Opát Michael (Wood) – Pravoslávie je minulosťou i budúcnosťou Európy

19.03.2015 13:42

 

Zrúcaniny opátstva v Lindisferne (Anglicko)

 

NEPOZNANÉ PRAVOSLÁVIE

 

V našich končinách, keď sa spomenie pojem Pravoslávie, pravoslávny atď., väčšinou sa nám vybaví východne kresťanstvo, východná kresťanská duchovnosť, ikony, východný liturgický spev... Ale veľmi málo aj pravoslávnych veriacich vníma fakt, že v Pravosláví existuje aj západný obrad. O histórii pravoslávneho západného liturgického rítu hovorí opát Michael (Wood), duchovný Ruskej Pravoslávnej Cirkvi v Zahraničí, v jurisdikcii Moskovského Patriarchátu.

Narodil som sa a vyrastal vo Veľkej Británii, v Anglikánskej cirkvi,- hovorí otec Michael. - V 70-tych rokoch som nejaký čas žil v USA. Bolo to práve v čase, kedy miestni anglikáni začali udeľovať kňazské svätenia ženám. Vyjadriac svoj postoj k podobným "novinkám", veľa z nás sa spojilo v novom cirkevnom spoločenstve, ktoré prijalo názov Continuing Anglican Church (Pokračujúca anglikánska cirkev). Po niekoľkých rokoch som spozoroval, ako sa toto spoločenstvo začalo lámať a deliť, i pochopil som, že toto nie je Cirkev. Ako dieťa som bol vychovaný v duchu konzervatívnej časti Anglikánskej cirkvi, kde ma naučili prakticky v celku to isté, čo učí Pravoslávie. Začal som hľadať Cirkev – cirkevné spoločenstvo, v ktorom by sa zachovávalo apoštolské učenie a učenie Otcov Cirkvi. Na začiatku som spoznal Antiochijskú Pravoslávnu Cirkev, ale krátko na to som prešiel do Ruskej Pravoslávnej Cirkvi v Zahraničí (Ruská zarubežná Cirkev). V tom čase som už prijal mníšsky postrih a svoju pravoslávnu cestu som kontinuoval ako mních – pustovník, žijúc v odosobnení, v kélii na hore.


      

sv. Kolumban

 

Čo môže dať Pravoslávie Európe?

Európania môžu nájsť v Pravosláví skutočnú, pravú vieru, ktorá zachováva učenie Christa a apoštolov. My, pravoslávni, nemôžeme viniť (dnešných) katolíkov a protestantov z ich zásadných pochybení, pretože oni v nich boli vychovaní od mala. Preto sú presvedčení, že ich názor a presvedčenie je pravdivé. Našou úlohou je šírenie apoštolskej viery. Môžeme začať hoci od toho, že im predstavíme plnú Bibliu, nie v jej skrátenej verzii, ktorú používa väčšina protestantov. Mali by sme sa snažiť, aby sa diela otcov Cirkvi stali široko známe, publikujúc nedrahé, každému dostupné knihy s dielami svätých otcov v *zrozumiteľnom jazyku* (pozn. preklad.) Otvorí to obyvateľov Európy plnosti viery, ktorú učil Christos. Veľmi potrebujú fakty z histórie Cirkvi apoštolskej doby. Takýto spôsob osvety je však vhodný pre ľudí, ktorí sa pokladajú za kresťanov. Žiaľ, pravda je taká, že veľa Európanov už žije v postkresťanskom svete, a preto nevedia vôbec nič o kresťanskom učení. Ťažko povedať, ako k nim doniesť svetlo viery. A títo ľudia dnes tvoria drvivú väčšinu, a nám je potrebné nájsť vhodné prostriedky k osvieteniu týchto ľudí.

Patriarcha Cyril, podľa môjho názoru, - hovorí o. Michael, - má vynikajúcu možnosť zaniesť štandardu Pravoslávia do Západnej Európy. Ruská Pravoslávna Cirkev môže nanovo priniesť skutočné kresťanstvo do Európy. V očiach obyvateľov Európy sa západné cirkvi pošpinili problémom pedofílie v radoch duchovenstva, čo nevystupuje v Pravoslávnej Cirkvi.

Ruská Cirkev má reálnu šancu novej transformácie Európy. Ruský patriarchát by mal mať svojho stáleho splnomocnenca v Západnej Európe, … cez ktorého by videl a počul, čo sa deje. Do Európy však musí priniesť európske kresťanstvo, nie naspäť byzantizmus. Mal by reálnu možnosť zmeniť situáciu a stať sa patriarchom Západu, ak by však on a jeho poradcovia nenačúvali hlasu tých, ktorí tolerujú jedine „ruskosť“. Musí vidieť a zrozumieť, že Západ môže byť západný a zároveň pravoslávny. Zdá sa mi, že už prišiel čas, aby Ruská Cirkev začala s prípravou rechristianizácie Európy.


Pravoslávna liturgia podľa západného rítu

 

Západný rítus vo Veľkej Británii, jeho história a jeho význam pre Cirkev

V prvom rade musíme vyjasniť, čo vlastne je „západný rít“ v Pravosláví. Cirkev v Británii, takisto ako v Severozápadnej Európe má veľmi dávnu históriu. Sv. Dorotej z Tyru svedčí, že jeden zo 70-tich učeníkov Christa Arystobul prišiel do Británie ako biskup okolo r. 37 po Christovi. Vieme, že Arystobul založil prvé spoločenstvá pozdĺž bristolského kanála na západe Anglicka. To svedčí o tom, že Cirkev v Británii je staršou, než Cirkvi v Grécku, či v Ríme.

V r. 397 sv. Ninian založil prvý, v kronikách doložený, monastier vo Whithorne, v provincii Galloway, na juhu dnešného Škótska. Kresťania úspešne obracali miestnych vyznávačov druidizmu k Christovej viere. Cirkev na Britských ostrovoch zapožičala prvú liturgiu z Efezu, z obdobia, kedy tam prebýval sv. Ján a rozvíjala ju počas celého prvého tisícročia. Dnes máme plnú Liturgiu sv. Jána Bohoslova. Túto liturgiu po Veľkej schizme nepoužívali ani katolíci, ani protestanti, preto neobsahuje chyby a bludy. Je to striktne pravoslávna liturgia, tak isto stará, ako aj Liturgia sv. Jána Zlatoústeho.

V Británii bolo od začiatku veľa monastierov, a počínajúc r. 450, objavujú sa aj také, v ktorých žilo ponad tisíc mníchov. Cirkev v Británii sa neorientovala na Rím, či Konštantínopol, ale na Jeruzalem. Veľký svätec Dávid, arcibiskup Británie, bol vysvätený práve v Jeruzaleme, podobne ako aj jeho ďalší nástupcovia.

V r. 600 vo veľkom monastieri v Jarrowe na severe Anglicka žil učený mních menom Beda. Vo svojich písomných svedectvách spomína na to, ako sv. biskup Benedikt budoval v monastieri kaplnku. Podľa opisu Bedy, sv. Benedikt umiestnil ikony na stenách, a tiež ikonostase pred oltárom (v ang. jazyku sa ikonostas nazýva Rood Screen). Podobné ikonostasy sú dodnes v mnohých anglických chrámoch. To svedčí o tom, že chrámy v druhej polovici prvého tisícročia v Británii sa nejako výrazne nelíšili od prvých chrámov na území Rusi.

Bohoslužby boli slúžené s ikonostasom, ktorý delil priestor medzi oltárom a veriacimi. Táto oltárna stena mala iba jedny dvere v strede, po stranách, ktorých viseli ikony. Nad dverami sa nachádzal kríž. Kňaz nosil rúcha, ktoré v tom čase sa používali rovnako na Západe, ako i Východe. Bohoslužbu mohol slúžiť s jedným či viacerými diakonmi, či hypodiakonmi. Sama Liturgia, na rozdiel od východných i západných liturgických rítov obdobia po Veľkej schizme, ešte nemala triumfujúci charakter, keďže ešte stále naokolo boli pohania nepoznajúci Christa. Dnes naokolo nás sú takisto neveriaci, sme v takej istej situácii, ako v tamtých časoch, preto pre nás je Liturgia tak isto aktuálna, ako vtedy.

Čo sa dialo ďalej? Treba mať na pamäti, že západný obrad v Pravoslávii sa po Veľkej Schizme nestratil. Bol naďalej praktikovaný v Konštantínopole, Jeruzaleme, takisto na Sv. Hore Athos, ešte ponad tri storočia po rozkole. V časoch, pre nás nie tak dávnych, Svätý Synod Ruskej Cirkvi dvakrát, v r. 1870 a v r. 1907, blahoslovil užívanie západného rítu pre pravoslávnych na Západe. Ruská Pravoslávna Cirkev v Zahraničí (Zarubežná) ho používa dodnes. Antiochijský Patriarchát požehnal slúženie Liturgie v západnom obrade v r. 1958 a používa ho dodnes. Srbská Pravoslávna Cirkev používa západný liturgický obrad na svojich farnostiach vo Francúzsku. Netreba zabúdať, že od času Veľkej Schizmy (r. 1054) 15 pravoslávnych patriarchov, 7 metropolitov, 8 arcibiskupov a 17 biskupov požehnalo používanie západného rítu v Jeruzaleme, Konštantínopole, Poľsku, Československu, Francúzsku, USA, Austrálii, Kanade a Novom Zélande. Veľký svätý Ján Maximovič osobne slúžil Liturgie podľa západného obradu v Paríži, spravoval eparchiu západného obradu, a takisto vysvätil biskupa pre západný pravoslávny rítus. Iný zase, ruský hierarcha, metropolita Antonij (Chrapovickij), sa zúčastnil chirotónie biskupa sväteného pre západný rítus, nášho sv. mučeníka Gorazda (Pavlíka), a takisto biskupa Dositeja (Ivančenka), prijatého v r. 1965 do pravoslávneho monastiera západného obradu v jurisdikcii Moskovského Patriarchátu.

Žiaľ, medzi pravoslávnymi je mnoho tých, ktorým sa nepáči už len sama myšlienka o západnom obrade. Takisto veľa rusofilov, či grekofilov, ktorí prijali Pravoslávie, nedokáže plne zrezignovať zo svojej katolíckej, či protestantskej minulosti. Sú presvedčení, že ich bývalé cirkevné spoločenstvá zradili, preto sa kategoricky stavajú voči všetkému, čo hoci len trochu pripomína ich minulosť. Iní zase tvrdia, že západný obrad „vnáša rozkol“ do Pravoslávia. Ťažko povedať, z akej príčiny zabúdajú, že Pravoslávie praktizovalo rovnako západný ako i východný obrad počas 1300 rokov svojej existencie, ako aj to, že kresťanskú Cirkev vonkoncom nerozdelila Liturgia.

 

sv. Ján Maximovič, San Franciský divotvorca, pri chirotónii pravoslávneho biskupa západného rítu

 

Pravoslávny západný obrad nemá nič spoločného so súčasným rímskokatolíckym obradom

Či je nejaký zásadný rozdiel v bohoslužbách západného a východného obradu? Fakticky, liturgia západného obradu od východnej liturgie sa v ničom nelíši. Nesie všetky elementy východnej liturgie. Je akurát o čosi kratšia ako východná liturgia.


Pravoslávni v Anglicku a ich vzťah k dominujúcej Anglikánskej cirkvi

V súčasnosti počet pravoslávnych všetkých jurisdikcií vo Veľkej Británii je okolo 331 tisíc. Predpokladá sa, že v blízkom čase ich počet narastie na 7 % celkového počtu obyvateľstva. Väčšinu tvoria pravoslávni Gréci. Iba 30 – 40 tisíc veriacich patrí k iným pravoslávnym jurisdikciám. Biskup Kallistos (Ware) z Konštantínopolského patriarchátu je jediným pravoslávnym biskupom – Britom. Medzi duchovenstvom väčšina kňazov patrí k Antiochijskej Cirkvi, a samozrejme takisto k Ruskej Zarubežnej Cirkvi.

Z dôvodu krajného liberalizmu, ktorý v posledných štyroch desaťročiach celkom ovládol Anglikánsku cirkev, dnes skoro neexistujú žiadne vzťahy pomedzi anglikánmi a Pravoslávnou Cirkvou. Jednak, väčšina bohoslužobných priestorov, ktoré pravoslávni užívajú, sú bývalé anglikánske alebo metodistické chrámy, ktoré majú pravoslávny v árende.

 

 

Silné i slabé stránky Pravoslávia v Británii

Možno to znie divne, ale veľmi mocným pozitívom je fakt, že Pravoslávie je tu nepoznané; nie je zakalené v očiach ľudu škandálami, s ktorými sa spája katolícka, či anglikánska cirkev. Čo sa stáva pozitívom pre ľudí, ktorí kontaktujúc sa s Pravoslávím, nie sú ovplyvnení negatívnymi emóciami a predsudkami. Ďalším faktom je, ako už bolo spomenuté, že Pravoslávie bolo v Británii prítomné vyše tisíc rokov. Toto obdobie zahŕňa dve najlepšie epochy britskej histórie – keltskú a anglosaskú. Keď sa ľudia dozvedajú, že sv. Kolumban (540 - 615) bol pravoslávnym kresťanom, a že skvosty cirkevnej architektúry, ako katedrála v Ely, či monastier na ostrove Lindisfarne, boli založené pravoslávnymi misionármi, zrazu cítia, že Pravoslávie je ich podstatou. Britské kresťanstvo vyšlo z pravoslávnej kolísky - Jeho matkami boli opátky Hilda (614 - 680) a Brigita (451 - 525), učiteľmi Culbert a Aidan, a v čase nápadov Vikingov a Normanov, prelialo ono veľa svojej krvi.

Slabou stránkou Pravoslávia je nedostatok zainteresovania sa misiou. Niektoré jurisdikcie sú nastavené službe iba svojej etnickej skupine., iné zase sú zavalené množstvom nových imigrantov, ktorí tu prišli v posledných 20-tich rokoch, a ako stále, je nedostatok kňazov – čiže všetci naokolo posväcujú svoj čas pomoci Rusom, Rumunom, Grékom atď. A samozrejme, potom nie sú v takej „kondícii“, aby sa doklopali k miestnym ľuďom, jednoducho už neostáva čas, ani síl.

Podľa mňa, - hovorí otec Michael, - je tu ešte jeden problém. Byzantská liturgia pre mnohých Angličanov nie je „svojou“ pre jej okázalosť, majestátnosť, kvetnatosť. Vnútorne sme skôr nastavení na viac prihasené formy skladania bohoúcty. Napriek tomu, že v mnohých prípadoch sa používa angličtina, skôr sa mi zdá, že v Anglicku (na Západe), ak chceme osloviť širšie vrstvy spoločnosti, nie len ľudí s univerzitným vzdelaním, či ľudí strednej vrstvy, naklonených prijať byzantskú, resp. slovianskú harmóniu, sú veľké predpoklady úspechu s používaním starých západných liturgií.

 

Sv. litúrgia slúžená západným rítom

 

Pravoslávie, budúcnosť Európy

Samozrejme, Pravoslávie má veľkú budúcnosť v Európe, či už Západnej alebo Severnej. Svet nemôže žiť bez Christa. Jednak musíme seriózne preanalyzovať to, čo Pravoslávie už prinieslo a rozvíjať to. Potrebujeme viac bohoslužieb v anglickom jazyku (národnom). Na žiaľ, máme v angličtine iba jednu liturgiu, slúženú v centre Londýna, kňaz je z Kanady. Treba nám začať slúžiť viac bohoslužieb v západnom ríte, lebo v mnohých miestach a situáciach, len čisto použitie hoc hovorového jazyka nestačí. Musíme ľudí osloviť na konkrétnom mieste. Toto vlastne robili aj apoštoli. Len výnimočne citujem Tillicha (Paul Tillich, protestantský teológ a filozof), ale mali by sme byť „viac účastní v konkrétnych situáciach“. A situácia je taká, že dnes po uplynutí tisícročia, v Anglicku, vďaka histórii a láske k nej, sa stále zachovávajú zbytky nebyzantského Pravoslávia. Výzvou pre nás je oživiť ich a pracovať ďalej, ak chceme napredovať.

 

Zdroj: ПРАВОСЛАВИЕ.RU., АББАТ МАЙКЛ (ВУД): ПРАВОСЛАВИЕ – ЭТО ПРОШЛОЕ И БУДУЩЕЕ ЕВРОПЫ

preklad a úprava: o. Dušan N. Tomko


 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode