SVÄTÝ SPIRIDON, VEĽKÝ DIVOTVORCA TRIMIFUNTSKÝ

11.02.2014 12:12

 

Život a zázraky sv. Spiridona, ktorého pamiatku si Cirkev pripomína 12. decembra

 

Sv. Spiridon sa narodil okolo r. 270 na Cypre. Jeho rodičia boli pastiermi a poskytli mu základné vzdelanie. On sa však zaujímal predovšetkým o to, čo chce Boh od človeka a čo má robiť človek, aby si zachránil dušu. Vďaka štúdiu Sv. Písma pochopil, akú hodnotu má duša človeka. Stal sa pastierom, podobne ako jeho rodičia, pásol ovce a iné zvieratá. V minulosti vidíme mnohých veľkých mužov, ktorí boli tiež pastiermi. Patriarcha Abrahám, Jákob a Dávid boli tiež pastiermi. Anjeli v Betleheme pastierom oznámili zvesť o narodení nášho Spasiteľa Christa. Spridonovi pomáhali aj iní pastieri, ktorých, ako dobrý kresťan, často učil a viedol po Božej ceste. Každú nedeľu a na veľké sviatky im určil, aby chodili do chrámu. V zime, keď fúkal silný vietor, pršalo a blýskalo sa, počas dlhých nocí, Spiridon pri ohni diskutoval so svojimi pastiermi o duši užitočných veciach. Chcel, aby všetci duchovne napredovali a dosiahli spásu. Boh žehnal jeho úsilie aj jeho majetok a on štedro rozdával chudobným, vdovám a sirotám všetko, čo potrebovali k životu. Vďaka Božej blahodati sa stal krotký, rozumný a čestný. Bol aj udatný, keď bolo potrebné zastať sa slabých. Z Evanjelia sa naučil trpezlivosti v ťažkých situáciách, pretože prichádzali aj ťažké roky sucha, kedy mu hynuli ovce kvôli chorobám. Vtedy Spiridon nepadal duchom, ani sa príliš nezarmucoval, ale oslavoval Boha. Keď dosiahol vek dospelosti, rodičia mu povedali, aby sa oženil. Poslúchol ich. Vybral si však chudobné, skromné a veľmi zbožné dievča. Mali spolu aj deti. Žil krásnym rodinným životom a stal sa vzorom hlavy rodiny. Svoje deti vychovával k zbožnosti a láske k Bohu. Manželka Spiridona náhle, ešte v mladom veku, odišla z tohto dočasného sveta. Bola to pre neho veľká rana, ale jeho smútok zmierňovala myšlienka, že jeho zbožná manželka odišla do Božej blízkosti a žila tam blažene.

Po smrti svojej manželky sa ešte viac upriamil na Božie veci. Našiel výborný liek na smútok - konať dobré skutky a učiť iných to, čomu sa naučil a radiť im, ako majú ísť po Božej ceste. Ľudia si ho veľmi vážili. Všetci ho milovali a nabádali ho, aby sa stal kňazom. Na ich naliehanie napokon ustúpil a dal sa vysvätiť na kňaza. Bol ozajstným Božím služobníkom. Vyznačoval sa rozumnosťou, triezvosťou, pohostinnosťou a štedrosťou. Nemal v sebe lži, bol krotký, zhovievavý a veľkodušný, o čom svedčí nasledujúci zázrak: Nejakí zlodeji v noci vošli do jeho salaša, aby mu ukradli ovce. Boh však vykonal zázrak. Nemohli hýbať nohami, preto nemohli odtiaľ odísť. Ráno, keď Spiridon prišiel k svojim ovciam, našiel zlodejov ako prikovaných. Pomodlil sa za nich k Bohu, aby sa nad nimi zľutoval. Vtedy sa ,,rozviazali“ ich nohy a mohli chodiť. Potom Spiridon vzal jedného barana a dal im ho so slovami: ,,Pretože ste sa trápili celú noc, vezmite si ho a choďte s Bohom. V budúcnosti však neukradnite žiadnu cudziu vec“. Boh na neho zoslal svoju blahodať a on vykonal mnoho ďalších zázrakov. Uzdravoval ľudí z rôznych chorôb, dával zrak slepým a vyháňal nečistých duchov.

Po nejakom čase sa uvoľnila trimifuntská katedra. Ľudia, ktorí poznali jeho cnosti, žiadali Spiridona za svojho biskupa. A tak sa Spiridon z pastiera oviec stal pastierom ľudí.

Ako biskup venoval ešte väčšie úsilie očisťovaniu svojej duše a dosahovaniu svätosti. Snažil sa aj o duchovné napredovanie iných. Stal sa skutočným pastierom duší, pretože si uvedomoval, že všetky duše jeho veriacich viseli na jeho krku. Cítil zodpovednosť za každú dušu. Bol otcom kňazov, otcom svojich veriacich. Staral sa o chorých a utešoval smútiacich. Bol ostražitý strážca pre duchovné veci viery. Hoci sa stal biskupom a bol veľmi známy, napriek tomu bol veľmi jednoduchý a pokorný. Často hovoril: ,,Ak nie som pokorný a jednoduchý, nie som ani biskup a už vôbec nie kresťan“.

Obchádzal svoju eparchiu, aby stretol a posilnil svojich kresťanov a upevnil ich vo viere. Stále chodil pešo. Jeho duchovné deti mu hovorili, že sa tak veľmi vyčerpáva, ale on im s úsmevom odpovedal: ,,Pre človeka, ktorý behal po pastvinách, sú tieto prechádzky hračkou“. Spiridon sa vyznačoval mnohými cnosťami a získal od Boha veľkú blahodať. Často konal zázraky, keď to bolo potrebné. Raz dlho nepršalo a nastalo také veľké sucho, že prišiel aj hlad a následne smrť. Každý deň zomieralo veľa ľudí. Keď Spiridon videl túto situáciu, pomodlil sa k Bohu, aby sa zľutoval nad svetom a prestalo strašné sucho. Milosrdný Boh vypočul modlitbu svojho služobníka a nebo sa ihneď zaplnilo čiernymi mračnami. Ale najobdivuhodnejšie je toto - Aby si ľudia nemysleli, že dážď prišiel prirodzene, mračná dlho stáli na oblohe a nepadla ani kvapka dažďa, takže Spiridon sa opäť musel pomodliť ešte vrúcnejšie a so slzami. Potom začalo pršať a celý ostrov mal dostatok vody. Rozkvitli rastliny a ľudia boli zachránení.

Za vieru v Christa bol prenasledovaný nepriateľmi kresťanstva. Keď bol panovníkom Maximilián Galérius, ktorý chcel úplne zničiť kresťanstvo vo svojej ríši, rozpútalo sa strašné prenasledovanie kresťanov. Zatvárali chrámy a vyháňali kňazov. Jedných zabili, iných posielali do vyhnanstva. Vtedy chytili aj Spiridona a poslali ho na nútené práce v Kilikii. Označovali ich tam, aby ľahko rozoznali tých, ktorí pracovali na nútených prácach a nemohli ľahko utiecť. Spiridon všetko trpezlivo znášal a oslavoval Boha za to, že mu dovolil trpieť pre Jeho meno. Utešoval a dodával odvahu aj ostatným kresťanom, s ktorými spolu trpel za Christa. Prežil tam celých osem rokov. Nakoniec zvíťazil Konštantín Veľký a všetci uväznení kresťania boli prepustení. Tí, ktorí boli vo vyhnanstve, sa mohli slobodne vrátiť domov. Bol medzi nimi aj Spiridon. Privítali ho s radosťou a jasaním, so spevmi a hymnami. Udialo sa aj čosi obdivuhodné. Lampady boli zhasnuté, lebo v nich nebol olej, ale zázračne sa všetky rozsvietili oslňujúcim svetlom a naplnili sa olejom.

 

Pripravené na pokračovanie, z internetových zdrojov 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode