Slovo na Zoslanie Sv. Ducha

Vylejem Svojho Ducha na každé telo, - hovorí Hospodin (Joel 2, 28 - 29)

Istá pani rozprávala svoj zážitok, ako cestovala diaľkovým autobusom z Nitry na východ Slovenska. Nástupište bolo preplnené ľuďmi, ktorí sa tlačili do autobusu. Dvaja mladí chlapci využili situáciu tlačenice, vzali jednej pani peňaženku z kabelky i hneď utiekli. Že nemá peniaze pani zistila, až keď išla platiť za lístok. Hneď sa to roznieslo po celom autobuse. Všetci začali obviňovať tých dvoch chlapcov, ktorých si mnohí všimli v tlačenici. Ukradli jej 1000 korún a bolo vidieť, že jej je to ľúto. Vodič ju zo súcitu vzal aj bez lístka so slovami, že ak bude treba, vysvetlí to revízii. Ľudia začali nadávať na dobu, na mládež, na celý svet. Celý autobus sa premenil na masu zahundraných a nadávajúcich ľudí. Tak to skonštatovala pani, ktorá vyrozprávala toto svoje svedectvo. Vtedy sa začala v duchu modliť, ako bola stále zvyknutá pri cestovaní. Napadla jej vtedy myšlienka - poskladať sa okradnutej pani a aspoň pár korunami zmierniť jej škodu. Do igelitového vrecka dala 20 korún a posunula ďalej po autobuse. Každý čosi priložil. Aj keď nezložili ukradnutú čiastku, ale ľudia, vkládajúc peniaze do sáčku, akoby tam s peniazmi dávali aj svoje hundranie a nadávky. Zrazu sa celý autobus, presiaknutý nepríjemnou atmosférou, premenil na zástup pokoja., cesta sa stala príjemnou, poškodená pani pocítila, že sa ešte aj dnes nájdu dobrí ľudia a oni sa zasa tešili, že dostali pokoj do duše. Túto premenu dokonala tichá, skromná modlitba jedného veriaceho človeka – modlitba, ktorá je jedným z darov Svätého Ducha, Ktorý nenásilne, ale mocne, v danú chvíľu zapôsobil v tomto spoločenstve.

Tento povzbudivý príbeh je však len nepatrným obrazom duchovnej sily modlitebného stretnutia v jeruzalemskom večeradle pred 2 tisíc rokmi, ktoré nezapočalo premenu pár desiatok ľudí v autobuse, ale započalo premenu miliónov Christových nasledovníkov – premenu, ktorá trvá do dnešného dňa.

V 50-ty deň po Christovom zmŕtvychvstaní, apoštoli spolu s Presvätou Bohorodičkou boli zhromaždení v Jeruzaleme. Čakali, modlili sa, plniac Christov príkaz, aby neodchádzali z Jeruzalema, kým im nepošle prisľúbeného Ducha. Hospodin Boh už v Starom Zákone cez ústa proroka Joela dal ľudstvu veľké prisľúbenie: „Vylejem Svojho Ducha na každé telo, - hovorí Hospodin“ (Joel 2, 28 – 29). A toto prisľúbenie sa naplnilo práve v čase sviatkov Turíc, ktoré boli oslavou vyslobodenia Izraela z egyptského otroctva a oslavou toho, že Boh z otrokov učinil Svoj slobodný ľud, keď na apoštolov, zhromaždených vo jeruzalemskom večeradle, zostúpil Svätý Duch. Christovi učeníci v tej chvíli dobre vedeli, čo to znamená. Pripomenuli si slová Majstra, ktoré im povedal: „Duch Svätý, Ktorého pošle Otec v Mojom mene vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 25). Vtedy dobre vedeli, prečo Duch Svätý zostúpil práve v čase, keď bol Jeruzalem plný ľudí, pútnikov z rôznych národov. Prečo, podobne ako na Sinaji, keď Boh uzatváral Svoju zmluvu s vyvoleným národom, aj teraz zostupoval Duch Svätý za veľkého huku vetra a hrmenia v podobe ohnivých jazykov, a oni začali rozprávať jazykmi, tak že ich každý rozumel (por. Sk 4, 31*). Všetko jasne svedčilo o tom, že nastáva nová doba, namiesto Starej zmluvy s Bohom, nastupuje Nová zmluva Boha so Svojim novým vyvoleným Božím ľudom, spečatená Najsvätejšou Krvou Jeho Jednorodeného Syna, Hospodina Isusa Christa.

Čo znamenalo, že apoštolov naplnil Duch Svätý? V prvom rade, prijatie Svätého Ducha znamenalo úplnú zmenu v ich živote. Len pred chvíľou, po Christovom ukrižovaní, sme ich videli rozutekaných a ustráchaných. Prázdny hrob ich zahnal ešte viac „za zatvorené dvere“. Báli sa vojakov, veľkňazov a zhuckaného ľudu, ktorý si myslel, že ukradli Isusovo telo z hrobu. Ale, aká radosť musela vzplanúť v ich srdciach, keď Hospodin, Ktorého mŕtveho skladali do hrobu, zrazu stál pred nimi živý a hovorí im: „Pokoj vám!“ Ich nepokoj sa stratil. Dýchne na nich a hovorí im: „Príjmite Ducha Svätého!“ a posiela ich, aby šli a radosť a pokoj, ktoré práve pocítili, niesli všetkým národom (por. Jn 20, 19 – 23). A keď ich v deň Päťdesiatnice naplnil Duch Svätý, vtedy pocítili naplnenie Božieho prisľúbenia. Zrazu ustráchaní, pochybujúci apoštoli, obyčajní nevzdelaní rybári, sa menia na nebojácnych, vytrvalých misionárov Christovej radostnej zvesti Evanjelia. V ich živote nastal totálny obrat.

Dokonalým príkladom ako „funguje“, keď človek prežije vlastnú Päťdesiatnicu, … keď do jeho života vstúpi Duch Svätý je sv. apoštol Peter. Jednoduchý rybár z Galiley, ktorý počas trojročného Christovho pôsobenia na vlastné oči videl veľké skutky, ktoré Isus konal., ktorý skalopevne vyznával, že Isus je sľúbeným Mesiášom, Synom živého Boha., ktorý neváhal v Getsemanskej záhrade s mečom v ruke postaviť sa za Christa., … Jednoducho, s Christom sa cítil sebaistý. Tento Peter o niekoľko hodín, keď Isusa zajali, triasol sa a bál sa priznať pred jednou slúžkou a pár vojakmi, že vôbec Christa pozná. Tento Peter, ktorý sa doteraz skrýval, však po zoslaní Svätého Ducha, stojí pred zástupom Židov a bez strachu, nebojácne, káže o Zmŕtvychvstalom Christovi a výsledkom bolo obrátenie a pokrstenie vyše 3 tisícov ľudí, ktorí uverili v Christa. Čo sa stalo vlastne v jeho živote? Čo dokonalo túto veľkú zmenu? Práve Duch Svätý! Duch Svätý, Ktorého prijal do svojho života. Ten Životodárny, Všetkooživujúci a Všetkoposväcujúci Duch naplnil jeho srdce. Tu je prameň jeho zásadnej zmeny, lebo vtedy znovu pocítil istotu, pokoj, odvahu, ktoré mal v Christovej prítomnosti. Čo teda znamená byť naplnený Duchom Svätým? Znamená len toľko, že každú chvíľu svojho života žijeme vo vedomí Christovej prítomnosti, že On je neustále s nami !

Keď Hospodin vystupoval na nebesia, prisľúbil učeníkom, „že o niekoľko dní budú pokrstení Duchom Svätým, … Ktorý im dá silu a stanú sa Jeho svedkami“ (por. Sk 1, 5 – 8). Učeníci čakali a modlili sa. A keď o desať dní na nich zostúpil Duch Svätý so všetkou Svojou silou, oni začali hovoriť v jazykoch, chválili Boha a ohlasovali Evanjelium pokánia a odpustenia hriechov, ako im prikázal Hospodin Isus Christos. To, čo im hovoril, sami zakúsili vo vlastnom živote – zakúsili pokoj z neba, radosť nebeského kráľovstva, zrazu vedeli kým sú – sú novým vyvoleným Božím národom, Cirkvou Christovou.

Práve vyliatím Svätého Ducha sa Cirkev zrodila. Duch Svätý premenil ustráchané, skrývajúce sa spoločenstvo na tajomné mystické Telo Christovo, ktoré v moci Ducha naďalej hlása Evanjelium spasenia, uzdravuje, kriesi duchovne mŕtveho človeka aj dnešnej doby. Aj dnes Duch Svätý chce v celej sile a v plnosti účinkovať, tak ako v apoštolských dobách. Ale je len na nás, či mu otvoríme svoje srdce a dáme mu možnosť a priestor pôsobiť v našom živote.

Nech aj tohtoročné sviatky svätej Päťdesiatnice, nám pomôžu uvedomiť si veľkosť daru, ktorý nám bol Bohom daný v tajine Myropomazania – daru Svätého Ducha. Ducha Svätého, Ktorého si nemôžme ani sami zobrať, ani privlastniť. Ducha Svätého, Ktorého môžeme len prijať – prijať, tak ako sa prijíma živá osoba. A čo znamená prijať ho? Znova a znova urobiť osobné rozhodnutie sa pre život s Bohom a ako apoštoli uveriť Hospodinovmu prisľúbeniu, ktoré sa začne realizovať v našom každodennom kresťanskom živote: „Vylejem v tie dni zo Svojho Ducha, … a urobím zázraky hore na nebi a znamenia dolu na zemi, … a každý, kto bude vzývať meno Hospodinovo bude zachránený“ (Joel 2, 28 – 32).

/publikované v mesačníku Odkaz sv. Cyrila a Metoda, jún 2013/

jerej Dušan Nikodim Tomko