SLÁVNOSTNÝ PRÍCHOD PÁNA DO JERUZALEMA

Približovala sa Pascha, Židia sa schádzali do Jeruzalema na sviatok. Pýtali sa sami seba, či príde Christos, lebo farizeji a zákonníci sa rozhodli, že Ho zabijú a dali príkazy, aby každý, kto vie, kde sa nachádza, im to oznámil, aby Ho mohli zajať. A tu Christos s učeníkmi prichádza do Jeruzalema. Christos zobral so sebou dvanástich a oznamuje im, čo sa má stať: "Ajhľa, vystupujeme do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia Ho na smrť a vydajú Ho pohanom. Potom sa mu budú posmievať, opľujú ho, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych" (Mk 10, 33 - 34).

V čase priblíženia sa k Jeruzalemu Christos poslal dvoch učeníkov, aby Mu priniesli oslíka, "na ktorom ešte nikto nesedel". - Tak skromne prišiel Christos do hlavného mesta. Ľudia Mu vychádzali naproti, kládli na cestu svoje rúcha a s palmovými vetvičkami v rukách vítali Mesiáša, izraelského kráľa: "Požehnaný Ten, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!" Evanjelista Lukáš oznamuje, že niektorí farizeji, znepokojení takouto manifestáciou, prosili Christa, "aby zakázal svojim učeníkom". Ale Christos to odmietol: Hovorím vám, že keď títo budú mlčať, prehovoria kamene". Christos prijíma privítanie zástupu a javí sa Mu takým, o akom prorokoval ešte Zachariáš: "Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediaci na oslovi" (Zach 9, 9). Táto jednoduchosť umožňuje pochopiť tým, ktorí Ho vítajú, že Mesiáš neprišiel na to, aby nastolil dočasné kráľovstvo svojho predka Dávida. Plače nad Jeruzalemom - mesto bude zničené, lebo nepoznalo svojho Spasiteľa.

Na Kvetnú nedeľu Cirkev s radosťou vzdáva chválu Pánovi, ktorý sedí na oslíkovi a prichádza do svojho mesta: "Boh Hospoď javisja nám. Sostavite prazdnik, i veseľjačšesja, pridite, vozveličim Christa s vaiami i vetvami, pesňmi zovušče, blahosloven hradyj vo imja Hospoda Spasa našeho!" (irmos deviatej piesne utrene sviatku). Ľud uvidel človeka vchádzajúceho na oslíkovi do pozemského Jeruzalema, kde tento človek bude ukrižovaný. Cirkev v Ňom spozná Syna Božieho vchádzajúceho do nebeského Jeruzalema, aby v ňom kraľoval. Preto spieva na nasledujúci deň po Kvetnej nedeli na chvalitných stichách Veľkého pondelka (1. stichira) "Pridite... sšestvujem Jemu, i sraspnemsja, i umertvimsja Jeho radi žitejskim slastem, da i oživem s Nim, i uslyšim vopijušča Jeho: ne k tomu (už viac nie) v zemnyj Jerusalim, za ježe stradati, no voschodu ko Otcu Mojemu, i Otcu vašemu, i Bohu Mojemu i Bohu vašemu, i sovozvyžu vas v hornyj Jerusalim, v Carstvo Nebesnoje."

Preto sa počas každej liturgie pripájame k spevu anjelov, šesťkrídlových cherubínov i mnohoočitých serafímov oslavujúcich Pána pred Jeho trónom: "Svjat, svjat, svjat Hospoď Safaoft ispolň nebo i zemľa slavy Tvojeja" (Svätý, Svätý, Svätý, Pán Sabaoth, plné je nebo i zem Tvojej slávy) - a ku spevu detí z Jeruzalema, ktoré vítali Christa na osliatku: Blahosloven hradyj vo imja Hospodne, Osana vo výššnich!" (Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Hosana na výsostiach.) Týmto slávnostný príchod Christa do Jeruzalema predvída Jeho konečné víťazstvo nad smrťou: "Teraz je súd nad týmto svetom. Teraz bude vyhodené knieža tohto sveta. A Ja, keď budem povýšený, pritiahnem všetkých k sebe" (Jn 12, 31-32). Takto Christos ohlasuje tým, ktorí Ho obklopujú, Jeho oslávenie skrze smrť: ukrižovanie bude znamením, znakom a prostriedkom Jeho nanebovstúpenia v sláve.

Christova smrť na kríži oslobodzuje ľudí od tyranie satana. Jeho vzkriesenie privádza ľudí spolu s Ním do Jeho slávy: "Boli sme pochovaní s Tebou v krste, Christe Bože náš, stali sme sa dôstojnými nesmrteľného života skrze Tvoje vzkriesenie, ospevujeme Ťa: Hosana na výsostiach, požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom". Dav vítajúci svojho Spasiteľa v Jeruzaleme a veriaci, oslavujúci Pána dnes - sú zjednotení v jedno, všetci vidia v Isusovi Christovi Svetlo, ktoré ožaruje tmu. Christos povedal učeníkom: "Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla!" (Jn 12, 36). Avšak človek má slobodnú vôľu uznať alebo neuznať svojho Spasiteľa. Ide za Ním, nie zo strachu a z prinútenia, ale so slobodným súhlasom. Týmto si vysvetlíme, prečo dokonca tí ľudia v Jeruzaleme, ktorí boli svedkami Christových zázrakov, nie všetci v Neho uverili (Jn 12, 37-41): viera nie je výsledkom "dôkazov", ale slobody a lásky. Amiň.

Jerej Marek Gubík, správca Pravoslávnej farnosti v Zemplínskej Širokej