SLOVÁ LÁSKY

02.03.2015 19:07

 

Z myšlienok Matky Gavrilie (pokračovanie)

  • Pokiaľ budeš cítiť vo svojom srdci strach, zatvor oči a vyslov Isusovu modlitbu: "Hospodi Isuse Christe, zmiluj sa nado mnou ..." (79)

  • Žijeme v márnosti a myslíme si, že je to život. Ó, akí sme len hodní poľutovania! (89)

  • Úbohí ľudia! To, čo pomíňa pokladáme za nesmrteľné, a nesmrteľné za neexistujúce. (91)

  • Aj napriek tomu, že niektorí námorníci sa vedia pohádať a bojujú medzi sebou, loď pláva ďalej a dosahuje cieľ. To isté sa deje s Cirkvou, pretože pri kormidle je Christos. (99)

  • K zázraku stačí láska. Ani modlitba, ani komboskini (čotky) nemajú takúto moc. (101)

  • Beda mi, pokiaľ nemilujem. (110)

  • Tri veci sú dôležité - za prvé láska, za druhé láska a za tretie láska. (111)

  • Pôst je ľahký, pokiaľ chce človek schudnúť, ale tak ťažký v stredu a v piatok, kedy to žiada Cirkev. (112)

  • Každé ráno otvárame novú stránku. Nechaj Boha, nech na nej napíše, čo chce. (119)

  • Pokiaľ nedosiahneš bodu zúfalstva, nikdy neuzrieš Svetlo. (125)

  • Čím pevnejšie sú zatvorené dvere tvojej kelie, tým viac je otvorená brána do neba. (140)

  • Telo potrebuje „terorizmus“. To je jediná cesta. (141)

  • Čím viac si berieme veci a problémy k srdcu, tým viac preukazujeme svoju pýchu a nedostatok viery. (144)

  • Knižnice a prednáškové sály bývajú vždy plné; ale ktorý svätec z nich vzišiel? (146) Naša intelektuálna kultivácia sa deje v srdci. Tu sa rodí intelektuálny človek. (147)

  • Potrebujeme trpezlivosť v odolávaní zlému, vytrvalosť v lámaní svojho ega a podriadenosť svätej Božej vôli. Iba s nimi môžeme napredovať. (156)

  • Nikdy sa nezúčastňuj diskusie, v ktorej niekoho odsudzujú či ohovárajú. (157)

  • Čím väčšia je tvoja viera v nebeské veci, tým menej sa budeš znepokojovať vecami pozemskými. (159)

  • Každý deň by sme mali byť svedkami Božích zázrakov. (174)

  • Kde nie je úcta k človeku, tam nie je ani úcta k Bohu a naopak. (176)

  • Nemôžeme stáť jednou nohou tu a druhou inde. Boh nás chce celých. Takže, keď hovoríme, že patríme Bohu a že Ho milujeme, ako sa opovažujeme nebyť na sto percent Jeho? (180)

  • Nikdy nehovor, že je neskoro, aj keď si padol veľmi hlboko... (184)

  • Tým najväčším v mojej modlitbe je už celé roky vďakyvzdanie. Veď, o čo by som aj mala prosiť, keď všetko mám? (194)

  • Čokoľvek jeme, alebo pijeme, mali by sme nad tým urobiť znamenie kríža a riecť v duchu: "Nech je na uzdravenie duše i tela". (197)

  • Mal by si neustále rozprávať so svojím anjelom ochrancom, ... o všetkom., zvlášť v ťažkých chvíľach, i vtedy, keď s niekým nedokážeš výjsť. On vždycky pomáha. (200)

  • Dve veci sú dôležité – "Milujte sa navzájom!" a "Neboj sa, len ver!" (201)

  • "Zlá nálada" je egoizmus. (207)

  • Starať sa o niekoho je jedna vec, milovať ho, druhá. (208)

  • Nikdy neprijímaj nič od bohatého človeka. Od chudobného, alebo od toho, ktorý ťažko pracuje, áno - a to s ešte väčšou vďačnosťou. (225)

  • Skutočná modlitba vždycky dosiahne nebesá. Anjeli ju nesú na správne miesto a potom prichádza odpoveď. Jej základom je Pravda a "staň sa, nie moja vôľa, ale Otcova, Toho, ktorý ma poslal". (247)

  • Keď nasleduješ pravdu, si vo svetle, si s Christom. On sám povedal: "Pravda vás vyslobodí". Ale od koho? Od nás samých! Od našich vášní! A potom ťa žiadna moc nespúta, pretože Boh ti pomôže Svojou mocou. (266)

  • Naša duša je dychom Božím. Naše telo je Jeho stvorením. Celí sme ikonou Boha. (267)

  • Modli sa komboskini (čotky) tiež so slovami "Ďakujem Ti!" (273)

  • Človeka, ktorý má duchovnú skúsenosť, poznáme jedine podľa toho, ako žije a ako sa chová. Lebo táto skúsenosť riadi jeho život. (275)

  • Je jednoduchšie sa obetovať pre tých, ktorých miluješ, než s nimi žiť. (277)

  • Láska znamená rešpektovať slobodu druhého. (278)

  • Jemnosť a miernosť sú zbraňami a znameniami duchovne silného človeka. On "má pochopenie" pre všetko a všetko odpúšťa. (281)

  • Anjeli prichádzajú vždy. (283)

  • Keď prechádzame temným tunelom, nedokážeme si predstaviť svetlo na jeho konci. Upadáme do zúfalstva a všetko vidíme čierne. Tak je to i v živote. Na druhej strane nás čaká Christovo svetlo. A Christos nám hovorí to isté, čo riekol sv. Petrovi: "Ty maloverný, prečo si zapochyboval?" (285)

  • Kedykoľvek pociťujeme veľkú bolesť, nemali by sme zabúdať, akej cti sa nám dostalo, keď nám Hospodin dovolil, aby sme mali podiel na Jeho tŕňovej korune. (286)

  • Chladnička veriaceho by mala byť takmer prázdna. (288)

  • Vo dne v noci velebme Boha za dary, ktoré nám dáva. (290)

  • Pár slov a mnoho lásky. Všetkým, ... bez ohľadu na to, kto sú. (291)

  • Existuje čosi, čo sa nazýva "duchovnou pýchou". Ale tam, kde je pýcha, nie je Duch. Takže jediné, čo ostáva, nie je nič – iba pýcha. (296)

  • Nečakaj od nikoho, že ťa bude chápať. Iba od Boha. (298)

  • Všetkým odpusť a očakávaj iba Christovo svetlo, s ktorým sa jedného dňa na príhovor Božej Matky a všetkých svätých stretneme. (299)

 

zdroj: https://nitriaorthodoxy.blogspot.sk/

z českého prekladu pripravil o. Dušan N. TOMKO

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Tvorba web stránok zdarmaWebnode