Zázraky sv. Spiridona, veľkého divotvorcu Trimifuntského VI.

Pri ostatkoch sv. Spiridona, ktoré sa najprv nachádzali v jeho rodisku na Cypre, sa neustále diali zázraky, tak ako sa dejú aj do dnešného dňa. Tak Boh odmenil a oslávil svätý život Spiridona, ktorý sa za nás prihovára pred Božím trónom.

- Jedna z procesií s ostatkami sv. Spiridona na Kerkyre sa koná na Kvetnú nedeľu. Jej tradícia vychádza z udalosti, kedy sv. Spiridon ochránil Kerkyru od strašného moru, keď smrť vyľudňovala ostrov. Koncom r. 1629 táto choroba pustošila Taliansko a ostrovy v Iónskom mori. Tak sa dostala aj na Kerkyru - Jeden zo služobníkov známeho právnika Odigitrianosa Sarantarisa dostal z jednej lode dve turecké vlnené šatky, ktoré daroval svojej žene. Pani ich dala jednej z dcér, aby ich odložila, a tá ich zamkla do svojej skrine. Nakrátko potom zomrela. Šatky boli nakazené morom. Keď sa príbuzní a priatelia Sarantarisa dozvedeli o náhlej smrti jeho dcéry, ponáhľali sa vyjadriť mu sústrasť. V dome sa však takisto nakazili morom, ktorý potom rozniesli ďalej.

Keď sa o tom dozvedeli úrady, hneď robili opatrenia a vynaložili veľké množstvo peňazí, aby sa skončila táto hrozba smrti, ale neustále sa objavovali nové a nové prípady chorých. Ľudia sa utiekali k sv. Spiridonovi a prosili o jeho pomoc. Vtedy sa zlo prestalo šíriť ďalej.

Mnohí nakazení vo sne videli sv. Spiridona, ako im sľubuje, že budú zachránení. Takisto, počas strašných nocí, kedy smrť kosila ľudí, nad chrámom sv. Spiridona bolo vidieť Božie svetlo v podobe lampy. Na Kvetnú nedeľu r. 1630 veriaci národ urobil procesiu okolo chrámu s ostatkami sv. Spiridona a v tom čase sa táto strašná choroba náhle zastavila.

- V r. 1716 Saracéni napadli na Kerkyru. Vojsko o sile päťdesiat tisíc vojakov a množstvo lodí obkľúčili ostrov a hrozili mu z mora, tak ako aj z pevniny. Obliehanie trvalo od 24. júna do 11. augusta. Barbarské vojsko sa zhromaždilo pred bránami mesta.

Na svitaní 11. augusta 1716 sa barbarským hordám zjavil sv. Spiridon. V pravej ruke držal žiarivý meč a s hnevom ich vyháňal. Saracéni zostali celí bez seba, keď videli impozantnú postavu a hnev sv. Spiridona, nechali zbrane i zvieratá a v panike sa rozutekali. Ráno, namiesto rinčania zbraní nepriateľa nad mestom zapanovalo ticho a pokoj. Miestni obyvatelia sa šli pozrieť do tábora Saracénov a zistili, že kvôli náhlemu úteku tam všetko nechali. Našli tam 120 kanónov, množstvo zvierat, zbrane a muníciu. Za krátky čas sa všetci dozvedeli, že sa udial veľký zázrak. Benátska rada starších na znak vďaky darovala do chrámu sv. Spiridona sedemramenný strieborný svietnik. Druhý strieborný svietnik daroval veliteľ benátskych ozbrojených síl Pizanis.

- Po tomto veľkolepom zázraku záchrany ostrova pred barbarmi, zaumienil si správca Kerkyry Andreas Pizanis a viceadmirál benátskeho loďstva, postaviť latinský chrám zasvätený sv. Spiridonovi, kde by latinský kňaz (rím.katolícky) mohol každodenne vykonávať latinskú bohoslužbu. Sv. Spiridon však nechcel, aby heretickí, nepravoslávni kňazi, prinášali Bohu nekrvavú obeť na nekvasenom chlebe.

Atanáz Parský opísal to, čo sa v tom čase v Kerkyre udialo: „Andreas Pizanis bol Benátčan, pápeženec, a vládol nad Kerkyrou. V r. 1716 chcel v chráme sv. Spiridona postaviť pápežský oltár. K tomu ho neustále nabádal pápežský - latinský biskup ostrova. Ale sv. Spiridon sa vo sne zjavil Pizanisovi a povedal mu: „Prečo ma obťažuješ? Oltár tvojej viery je neprijateľný v mojom chráme!“ Správca o tom informoval latinského biskupa, ktorý mu však povedal, že to bol klam diabla, aby mu prekazil dobré dielo. Pizanisovi to dodalo odvahu a okamžite prikázal pripraviť materiál, aby postavili oltár. Všetko potrebné priniesli pred chrám sv. Spiridona.

Keď to videli kňazi chrámu a vznešení Gréci z ostrova, prišli k správcovi Pizanisovi a prosili ho, aby prestal s prácami. Ale on im odpovedal, že je správcom a má právo to urobiť. Vtedy sa všetci pravoslávni veriaci vrátili a vrúcne prosili sv. Spiridona, aby zastavil tento bezbožný čin.

V noci sa Pizanisovi opäť zjavil sv. Spiridon v podobe mnícha a povedal mu: „Povedal som ti, aby si ma neobťažoval. Ak sa odvážiš urobiť to, čo si si zaumienil, trpko to oľutuješ, ale bude neskoro!“

Ráno o tom správca informoval latinského biskupa, ktorý ho napomenul ako zbabelého a maloverného. Vtedy správca znovu dostal odvahu a prikázal začať so stavbou oltára v chráme sv. Spiridona. Pápeženci oslavovali s radosťou, a pravoslávni veľmi smútili. Nevysloviteľný smútok a žiaľ prenikal do sŕdc pravoslávnych, ktorí prosili sv. Spiridona, aby ich ochránil pred pápežským znesvätením.

Sv. Spiridon zasiahol doslova bleskovo. V noci sa strhla strašná búrka. Blesky zasahovali hlavne hrad, kde sídlil Pizanis a sklad s pušným prachom. Všetko sa ocitlo v plameňoch. Výbuch zabil 900 ľudí, vojakov i civilistov. Všetci boli pápeženci – latinici. Z pravoslávnych nezahynul nikto, keďže tí mali zakázané bývať, či len cez noc sa zdržiavať na hrade. Samotného Pizanisa našli mŕtveho medzi dvomi trámami a pozostatky pápežského biskupa sa našli vyhodené ďaleko za hradbami. Najobdivuhodnejšie bolo, že tej istej noci, o tej istej hodine, blesk zasiahol aj rezidenciu Pizanisa v Benátkach a spálil iba jeho portrét, bez toho, aby uškodil nejakej inej veci. Je skutočne strašné padnúť do Božích rúk".

Tento zázrak sa uskutočnil 12. novembra 1716. Každý rok ho oslavujú na Kerkyre 11. novembra.

Sv. Spiridon - Ten, ktorý bol veľkým bojovníkom na 1. všeobecnom sneme a ktorý bojoval za Sväté Pravoslávie, nechcel prijať do svojho chrámu novátorských kňazov pápežskej cirkvi. Žiaľ, aj dnes sú takí, ktorí sa usilujú dosiahnuť jednotu s pápežencami, ... otvárajú brány chrámov pápežencom, slúžia spolu s nimi... Príbeh kerkyrského správcu, benátskeho admirála Pizanisa by mal byť výstrahou a poučením pre nás, kým na naše hlavy nezostúpi hnev Boha a svätých !!! 

- z internetových zdrojov, pripravené na pokračovanie