Natoľko sme v Cirkvi, nakoľko v nás prúdi Christova Krv II.

V predchádzajúcom čísle PRAMEŇA sme v článku „Natoľko sme v Cirkvi, nakoľko v nás prúdi Christova Krv“, začali tému venujúcu sa návratu cirkevného spoločenstva k Eucharistii a neustálemu prijímaniu. Z vlastnej skúsenosti po katechézach na farnosti môžem potvrdiť, že je veľmi potrebné o tom rozprávať, ale tiež s radosťou skonštatovať, že ani mnohogeneračne zakorenený neblahý zvyk občasného prijímania (raz za rok, či žiaľ neraz aj raz za niekoľko rokov) nedokáže vykoreniť túžbu duše po blízkosti Christa. Potom je vskutku radosť odpovedať veriacim, keď prídu s otázkou – prečo sa vlastne odtrhli veriaci od čaše?, ... ako sa chystať k prijímaniu?, ... a nakoniec, ako často vlastne prijímať? Ako to vlastne je, sa pokúsime nájsť odpoveď v dnešnom pokračovaní, započúvajúc sa do apoštolskej tradície a učenia svätých Otcov.