KRÁTKE ZAMYSLENIE SA NAD VEĽKÝM PÔSTOM

Tak ako po každý rok, nevynímajúc tento, približne v podobný čas, opäť stojíme na prahu Veľkého pôstu. Pre niekoho nič výnimočné, zasa bude v mnohých prípadoch skloňovaná otázka – „čo len budeme jesť a ako ešte dlho“; avšak pre niekoho tajuplné obdobie v lone Cirkvi, ktoré je jedinečné, so svojimi nádhernými bohoslužbami a zvláštnou atmosférou, ktoré nám pomáha v našom duchovnom napredovaní a zdokonaľovaní sa. Ten, kto to ešte nezažil, alebo sa o to aspoň nepokúšal, zaiste sa nemá na čo tešiť. Avšak ten, kto s týmto nejakú skúsenosť už má, vie, že jeho duša sa už chvie a teší na tento duchovný zápas počas Veľkého pôstu.

Čo je cieľom pôstu a čo je meradlom toho, ako úspešne sa postíme? Mnohí sú tej mienky, že dobre sme postili vtedy, keď sme sa zdržiavali predpísaných potravín, nechodili na zábavy a aspoň kedy-tedy navštívili chrám naviac, než mimo pôstu. Nakoniec skonštatujeme, že naozaj sme postili ako sa len dalo a sme s tým spokojní. Ba dokonca, náš pôst je taký strohý, že úspešne sa zdržiavame, i naďalej, od toho čo nie je potrebné – hlavne sv. Eucharistie. Veľký pôst je časom, kedy by sme sa o niečo viac než inokedy mali približovať k Bohu, snažiť sa mu viac pripodobniť. Skrze Telo a Krv Isusa Christa vo svätom Prijímaní sa s Ním zjednocujeme a dostávame životodarnú silu, ktorú tak nevyhnutne potrebujeme pre svoju existenciu. A práve teraz, keď naše telo, ale aj dušu, vyčerpávame omnoho viac našou askézou, túto nebeskú pomoc potrebujeme. Je jasné, že v terajšej dobe, keď nám dochádza energia, máme aj iné alternatívy. Dokážeme si nakúpiť nespočetné množstvo energy drinkov a hneď sme fit ako rybičky, plní novej energie ... Avšak pomáha nám táto energia aj v našom duchovnom zápase? Nie sme náhodou podobní tomu bláznivému mužovi, čo staval svoj dom na piesku a čo sa mu rozpadol, pretože nemal dobré a pevné základy? Veď keď chceme postaviť dom, najprv potrebujeme pevné základy, na ktorých to bude aj pevne stáť. Keď chceme budovať náš duchovný život, či nie najlepším základom je Isus Christos, ten uholný kameň, ktorý zavrhli stavitelia? Ako sme už spomínali, počas pôstu vynakladáme omnoho viac úsilia a energie. Aj z toho dôvodu nám svätá Cirkev ponúka v tomto čase i viac pomoci. Aspoň dvakrát v týždni by sa mala slúžiť nádherná liturgia vopred posvätených darov. Prečo? Nie len preto, aby si naše uši vychutnali krásne pôstne spevy, no hlavne preto, aby sme mali možnosť posilniť sa svätým Prijímaním, keďže cez týždeň sa riadna liturgia neslúži. A ako chceme zápasiť bez energie, keď ju nenačerpáme? Na to si už musíme odpovedať každý sám...

Na začiatku sme spomínali, ako dokážeme zhodnotiť úspešnosť nášho pôstneho úsilia. Ponúkneme pomerne jednoduchú radu. Nech kritériom hodnotenia bude sviatok Paschy. Akým spôsobom prežijeme obdobie svätého Pôstu, takým spôsobom nám Boh požehná prežiť i Paschálne sviatky. Kto sa namáhal a hľadal Boha svojim asketickým úsilím, toho sa bude dotýkať ruka Božej blahodate, pretože kto hľadá, ten nájde. Nie je nič krajšie, než prežiť tento najväčší sviatok v náručí samotného Boha, zažiť nevysloviteľnú radosť, ktorá nám tlačí slzy do očí, ktorá nie je z tohto sveta. A tak, slová svätých, ktorí takúto radosť zažili, sa nám už nebudú javiť ako nejaká fantazmagória, ale ako prežitá pravda.

Želáme všetkým, ktorí sa odhodlali prežiť svätý Pôst ako sa na pravoslávnych kresťanov patrí, Božie požehnanie a mnoho duchovných i telesných síl.

protojerej Peter Bzik, správca farnosti Šamudovce

/publikované v Prameni, marec 2013/