ŽIVOT SVÄTÉHO NIKOLAJA DIVOTVORCU

18.12.2016 18:32

 


Veličájem ťa, svjatíteľu, ótče Nikólaje, 

i čtím svjatúju pámjať tvojú, 

tý bo móliši za nás, Christá Bóha nášeho !

 

Svätý Nikolaj (Mikuláš), ktorého sviatok slávime 6. / 19. decembra, patrí medzi veľkých svätcov. Zaujímavosťou je, že sv. Nikolaja uctievajú všade vo svete. Je veľmi obľúbeným svätým. Mnoho ľudí sa k nemu obracia s modlitbou, ale zvlášť obľúbeným je medzi námorníkmi, ktorí ho majú za svojho patróna. Aj preto mnohé chrámy v prístavoch sú zasvätené práve sv. Nikolajovi. Nejeden námorník v čase búrok a iného nebezpečenstva si privoláva na pomoc práve sv. Nikolaja. Archimandrit Charalambos Vasilopoulos v predslove píše, že chrámy sv. Nikolaja je vidno zďaleka práve preto, aby námorníkom, plaviacim sa na mori, dodávali silu a odvahu. Námorníci najčastejšie prizývajú sv. Nikolaja na pomoc slovami: „Svätý Nikolaj, pomôž mi! Môj svätý Nikolaj, prosím ťa kormidluj ty!“

Sv. Nikolaj sa narodil okolo r. 280 v meste Patare, v Lýkiijskej provincii, nachádzajúcej sa v Malej Ázii. Pochádzal zo zbožnej, na vtedajšiu dobu pomerne bohatej rodiny. Bol jedináčik a jeho rodina vlastnila veľké majetky, ktoré mu mali zabezpečiť bezproblémový život. Sv. Nikolaj už v detstve ukázal, že jeho túžbou nie je kráčať po ľahkej ceste pozemského života. Od útleho veku kráčal po tvrdej, ale svätej ceste. Každý deň zápasil s rôznymi nástrahami, a pri duchovnom zápase mu pomáhal aj pôst, ku ktorému, už ako malé dieťa, bol vedený svojimi rodičmi. Po všetky dni normálne pil mlieko, ale v stredu a piatok nepil celý deň, až po západe slnka.

V útlom veku prišiel o obidvoch rodičov. Keď vyrástol, bol veľmi usilovným žiakom. Vyhýbal sa zbytočným rozhovorom. Už ako dieťa mal dar, ktorý mu umožnil triediť a rozlišovať myšlienky na tie, ktoré rodia dobro a zlo. Namiesto bežných detských záľub kládol do popredia rozhovory so staršími, ktoré boli preňho natoľko prínosné, že si z nich vyvodzoval vzácne závery pre svoj život. Už v školských laviciach bol považovaný za veľmi vážne a dobročinné dieťa.

Keď sv. Nikolaj vyrástol, jeho strýko Nikolaj (v tom čase bol biskupom v Lýkii) ho povolal k službe v Cirkvi a po zhodnotení jeho duchovného stavu sa rozhodol pre jeho kňazské vysvätenie. Počas vysviacky bol jeho strýko, biskup, osvietený Svätým Duchom a povedal: „Tento mladík, ktorý dnes prijíma kňazstvo, bude aj biskupom. Bude útechou pre chudobných a strápených a mnoho duší privedie do Božieho kráľovstva“. Sv. Nikolaja naplňovala veľká radosť, keď videl, ako sa vďaka jeho pomoci tešia chudobní, siroty, vdovy, utešoval zúfalých, obliekal nahých, sýtil hladných, dodával nádej a odvahu skľúčeným. Všetok majetok, ktorý mal, postupne predával a za získané peniaze pomáhal tam, kde cítil veľkú potrebu pomôcť.

Známym je príbeh o záchrane troch mladých dievčat patárskeho občana, ktorý náhle prišiel o všetok majetok a upadol do veľkej biedy. Finančná pomoc sv. Nikolaja zachránila celú rodinu. Taktiež zastavil búrku, čím zachránil životy mnohých kresťanov, ktorí sa plavili po mori, aby sa poklonili mnohým svätým miestam. Putujúci ľud chcel vzdať úctu aj hrobu, v ktorom ležal náš Spasiteľ Isus Christos.

Búrka na mori bola pre námorníkov pomerne častým javom, a neraz skončila veľkým zármutkom. Aj tu sv. Nikolaj preukázal silu úprimnej modlitby, vďaka ktorej vzkriesil mŕtveho námorníka, ktorého usmrtil zásah bleskom.

Sv. Nikolaj mal v pláne zostať v Jeruzaleme, začať žiť mníšskym spôsobom života, ale Jeho plány prekazil sen, v ktorom sa mu zjavil anjel Pána, prikazujúc mu návrat do svojej vlasti. Hneď ráno odišiel do prístavu a netrvalo dlho, aby zohnal kapitána, ktorý ho odvezie do Patary v Lýkii. Celá posádka hneď vyplávala na more, no dopustila sa chytráctva, „vďaka“ ktorému sa stali svedkom toho, akú silu má modlitba k Bohu, ktorú počas hrôzostrašnej búrky prinášal sv. Nikolaj Bohu. Veľká radosť nastala v Patare, keď loď došla do prístavu. Tešili sa ženy, muži, deti, mnísi. Sv. Nikolaja mali vo veľkej úcte, po príchode mu vystrojili hostinu a popritom počúvali jeho rady a obdivovali jeho cnostný život naplnený milosťou Božou.

V blízkosti Patary, v Myre, kde zomrel miestny biskup, sa schyľovalo k voľbe nasledovníka. Voľby na obsadenie biskupského stolca boli naplnené milosťou Božou, pretože zhromaždení sa nevedeli dohodnúť, kto z navrhovaných bude ten správny, poprosili o pomoc Boha. V nasledujúcu noc boli všetci prítomní svedkami rovnakého sna - zjavil sa im anjel Pána, hovoriac: „Biskupi, čo sa trápite? Hodný biskup je blízko pri vás. Ráno po ceste do chrámu, uvidíte prichádzať verného a múdreho človeka menom Nikolaj. Jeho vysväťte za biskupa!“ O pár dní sa sen stal skutočnosťou a sv. Nikolaj sa stal biskupom v Myre. Popri modlitbe, celonočných bdeniach, pôstoch sa aktívne zapájal do filantropických aktivít. Zaujímal sa o život svojich veriacich, často dvíhal varovný prst nad boháčmi, ochraňoval vdovy, siroty.

Bol dobrosrdečný, pokorný a mierny, ale ak bolo treba, bol aj prísny. Ťažké časy nastali za vlády cisára Diokleciána, keď došlo ku strašnému prenasledovaniu kresťanov. Kresťania boli neznesiteľne mučení a prísne trestaní. Strašná vec sa stala na samotný sviatok narodenia Isusa Christa, keď preplnený chrám s veriacimi bol podpálený zo všetkých strán. Všetci, čo boli v chráme, zhoreli. Mnoho kresťanov, ktorí sa nechceli zriecť Christa a klaňať sa modlám, poutekali do hôr, jaskýň. Prenasledovanie neobišlo ani kresťanov Myry. Mnoho kresťanov z mesta, spolu s Nikolajom, bolo uväznených, no Christa sa zriecť aj napriek tomu nechceli. Sv. Nikolaj všetko pokorne s modlitbou znášal, pre vieru zniesol aj smäd, hlad a výsmechy. Kázal ľuďom, aby sa nevzdávali a bojovali za pravú Christovu vieru. Približne po šiestich rokoch, po smrti cisárov bezbožníkov, na trón nastúpil cisár Konštantín Veľký a dal prepustiť všetkých kresťanov. Po prepustení sv. Nikolaj pokračoval vo svojej činnosti. Mnoho ľudí nachádzalo pokoj pri sv. Nikolajovi, pretože jeho tvár žiarila akousi vnútornou svätosťou. Do posledných chvíľ kázal o Bohu, no 6. decembra v r. 330 jeho zdravie zlomila choroba, ktorej podľahol. Tesne pred smrťou, hľadiac na nebesia, vyriekol posledné slová z Dávidovho žalmu: „Pane, v Teba som dúfal, … Do Tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho Ducha“. Mesto bolo vo veľkom zármutku, no nebesia v radosti. Jeho telo bolo s veľkým žiaľom uložené v Myre. Na jeho pamiatku dali kresťania postaviť chrám sv. Nikolaja Divotvorcu.

Sv. Nikolaj je uctievaný po celom svete, dokonca aj pohanské národy ho majú vo veľkej úcte. Na II. Všeobecnom sneme bol sv. Nikolaj zaradený medzi najväčších svätcov, apoštolom - rovným.

 

Veronika MELICHÁREKOVÁ

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode