhovor Jeho Všesvätosti ekumenického patriarchu BARTOLOMEJA na záver doxologie v košickom katedrálnom chráme sv. Jána Milostivého

Vysokopreosvietený arcibiskup michalovsko-košický pán Juraj,

Vaša Excelencia košický rímskokatolícky arcibiskup pán Bernard Bober,

najdôstojnejší spolubratia v biskupskej službe,

Vaša Excelencia, vážený pán veľvyslanec Helénskej republiky/Cyperskej republiky,

Vážení predstavitelia štátnej správy a miestnej samosprávy.

dietky v Bohu milované,

práve sa nachádzame v tom radostnom období, keď si Pravoslávna Cirkev slávnostne pripomína Pánovu Paschu, a tak sa k vám obraciam zvyčajným sviatočným pozdravom: Christos Voskrese!

Náš nebeský Otec nás skutočne zahrnul svojim požehnaním, drahí bratia a sestry, naše Bohu milé deti, keď sme sa my, ľudia rôznych rás, jazykov a kultúr, smeli stať údmi tajomného Tela Zmŕtvychvstalého Christa. Ak teda využívame všetky možnosti, ktoré nám naša Cirkev predkladá, sú nám do široka otvorené dvere vedúce k osobnému zbožšteniu.

Tejto skutočnosti si boli dobre vedomí aj osvietitelia tejto krásnej zeme, známej množstvom prírodných krás, vo svojej úspešnej snahe o zjednotenie všetkých slovanských národov pomocou spoločnej viery v Christa, spoločného písma, bohoslužby, duchovnej tradície a predovšetkým účasťou na spoločnom Kalichu života. Stali sa tak tvorcami novej kresťanskej tradície a novej kultúry, ktorá bola v histórii tohto národa zlomová.

Príležitosti k takému osobnému zbožšteniu sú darom ľudomilného Spasiteľa, ktorý vstal z mŕtvych a stal sa zakladateľom našej viery; veď nám práve vo svojom vzkriesení v tretí deň otvoril dvere Nebeského Kráľovstva, keď sa po svojom utrpení štyridsať dní zjavoval svojim učeníkom a hovoril o Božom kráľovstve (viď. Skutky 1,3). Práve podľa vzoru týchto 40 dní, keď bol Pán neustále so svojimi učeníkmi a vysvetľoval im tajomstvá Božieho kráľovstva, naša Cirkev ustanovila popaschálne obdobie Kvetnej triody, počas ktorého sú až do ukončenia sviatku Paschy všetky hymny venované Veľkej Noci a vôbec všetko je naplnené svetlom Pánovho Zmŕtvychvstania.

O tejto nedeli si pripomíname pamiatku uzdravenia paralyzovaného človeka, ktoré Pán vykonal u kúpeľov v Bethesde a ktoré tak nádherne vo svojom evanjeliu opisuje apoštol Ján. Táto udalosť nám svedčí o tom, že my máme pomocníka, „človeka Isusa Christa“, ktorý je nám podobný vo všetkom okrem hriechu a ktorý nám pomáha vstúpiť do uzdravujúcich vôd Cirkvi, ktorá jediná vždy zostáva našou milujúcou matkou. Nech teda každý z nás pokračuje v Isusovom Mene usilovať sa o osobné posvätenie a uzdravenie z vášní.

Drahí moji, keď žijeme v Christu, nikdy neostaneme sami a bez pomoci. Je s nami veľký zástup svätých na čele s Prečistou Boží Matkou, ktorej je zasvätený aj tento chrám, kde sa dnes spájame v modlitbe. No vy tu máte ešte jedného ochrancu a príklad cnosti, nám zvlášť drahého – sv. Jána Milostivého, ktorý ozdobený práve cnosťou milosrdenstva až do krajnosti, vydal svojím životom svedectvo o tom, ako milosrdný a dobrý je náš Vládca Isus Christos.

Radujeme sa a oslavujeme Zmŕtvychvstalého Pána, ktorý nás učinil hodnými, aby sme dnes mohli navštíviť tento katedrálny chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého v Košiciach u príležitosti výročia 1150 rokov od príchodu sv. bratov a apoštolov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu; veď práve týmto okamihom sa začína kresťanské obdobie histórie tejto zeme.

S veľkou radosťou sme odpovedali na pozvanie najsvätejšej Cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, aby sme kráčali v šlapajoch týchto dvoch významných svätcov našej Matky Konštantínopoľskej cirkvi. Vďaka bohumilej starostlivosti, charakteristickej pre bytostne kresťanský a pravoslávny byzantský štát, naplnený skutočne pokrokovým a všeobjímajúcim duchom, ale predovšetkým vďaka sebazapreniu, tvrdej viere a apoštolskej horlivosti svätých bratov, ktorí na základe božského vnuknutia dorazili až do tejto zeme, aby po mnohých pokušeniach a ťažkostiach zjavili svetlo Pravoslávia Slovákom a Čechom, sme dnes členmi nerozdeleného Tela Christova, teda Jeho jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi.

„Aké krásne sú nohy tých, ktorí prinášajú radostnú zvesť o dobrých veciach,“ píše sv. apoštol Pavol vo svojom liste Rimanom. Podobne i svätí bratia prešli celú tuto zem, aby v nej upevnili pravoslávnu duchovnosť a aby jej priniesli svetlo onoho nového a svätého ôsmeho dňa, teda svetlo Zmŕtvychvstania. Ich úsilie bolo korunované úspechom, ako o tom svedčia prví svätci, ktorí zažiarili v stredoeurópskom priestore, akými sú pustovník sv. Ivan, svätí mučeníci Václav a Ľudmila a ctihodný Prokop Sázavský.

Ďakujeme Bohu, pretože v týchto dňoch máme možnosť a požehnanie bližšie sa zoznámiť so zbožným národom, ktorý tvorí spoločenstvo početne neveľkej Pravoslávnej cirkvi českých krajín a Slovenska, ktorej dejiny sú dejinami mučeníctva. Je skutočným zázrakom, za ktorý oslavujeme Boha, že toto malé duchovné stádo pravoslávnych veriacich, vytrvalo až do dnešných dní a nezmizlo z povrchu zeme aj napriek neuveriteľným ťažkostiam a protivenstvám, ktoré poznamenali jeho viac než tisícročnú históriu. Koľkokrát sa len mocnosti tmy snažili pozbaviť tento národ pravoslávnej viery!

Pravoslávny chrám, v ktorom sa práve nachádzame, ale aj nespočetné kaplnky a kríže, ktorými je pokrytá vaša krásna zem, prinášajú svedectvo o bohatých plodoch diela svätých apoštolov do dnešných dní.

Ako sa píše v Skutkoch apoštolov, Isus „raz, keď s nimi stoloval, prikázal im: Z Jeruzalema neodchádzajte, ale očakávajte splnenie Otcovho prísľubu, o ktorom ste odo mňa počuli“ (Sk 1, 4). Práve preto, bratia a deti, nech sa aj my nevzďaľujeme z duchovného Jeruzaléma, ktorým je Cirkev Christova, ale zúčastňujme sa jej posväcujúceho života. Zostávajme v Cirkvi a očakávajme Otcovo zasľúbenie, teda príchod Ducha Svätého, ktorý na nás zostupuje v sviatostiach našej Cirkvi a posväcuje celé naše bytie.

V Duchu Svätom sa všetci stávame jednou Cirkvou. Keď žijeme v Duchu Svätom, žijeme a zjednocujeme sa aj so Synom a s Otcom, a tak sa tajomným spôsobom stávame jedným telom so svätou Trojicou.

To však znamená, bratia moji, že naša osobná vôľa a chcenie musia byť totožné s vôľou a chcením svätej Trojice a Cirkvi, tak ako tomu bolo u svätých, aj u Cyrila a Metoda. Toto chcenie je však vo svojej podstate v plnosti slobodné, pretože cnosť bez slobody jednoducho nemôže existovať. Naša poslušnosť voči Božej vôli nemá vôbec žiadnu hodnotu, ak nie je slobodná a nepramení z nášho vnútorného chcenia a rozhodnutia. Avšak ani naša sloboda nemá vôbec žiadnu cenu, ak nie je poslušnosťou voči Bohu a ak nie je prejavom jednoty nášho zmýšľania a vôle so zmýšľaním a vôľou Svätého Ducha, teda Cirkvi.

Keď dokážeme zjednotiť svoju slobodu s poslušnosťou Cirkvi, teda ak dokážeme zaprieť svoju vôľu, čo označuje ono evanjeliové „zaprieť sám seba“, a ak sa budeme usilovať o rozvíjanie našej osobnosti v Christu, aby sme si želali a chceli iba to, čo chce Boh, potom sa v Duchu Svätom stávame skutočnými ľuďmi. Iba tak môžeme milovať Boha, Cirkev a svoju vlasť, v súlade s láskou medzi Božskými Osobami, ktorá panuje vo vnútri Svätej Trojice. Len vtedy si u nás Svätá Trojica učiní príbytok, ako pravdivo povedal Pán: „Budem v nich prebývať a medzi nimi prechádzať sa, a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom“ (2. Kor 6,16).

Takéto slobodné sebazaprenie vlastnej vôle bolo charakteristické aj pre našich dvoch svätých apoštolov. Dokázali totiž počúvať Cirkev. Nebrali ohľad na ťažkosti cesty, zvíťazili nad strachom z neznámeho, nenechali sa vystrašiť nebezpečenstvami. Zriekli sa svojej vôle, ktorú plne odovzdali Christu. Preto bolo ich dielo úspešné a preto sú dodnes ctení a oslavovaní našou Cirkvou, ktorá ich bude ospevovať na veky.

S týmito myšlienkami teda zvolávame bohaté požehnanie oboch svätých bratov na košickú farnosť, aby ju upevňovalo na veky, aby posväcovala svoje deti a aby ich viedla do nového života, do života v sile Zmŕtvychvstania, ktorý je vzdialený od vášní, nenávisti a ľudskej zloby. Nech na ich príhovor košickí veriaci zakúsia už na tejto pozemskej púti žiaru bezvečerého dňa Nebeského Kráľovstva, kde je všetkým a vo všetkom Christos!

Christos voskrese!