MYROPOMAZANIE

Pravoslávna Cirkev ihneď po sv. tajine krstu udeľuje novokrstencovi aj sv. tajinu myropomazania. Robí to z toho dôvodu, aby novokrstenec mohol pristupovať k sv. tajine Eucharistie a tak žiť plnohodnotný sviatostný život. Preto je sv. tajina myropomazania v našej Cirkvi chápaná aj ako povolenie k Eucharistii. Súčasne sa tým novokrstenec začleňuje do jednoty s Christom, lebo v Eucharistii sa cez Telo a Krv stretávame so zmŕtvychvstalým Christom. Práve z tohto pohľadu je dôležité, aby ihneď po krste bola človeku udelená aj sv. tajina myropomazania.

Pravoslávna Cirkev vníma sv. tajinu myropomazania ako osobnú Päťdesiatnicu, kedy na sv. apoštolov vo vide ohnivých jazykov zostúpil Duch Svätý. Tak, ako nám svedčí Písmo, Duch Svätý zostúpil osobitne na každého z  apoštolov, preto aj Cirkev každému novokrstencovi osobitne udeľuje pečať daru Ducha Svätého. Vďaka pôsobeniu Svätého Ducha, udelenému daru, sa pokrstený človek môže dynamicky rozvíjať v konaní dobra a v tomto procese je posilňovaný Telom a Krvou zmŕtvychvstalého Christa. Tak sa nám konkrétne udeľuje pomoc Božia na ceste k dosiahnutiu spásy.

Každý, kto je v Pravoslávnej Cirkvi pokrstený a myropomazaný, ma právo pristupovať k Eucharistii, lebo prijatím myropomazania sa stáva plnohodnotným členom mystického Christovho Tela, Cirkvi. V tom nachádzame vysvetlenie a odpoveď na to, prečo je v Pravoslávnej Cirkvi dovolené pristupovať k Eucharistii aj deťom. Pretože aj dieťa, pokrstené a myropomazané, je už dospelé vo viere. A viera nie je záležitosťou rozumovej vyspelosti, ale skúsenosťou z tajomného stretnutia s Bohom cez Christa, konkrétne Jeho Telo a Krv.

V tejto súvislosti chceme sa zmieniť aj o takom probléme, ako sú povinnosti rodičov a krstných rodičov. Mnohí z nás podceňujú práve to, že pokrstené dieťa nechávajú bez prijímania a čakajú, až do obdobia dospievania. Potom však zisťujú, že dospievajúceho mládenca alebo dievčinu kresťanstvo ničím neoslovuje. Pritom stačilo tak málo, prinášať pokrstené a myropomazané dieťa ku sv. prijímaniu a všetko ostatné nechať na Božiu milosť. Boh by s určitosťou tajomným spôsobom oslovil naše dieťa, ktoré by sa tiahlo svojou dušičkou k Bohu. Dieťa by duchovne rástlo a silnelo vo viere. A keď by dospievalo, neboli by problémy, že nechce chodiť do chrámu, nechce sa modliť atď. Netreba zanedbať duchovný rast novokrstenca, ale naopak, je treba ho posilňovať Eucharistiou. V počiatkoch netreba vynaložiť veľa úsilia, iba zobrať do chrámu novorodenca a prinášať ho k sv. prijímaniu. Budeme si tak plniť svoje povinnosti rodičov, ale aj krstných rodičov, ktoré sme na seba vzali vtedy, keď sme priviedli na svet nového človeka, alebo keď sme sa stali krstnými rodičmi. Je to také jednoduché a pritom to nerobíme. Prečo? Veď je treba deti privádzať ku Christu. Tak ako povedal samotný Spasiteľ: „Nechajte deti prichádzať ku mne“. Cirkev robí všetko preto, aby od prijatia krstu, kedy sa rodí nový človek, sa ten mohol zdokonaľovať v konaní dobra. Teraz už vieme, čo vedie Cirkev k tomu, že udeľuje ihneď po krste aj sv. tajinu myropomazania. Túto našu novú znalosť využijeme na to, aby sme zintenzívnili duchovný život našich detí. Nech prichádzajú s nami do chrámu, nenechávajme ich doma pozerať zaujímavý televízny program, ale umožníme im stretnúť sa s Christom vo sv. prijímaní – vo sv. Eucharistii, pretože Cirkev urobila všetko, aby sa tak mohlo uskutočňovať. Zlepšime duchovný život svojich detí, lebo tak vyrastie duchovný život vo farnosti. Vypočujme výzvu Isusa Christa nášho Spasiteľa a „Nechajte deti prichádzať ku Mne“.