STAREC PORFIRIJ RODIČOM O DEŤOCH

30.12.2016 13:06

 

V r. 1977 moja manželka otehotnela. Naša radosť bola neopísateľná. Chceli sme sa ňou podeliť s otcom Porfirijom, s ktorým sme sa delili od prvej chvíle nášho stretnutia, ako o svoje strasti, tak aj radosti. Starec upevňoval náš vzťah svojimi modlitbami a radami, naplnenými múdrosťou a inšpiráciami.

Preto sme išli za ním, aby sme mu oznámili túto radostnú udalosť. Bol spokojný a z jeho tváre vyžarovala radosť: „Teraz je vaše šťastie úplné! - povedal. - Náš dobrý Boh vám dal všetko! Ste dobrí ľudia a Hospodin zariaďuje tak, aby dobrí mali všetko, čo potrebujú. Niekoľkokrát som vám povedal, že budete mať dieťa. Ale vy, deti moje, sa podobáte na neveriaceho Tomáša. Neveríte tomu, čo vám hovorím. Viem, že má máte radi, ale máte slabú vieru a často tápete... Čo mám s vami robiť? ... Prichádzajte za mnou častejšie, lebo je to pre vás nevyhnutné. Keď za mnou prichádzate, tak ste skľúčení, plní pesimizmu a zúfalstva. Keď však odchádzate, tak ste natešení a šťastní, posilnení vo viere. Vaše auto sa nevlečie cestou, ale priam letí“.

Teraz, - pokračoval starec, - si sadnite. Poviem vám niekoľko slov, na ktoré, ako budúci rodičia, nikdy nesmiete zabúdať. Chcel by som, aby ste si to veľmi dobre zapamätali, zachovali vo svojej mysli a plnili doslovne, keď nechcete, aby vaše dieťa bolo nešťastné, a Vy s ním.

Prichádzajú za mnou stovky rodičov, aby som pomohol ich deťom. Mnohí z nich sa stali narkomanmi, dostali sa do zlých partií. Urážajú svojich rodičov, pýtajú od nich peniaze, aby ich následne minuli na drogy, alebo prehrali v hazardných hrách. Keď im už rodičia nemajú čo dať, začnú sa im vyhrážať, a dokonca biť. Mnohí rodičia idú až tak ďaleko, že začínajú preklínať svoje deti, a dokonca aj deň a minútu, keď sa narodili. Videl som plačúcich rodičov padlých detí, ktorí neustále opakovali, že by bolo lepšie, keby sa nikdy nenarodili. Predtým mali iba smútok a problém, že nemajú deti, a teraz majú množstvo ťažkostí a problémov práve kvôli nim. Boli aj takí, ktorí sa dokonca začali vyhýbať ľuďom, lebo sa hanbili za svoje deti.

Rodičia ma prosia, aby som svojimi modlitbami pomohol zachrániť ich deti. Keď sa ich však opýtam, že čo urobili preto, aby pomohli týmto nešťastným stvoreniam, odpovedajú mi, že takmer všetko, no stratili ich, keď sa stali závislými a dostali sa spod ich kontroly!

Nie, - hovorím im, - vy ste zmeškali. Premrhali ste ich detské roky, čakajúc, až kým sa nestanú závislí. Vtedy ste chceli začať s ich výchovou, a tu sú následky. Čakajte ešte horšie. Dieťa je ako cesto. Čím je mäkšie, tým sa lepšie tvaruje. Tak je to aj s deťmi. Čím je dieťa menšie, tým sa ľahšie vychováva, formuje a rozvíja jeho charakter. A teraz, keď ste si spomenuli, že máte deti, lepšie povedané, oni vám to pripomenuli svojou neposlušnosťou, nemravnosťou, priestupkami a svojimi požiadavkami, teraz už je neskoro. Vtáčik uletel. Keď vtáčik vyletí z klietky, je ho veľmi ťažko chytiť, takmer nemožné!

Výchova dieťaťa - je to začiatok a koniec tých povinností, ktoré majú rodičia pred ľudským stvorením, ktoré s Božou pomocou priviedli na svet! Rodičia, ktorí neuspeli v správnej výchove svojich detí, neuspeli v ničom!

Predpokladajme, že sú rodičia, ktorí celý svoj život zasvätili hromadeniu peňazí, aby zvýšili svoje príjmy a stali sa veľmi bohatými, keď však v tom čase nič neurobili vo výchove svojich detí, tak vám poviem, že nič nedali svojim deťom, ale naopak, hromadili peniaze preto, aby sa z ich detí stali lenivci, povaľači a v mnohých prípadoch dokonca zločinci. Áno! Som o tom presvedčený. Vychovali zločincov! Viete prečo? Preto, že peniaze v rukách morálne skazených, prinášajú nešťastie nielen im, no aj tým, ktorí sa s nimi stýkajú. Pretože tých druhých ich materiálne potreby nútia k tomu, aby sa im predávali a bohatí ich využívajú ako bezmocných kde, kedy a ako sa im zachce. Ale vždy je to predovšetkým na zlo.

Vari ste nikdy nepočuli ľudovú múdrosť: „Peniaze kazia charakter?“ Výstižnejšiu charakteristiku som nepočul. Za príkladom nemusíme ísť ďaleko. Vari Judáš nezradil Christa za peniaze? Za tridsať strieborných? To je evidentné! Vari tento príklad nie je dostačujúci na to, aby sme sa presvedčili o deštruktívnom efekte peňazí, keď sa nachádzajú v rukách ľudí, ktorí nemajú vo svojom srdci Boha? A tak tí, ktorí sa nestarajú o správnu výchovu svojich detí, koho si myslíte, že vychovávajú? Vychovávajú Judášov! Áno! Presne Judášov! O nešťastní! - Hromadia si skvosty tu na zemi, a vôbec ich nezaujíma „Kráľovstvo Nebeské“! Okrem toho, bohatstvo, ktoré nahromadia, ani si ho nestihnú užiť, a ich zle vychované deti ho nedokážu zachovať. Viete prečo? Pretože samotní rodičia trpia nevyliečiteľnou chorobou, ktorá sa volá láska k peniazom, a tejto túžby sa nezbavia až do svojej smrti. Sú ľahostajní k všetkým Božím požehnaniam, ktoré Boh dal človeku. Preto aj tak zomrú, neužijúc si tieto peniaze. Čo sa týka ich detí, ktorým svojou zlou výchovou pomohli k tomu, že sú neschopní akejkoľvek práce, taktiež nie sú schopní ich zachovať. Veď ušetriť peniaze je ťažšie, ako ich zarobiť!

Preto bez správnej výchovy nie je nič! Dieťa si neosvojuje správne výchovné prvky tak, ako to my chceme, a už vôbec nie vtedy, kedy to chceme! Výchova sa začína od chvíle počatia a pokračuje počas celého obdobia tehotnosti. Od jeho narodenia až do dospelosti nároky na jeho výchovu stále narastajú“.

 

Hovorím vám, čo je najhlavnejšie, a preto chcem, aby ste tomu venovali osobitnú pozornosť. Keď sa dieťa nachádza ešte v lone matky, už vtedy sa rodičia musia začať oňho náležite starať! Áno! Už vtedy! Opýtate sa ma: Čo môžeme urobiť pre dieťa, nachádzajúcom sa v matkinom lone? - A ja vám odpoviem: My sami - nič!

Ale Ten (Boh), kto mu dal život - všetko! Pravdu povediac, vari existuje väčší zázrak ako zázrak počatia? Samozrejme, že nie! Preto sa musíme na Neho obracať a prosiť Ho v našich modlitbách o dokonalosť tela a ducha počatého dieťaťa. A On, z milosti Svätého Ducha, všetko zariadi. Ale naše modlitby sa týmto nekončia, naopak. Po narodení dieťaťa, tak ako rastie ono, musíme sa stále viac zaň modliť.

Takýmto spôsobom dávame najavo, že skutočne dôverujeme správnej výchove nášho dieťaťa Bohom. A keď sa naše dieťa nachádza pod priamym, stálym dohľadom a ochranou Boha, vtedy môžeme byť presvedčení, že nikdy nezíde zo správnej životnej cesty“.

 

V čase spovede som poprosil starca, aby mi povedal niečo o mojich deťoch. Odpovedal mi: „Tvoj syn sa podobá viac na teba a dcéra na svoju matku. Tak ste si ich rozdelili, jedno - jednému, druhé - druhému, aby sa nikto nesťažoval“.

 

Predtým, než otec Porfirij, tesne pred svojou smrťou, odišiel na Svätú Horu, opýtal som sa ho, či mám správny vzťah so svojím synom. „Tvoj vzťah so synom je taký, aký má byť, - odpovedal starec. - No venuj pozornosť tomu, aký máš vzťah so svojou dcérou“.

Skutočne, večer som ju pokarhal za drobnú škodu, ktorej sa dopustila za stolom počas večere.

Veľmi miluj svoje deti“, - povedal mi otec Porfirij. - V problémoch a ťažkostiach svojich detí sú hlavnými vinníkmi rodičia. Všetky problémy sa začínajú od rodičov. Rodičia sú povinní sa stať svätými, vtedy osvietia svoje deti, a potom už nebudú žiadne problémy. Keď je medzi rodičmi zlý vzťah a spolu nevychádzajú medzi sebou, ich deti sa stávajú problémovými“.

 

Otec Porfirij neustále opakoval:

- „Keď rodičia nežijú v mieri a harmónii, ich deti budú mať vždy ťažkosti“.

- „Nikdy nesmieme karhať svoje deti. Najlepšie je dávať im dobré rady. Keď chceme, aby naše deti niečo urobili, musíme im byť osobným príkladom a vzorom, a potom vzopnúť svoje ruky k Bohu a modliť sa“.

- „Byť ich dobrým vzorom musíme stihnúť do 12-teho roku ich života“.

- „Nemusíme nikoho nútiť chodiť do chrámu. Christos Sám povedal: „Kto chce ísť za mnou...“

- „Nenadávaj svojmu synovi, ako to často robíš... Netreba deťom neustále len vyčítať, ale byť im príkladom a vzorom. Nepoučuj a nenadávaj svojim deťom“.

- „Modli sa a všetko hovor Bohu, aby na nich prichádzalo viac požehnania... Nie naopak, ako to robíš teraz“. - Takisto však starec pripomínal, že „Kto nedržal v ruke remeň, ten nemá rád svoje dieťa.“

- „Nesmieme nikdy uprednostňovať jedno dieťa pred druhým. Deti si veľmi závidia“.

- „Čím je dieťa energickejšie, tým je aj citlivejšie a zraniteľnejšie“.

- „Tri sily pôsobia na dušu: dobrá, zlá a tretia neutrálna - sila samotnej duše“.

 

Preložil: Mgr. Mikuláš ŠMAJDA

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode