Zázračná ikona Klokočovskej Presvätej Bohorodičky V.

17.09.2013 13:46

 

Z histórie Klokočovskej ikony Matky Božej, ktorej kópia je uložená v pravoslávnom chráme v Nižnej Rybnici


 

Ako vyzerala obec Klokočov a klokočovský chrám v čase slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, to či veriaci bránili ikonu, alebo či s ňou utiekli do lesa, o tom nemáme zachované žiadne dokumenty. Až o 80 rokov spísaný protokol kanonickej vizitácie mukačevského biskupa M. E. Olšavského z r. 1750 uvádza, že obec bola biedna a mohlo tam byť asi 150 veriacich. Obec patrila grófom - Sztárayovcom, Semeriovcom, Draveckým a Nickým. Duchovný je tu Ján Laboš, vysvätený mukačevským biskupom M. E. Olšavským. Farský grunt nie je žiadny, pozemky a lúky žiadne, správca farnosti býva v dome, ktorý si sám postavil. V Klokočove je 5 gazdov, na filiálke Kaluža 9 gazdov, v Kusíne 7 gazdov. V Klokočove a Kaluži platia ročne dva vika zrna a v Kusíne jedno viko. K spovedi je tu 84 veriacich. Veriaci Ján Spišák a Alexij Spišák prepadli duchovného a aj kalvín Peter. Matriku majú, aj krstiteľnicu. Pôrodnú babicu nemajú. Kantorom je tu syn duchovného, zvoníka nemajú. Chrám je drevený, pokrytý šindľami, blízko rozpadu. Ikony všetky, apoštoli na plátne, antimins od biskupa Bizancia, čaše dve - cínové, dvoje rizy. V chráme je všetko čisté. Knihy bohoslužobné všetky, okrem Triody pôstnej. Zvony dva, jeden posvätený od biskupa Bizancia, druhý nie je posvätený. Chrám je zasvätený Uspeniu - Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.

Kalužský chrám na filiálke je dobrý, má všetky ikony, je zasvätený sv. Bazilovi Veľkému a je posvätený arcidekanom Hažinským. Čaša cínová, knihy - Evanjelium, Apoštol, Trebnik, Psaltyr, antimins nemá, má jeden zvon. Cintorín ohradený palankami. Chrám má 13 florénov v hotovosti, vypožičaných 20 florénov a jeden kus dobytka (por. Hadžega, V.: Dodatki do istorii Rusinov I ruskich cerkvej v Užanskoj župi. In: Naukovij zbornik tovarišstva Procvita, 1924, r. III. Užhorod, s. 179-180).

Dnešný murovaný chrám v Klokočove je z r. 1834. Nestojí na tom mieste, kde stal drevený chrám, v ktorom slzila ikona Bohorodičky, ale o trochu ďalej, asi o 400 metrov smerom do Kaluži. Pôvodné miesto, kde stál chrám, je na druhej strane cesty, ktorá ide do Kusína, blízko dnešného Domu smútku. Podľa rozprávania starších ľudí z Klokočova, práve tu stal drevený chrám. Donedávna tu stál veľký drevený kríž; tak mi to hovorili starší klokočovčania, aj tunajší rodák Ján Vajanský.

Rôzne knižočky, ktoré opisujú históriu Klokočovskej ikony, sú odpustové knižočky a mnohokrát ich autorom veľmi nezáležalo na tom, aby boli podložené historicky a pravdivo, ale písali sa tak, aby sa páčili cirkevným a štátnym predstaviteľom a aby sa dobre predávali na odpustoch. Vždy boli ľudia, čo sa snažili poprekrúcať udalosti a písať, ako im to vyhovovalo. Veľa sa napríklad píše o tom, čo sa zdá byť neskutočné, ako dlho bola ikona v Prešove. Pravda je taká, že tam mohla byť len veľmi krátko, lebo Žofia Bathoryová (ktorá ju previezla do Mukačeva) zomrela v r. 1680. Ďalšou takou krásne znejúcou tézou bolo, že ikonu si v Prešove veriaci veľmi uctievali. Ale ako ju mohli uctievať, keď bola uložená na magistráte a v Prešove bolo veľmi málo veriacich východného obradu. Prešov bol centrom protestantizmu.

Máme mnoho zázračných ikon - klokočovská, povčanská, rafajovská, ľutinská, čenstovská v Poľsku, počajevská na Ukrajine, kazanská v Rusku a mnoho iných, ktoré sú uctievané vo východnej pravoslávnej Cirkvi. Mnohé zázraky pri týchto ikonách doznali veriaci v čase biedy, nešťastia, a zvlášť v čase vojen.,už len fakt slzenia ikon Bohorodičky. V r. 1670 slzila ikona Bohorodičky v Klokočove, v r. 1696 v Mária Povči, v r. 1699 v Nikole v Sedmohradsku a na iných miestach.

Keď sa pozrieme do Schematizmu Uhorska z r. 1840, biskupstvo Szathmáriensis (s. 924) zistíme, že reformácia sa v tomto kraji neujala, o tom svedčia počty veriacich v obciach vôkol Klokočova.

Napr. : Vinné - katolíci /559/, gr.kat. /503/, evanj. /5/, kalvíni /5/, židia /104/; Zbudza – katolíci /136/, gr.kat. /158/, evanj. /5/, kalvíni /4/, židia /27/; Jovsa - katolíci /98/, gr.kat. /330/, evanj. /1/, kalvíni /0/, židia /26/; Kaluža - katolíci /21/, gr.kat. /313/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /12/; Klokočov - katolíci /21/, gr.kat. /332/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /18/; Kusín - katolíci /8/, gr.kat. /356/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /7/; Podháj - katolíci /4/, gr.kat. /0/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /6/; Trnava n./Lab. - katolíci /153/, gr.kat. /364/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /18/; Varkond - katolíci /4/, gr.kat. /8/, evanj. /0/, kalvíni /0/, židia /0/.

Ľudová tradícia v okolí Sobraniec hovorí, že keď ideme cestou z Michaloviec do Užhorodu, po ľavej strane cesty sú rusnáci (pravoslávni a gréckokatolíci) a po pravej strane cesty sú kalvíni. A skutočne, na ľavej strane cesty niet dnes ani jedného kalvínskeho kostola.

Naši predkovia boli skutoční ochrancovia pravej Christovej viery, t.j. Pravoslávia. To dostali ako dedičstvo z Byzantskej ríše, pravej ochrankyne kresťanov, zastúpenej jej konštantínopolským patriarchom, sv. Fótiom Veľkým, ktorý na základe žiadosti sv. Rastislava, panovníka Veľkej Moravy, vyslal spolu s cisárom Michalom III., sv. apoštolomrovných bratov Cyrila a Metoda, ktorí tu za krátky čas svojej misie vychovali z domorodého obyvateľstva vyše 200 žiakov v ich znamenitom Veľkomoravskom učilišti, z ktorých nám sú známi sv. sedmopočetníci Kliment, Gorazd, Angelár, Naum a Sáva, a tí ktorí po vyhnaní z územia Veľkej Moravy západným franským duchovenstvom ďalej šírili vieru v pravého Trojjediného Boha medzi bratskými národmi južných Slovanov. Naši predkovia museli čeliť nielen vpádom inoverných vojsk, ale hlavne násilnej latinizácii, reformácii a unionizácii.

/redakčne upravené, publikované na pokračovanie v mesačníku PRAMEŇ/

mitr. prot. ThDr. Štefan HORKAJ

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode