Zázraky sv. Spiridona, veľkého divotvorcu Trimifuntského II.

Počas panovania cisára sv. Konštantína Veľkého sa zišlo 318 Otcov Cirkvi, aby vyvrátili herézu Ária a vylúčili ho z Cirkvi. Ários hlásal herézu, že Boží Syn nie je Boh, ale Božie stvorenie. Toto heretické učenie vyvolalo v Cirkvi veľký zmätok medzi kresťanmi. Tento snem Otcov mal pre kresťanstvo veľký význam.

Medzi ochrancami správneho kresťanského učenia boli vážení biskupi, z ktorých niektorí boli ozajstní velikáni pravoslávnej viery, svetla Cirkvi. Medzi týchto veľkých hierarchov patril aj sv. Spiridon, ktorý si pozorne vypočul Áriove argumenty. Ários na sneme hovoril silným hlasom. Mal filozofické vzdelanie a rečnícke schopnosti. Všetko spochybňoval a snažil sa predstaviť Božieho Syna ako stvorenie, nie ako Boha. Usiloval sa vytvoriť nové náboženstvo.

Ários, okrem svojich rečníckych schopností, mal pri sebe schopných rečníkov, ktorí spochybňovali učenie Christovej Cirkvi. Otcovia bránili učenie Christa a vyvracali heretické špekulácie. Odhaľovali výmysly Ária a zosmiešňovali túto diabolskú snahu rozbiť jednotu Cirkvi a narušiť čistotu kresťanskej viery.

Avšak jeden z filozofických rečníkov Ária bol neporovnateľný v slovách. Bolo ťažké s ním súperiť. Používal silné argumenty. Jeho reč bola ako blesk. Vďaka svojej šikovnosti vedel mnohých umlčať. Vtedy Spiridon pochopil, že prišla jeho chvíľa. Veľký okamžik konfrontácie. Keď videl, ako rečník hovorí stále hlasnejšie a zapálenejšie, ako obhajuje nesprávne učenie – herézu, vstal a povedal: ,,Poď sem, filozof, porozprávame sa spolu“.

Otcovia vedeli, že sv. Spiridon bol čistý a cnostný, ale nebol vzdelaný, preto mu bránili; nechceli, aby hovoril, zo strachu, aby ho Áriov filozof nezosmiešnil. Ale Spiridon necúvol. Vedel, že je to krízový okamžik. Uvedomil si, že mnohé slová neprospievajú. ,,Nie sú potrebné falošné úvahy“, – povedal, - ,,je potrebná Christova pravda!“

Potom sa zahľadel filozofovi do očí a povedal mu: ,,V mene Hospodina Isusa Christa ma počúvaj“. ,,Hovor, čo chceš“, – povedal mu rečník.

Sv. Spiridon sa ujal slova a jasne mu povedal: ,,Jeden je Stvoriteľ sveta. Jeden je Boh neba a zeme a Stvoriteľ všetkého. Jeho slovom a Jeho Duchom bolo učinené nebo, stvorená zem, oddelené moria, stvorené zvieratá a človek, táto obdivuhodná bytosť. Pokiaľ ide o Jeho Slovo, my vieme, že je pravý Boží Syn. Súpodstatný s Otcom. Veríme, že sa narodil z Devy Márie, že bol ukrižovaný a pochovaný ako človek, ale vstal z mŕtvych ako Boh. Toho poznáme ako súpodstatného s Otcom, spolutróniaceho, rovnocenného, rovnako oslavovaného. A tak, hoci sú tri hypostázy (osoby) vo Svätej Trojici, Boh je jeden. Je to ťažké pochopiť. Ľudský rozum je veľmi malý, aby zmestil nekonečné Božstvo. Chceš teraz vidieť na vlastné oči to, čo nie je schopný pochopiť tvoj rozum? Pozrite sa. V ruke držím tehlu (Skutočne držal tehlu). Ak sa vás opýtam, koľko veci držím v ruke, poviete mi, že jednu. Ale to, čo vy hovoríte jedno, nie je jedno. Hneď vám to odhalím“. Spiridon sa pravou rukou prežehnal, v ľavej držal tehlu a povedal: ,,V mene Otca“. V tej chvíli účastníci snemu zostali prekvapení. Stal sa veľkolepý zázrak. Z ruky Spiridona, ktorá držala tehlu, vyšľahol plameň, ktorým bola vypálená tehla. Spiridon, naplnený Božou blahodaťou, pokorne pokračoval: ,,I Syna“. Ďalší zázrak sa uskutočnil pred očami heretikov a biskupov. Zo suchej tehly začala tiecť voda. Heretici sa zamračili, pravoslávni sa radovali a obdivovali moc Božiu... ,,I Svätého Ducha“, - doplnil Spiridon a v tej chvíli v jeho ruke zostala hlina. Svätý Spiridon týmto zázrakom premenil na prach všetky rečnícke zvraty a argumenty heretických filozofov. ,,Boli to tri zložky: oheň, voda a hlina, a predsa tvorili jedno“, - povedal Spiridon. – ,,Tak je to aj vo Svätej Trojici“.

Áriansky filozof na chvíľu zmĺkol a potom riekol: ,,Prijímam a vyznávam, svätý človek, čo si povedal. Doteraz sme bojovali slovami. Aj ja som bojoval rečníckym umením. Ale po tomto zázraku vyznávam, že som bol porazený“. Potom Áriovi a jeho prívržencom povedal: ,,Radím aj vám, aby ste zanechali herézu a uverili v Christa. Nasledujte toho pokorného a svätého starca“. Po rečníkových slovách boli ariáni zahanbení a sklamaní. Naopak, biskupom sa uľavilo.

Sv. Spiridon zasadil rozhodujúci úder v tomto boji na 1. všeobecnom sneme. Po tomto zázraku sa heretici rozštiepili a biskupi dostali odvahu. Cisár a biskupi si vážili Spiridona, ale on zostal ďaleko od pochvál, pretože sa vyhýbal svetskej sláve. Celý život chcel prežiť pokorne a cnostne, bez dočasných pochvál.

Keď sa Spiridon po ukončení 1. všeobecného snemu vrátil na Cyprus, našiel svoju dcéru Irinu mŕtvu. Zomrela náhle, ale z tohto života odišla čistá. Svoje panenstvo zachovala bezúhonné. Spiridon trpezlivo znášal smútok z jej smrti. Avšak niekoľko dní po smrti jeho dcéry navštívila jeho dom istá žena s plačom a povedala mu: ,,Dala som nebohej Irine drahocenný šperk, aby mi ho strážila, a pretože náhle zomrela, nemohla som si ho vziať späť.“ Svätý Spiridon prehľadal celý dom, hľadal všade, ale nenašiel ho. Šiel preto k hrobu svojej dcéry spolu s tou ženou a ďalšími ľuďmi a opýtal sa jej, akoby hovoril so živou: ,,Irina, dcéra moja, kam si položila zlatý šperk tejto ženy?“ - „Na tomto mieste ho mám odložený, otec môj!“, - odpovedala mŕtva.

Tento zázrak zaskočil všetkých, ktorí stáli pri Spiridonovi. Prežehnali sa a obdivovali jeho vieru. Sv. Spiridon, potom povedal svojej dcére, aby odpočívala, kým ju Boh vzkriesi pri spoločnom vzkriesení a vrátil sa domov. Bol to veľký zázrak, o ktorom sa hovorí aj v tropári sv. Spiridonovi.

Pripravené na pokračovanie, z internetových zdrojov