PÔST – CESTA K PASCHE

NIE TELO JE HLADNÉ A TÚŽIACE PO CHLEBE, ALE CELÝ ČLOVEK – DUŠA I TELO JE VYHLADOVANÉ PO BOHU

Pôst je bližší človeku viac, ako sa nám zdá. A to nielen preto, že od raných počiatkov človečenstva človek sa časom od niečoho odriekal, že pôsty boli známe a praktizované v spoločenstvách všetkých kultúr, preto nás nemôže diviť, že je tomu tak dodnes.

Príčina tkvie v niečom inom. V pravoslávnom liturgickom kalendári môžeme napočítať vyše dvesto pôstnych dní, z čoho veľmi jasne plynie, že skutočným, prirodzeným stavom človeka je vlastne pôst. Prečo toľko dní?, - môže sa niekto spýtať. Veľký pôst – v jari, pôst pred sviatkom sv. Petra a Pavla – na začiatku leta, pôst pred sviatkom Zosnutia Bohorodičky – v lete a pôst pred Božím Narodením v zime. Treba pripomenúť, že tieto pôsty v minulosti zaväzovali celú Cirkev (hoc pravdou je, že v rôznom čase a v rôznej miere). A k tomu máme ešte jednodňové pôsty počas niektorých sviatkov – Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa, Povýšenie Čestného a Životodárneho Kríža, a nakoniec, všetky stredy a piatky počas celého roka s malými výnimkami voľníc. Tieto dni zaväzovali donedávna nielen kresťanský Východ, ale aj Západ. Prečo to teraz tak nie je? - Už to nie je otázka pre nás.

BOŽIE PRIKÁZANIE

Dnes vytrácajúce sa pôsty v živote veriacich nemenia fakt, že pôst je s človekom veľmi mocne zviazaný a siaha oveľa hlbšie, ako si to dnes pripúšťame, o čom sme hovorili v prvej časti tohoto artikulu (Prameň, Marec 2014) – otázky stravovania, zdravotné, relaxačno-kondičné, ale ktoré sú iba na okraji pôstu a jeho významu. Pôst má pomôcť človeku priblížiť sa k Bohu. Prečo? Lebo kedysi človek od Boha odišiel. Odtiaľ v myšlienke pôstu je tak veľa podobností s udalosťami z Raja. Len si pripomeňme – Boh dáva prikázanie o pôste Adamovi: „Z každého stromu záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš“ (Gn 2, 16). Podstata pôstu je tak v poslušnosti Božiemu prikázaniu – Toho sa nedotýkaj! Úlohou ľudí bolo na to pamätať a ponad všetky možné pokušenia cvičiť svoju vôľu, aby nad nimi zvíťazil. Čo je zaujímavé, ľudia nemali žiadne iné zákazy, z čoho možno vydedukovať, že prikázanie „poslušnosti Božiemu slovu, aby sme nesiahali po niečom, čo sa nám satan snaží nahovoriť, že to môže zmeniť náš život a oslobodiť človeka spod Božej nadvlády“, - bolo najdôležitejšou úlohou človeka.

Hoci pozrieme na pôst ako na obmedzenie sa v jedle, aj tento pohľad má svoje korene v Raji. V knihe Genezis, hneď po stvorení Adama a Evy, Boh riekol: „Hľa, dal som vám všetky byliny, ktoré prinášajú semeno...; to vám bude za pokrm“ (por. Gn 1, 29). Aké výrazné podobenstvo s pokrmami, ktoré používame v čase Veľkého Pôstu. Nejeme vtedy nielen mäso, vajcia, ale ani rybu, s výnimkou niektorých sviatočných dní počas pôstu. Mäso a ryby začali ľudia používať až po vyhnaní z Raja, po páde, po vzdialení sa od Boha.

ADAM

V čase Veľkého Pôstu akoby sme boli prenesení do udalostí Edénskej záhrady, a tým získavame aj možnosť bližšieho kontaktu s Bohom. Stvoriteľ jednak, tak ako niekedy prvému páru ľudí, aj nám kladie výzvu, ktorú neustáli Adam s Evou. Vo Svojej starosti o nás, dáva nám tiež radu, aby sme neurobili tú istú chybu ako naši prarodičia. V dôsledku ich pádu sa do ľudskej prirodzenosti vkradlo zlo, ktoré sa týka každého z nás. Rodíme sa do tohto sveta spútaní a nakazení zlom. Zlé sklonnosti sa v nás objavujú priam automaticky, bez „žiadnej pomoci“, „bez niečieho našepkávania“, zato o dobré sa musíme krvopotne snažiť. Len pozrime na dieťa – hneď prinesie z dvora, zo školy slovo, ktoré započulo raz, či dvakrát, či nejaký neprístojný žart, ktorý si zapamätá bleskovo, ale koľko trvá, aby sa naučilo používať „kúzelných slov – prosím, ďakujem, prepáč“, celé roky, a efekt vskutku nie je garantovaný... Stali sme sa slabými a neistými. Naša vôľa sa ocitla pod vplyvom troch žiadostí: žiadostí tela, žiadostí očí a pýchy“ (por. 1 Jn 2, 16). Pôst, jeho pravidlá a prostriedky nám majú pomôcť v prekonaní týchto chýb. A to všetko preto, aby sme si mohli dať odpoveď na kardinálnu otázku – KÝM JE PRE MŇA BOH A OD ČOHO ZÁVISÍ MÔJ ŽIVOT?

PREKVAPENIE – NIE STVORITEĽ, ALE SATAN SA BUDE DOMÁHAŤ NAŠEJ ODPOVEDE „KÝM JE PRE NÁS BOH“

Had pokúšal Evu v Raji, presviedčajúc ju, že Boh nie je až tak potrebný, že si poradí sama; že sa spokojne bez Neho obíde, že Boh cielene čosi pred ľuďmi tají, lebo sa čohosi bojí; že Boh činí človeku krivdu, keď mu nechce dovoliť naplno roztvoriť krídla. V krátkosti – Bohu netreba veriť, Boh klame, - tak sa dá niekoľkými slovami zhrnúť syčanie starého hada. Hrdina z prvých stránok Biblie, ktorý sa objavuje na samom začiatku Starého Zákona – Adam, bol pokúšaný a podľahol tomuto pokušeniu. Hriech to nie je iba porušenie prikázania, za ktorým prichádza spravodlivý trest. Hriech je znetvorením života, ktorý nám dal Boh. Ako hlboko bola hriechom poznačená ľudská podstata? Tak hlboko, že až na začiatku Nového Zákona sa objavuje nový Adam, a aj ten je takisto vystavený skúške. Predmetom tejto skúšky bolo takisto jedlo a poslušnosť Bohu. Prečo tak? Prečo v oboch prípadoch je pokrm, jedlo, charakteristickým znakom vzťahu s Bohom? Inštinktívne tušíme odpoveď, že pokrm dáva život. Zabezpečenie dostatočného množstva stravy zabezpečuje existenciu. Je to pravda z pohľadu biológie. Ale človek nie je zvieraťom; hovorili sme, že okrem tela má takisto dušu. Biologický, fyzický život, hoc by bol akokoľvek pekný, končí smrťou, lebo jedenie samo o sebe nenesie v sebe priamy zdroj života.

Tu badáme isté spojenie – svet bol daný človeku, aby mu slúžil ako miesto pre život a pokrm, aby človek prebýval v Bohu a tešil sa večným životom. Ten istý pokrm, ale bez Boha, sa namiesto očakávaného žriedla šťastia a povznesenia hodnosti človeka – „ako bohovia budete“, stal príčinou smrti. Svet predtým slúžil ako priestor pre kontakt človeka s Bohom, ale krátko po tom, keď človek zavrhol to, čo mu Boh daroval pre život, svet sa stal nepriateľským voči človeku. Život s Bohom zamenila smrť bez Boha.

NOVÝ ADAM

Situácia sa mení, keď sa na začiatku Nového Zákona zjavuje Christos. Pred tým, než začne Svoju misiu, vychádza do púšte. Tu je vystavený skúške: „Vtedy Duch vyviedol Isusa na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. Tu sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. Vtedy prišiel k Nemu pokušiteľ a povedal: "Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby". On mu však odpovedal: "Je napísané: Nie len z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst" (por Mt 4, 1 – 4). Vidíme tu veľmi silné podobenstvo, dokonca reprízu "pokušenia v Raji" – vyber si pokrm, jedlo, lebo iba ono ti zabezpečí život.

Ďalším pokušením, s ktorým diabol prichádza pred Isusa, je dôvera Bohu. V Raji sa podarilo satanovi zasiať pochybnosti - presvedčiť človeka, že Boh je klamárom, že Mu netreba dôverovať. Tu skúša Christa tým istým: "Či skutočne Boh splní Svoje zasľúbenie, aby si nezranil Svoju nohu o kameň? Hoď sa do priepasti, a Boh Ťa zachráni, predsa o tom nepochybuješ? ... A možno, ... možno, Boh klame...?" Ale Isus nemusí preverovať, či zdôvodňovať Božiu pravdovravnosť – On je poslušný prikázaniu: "Nebudeš pokúšať Hospodina, svojho Boha". Poslušnosť prikázaniu víťazí nad ľstivosťou starého klamára, diabla (por. Mt 4, 6 – 8).

Posledným pokušením sú "všetky kráľovstvá sveta, ich bohatstvo a sláva", ako hovoria slová Matúšovho evanjelia: "Toto všetko ti dám ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať", - hovorí pokušiteľ. Odpoveď Isusa bola kategorická: "Odíď satan! Lebo napísané je: "Hospodinovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine Jemu budeš slúžiť!" Vtedy Ho diabol opustil" (por. Mt 4, 10 – 11). Akú cenu má život bez Boha? To už vieme zo života Adama.

HISTÓRIA SA OPAKUJE

Ako vidíme, hoci sa história opakuje, aj tak má možnosť dôjsť k inému koncu. Teraz, keď sa vrátime k výzve, ktorú pred každým z nás kladie Boh, máme na výber dve možnosti – prvého Adama, z prvých stránok Starého Zákona a nového Adama, Christa, zo začiatku Nového Zákona. Diabol zostáva stále ten istý, s tými istými pokušeniami. Z opísaných situácií nám vyplýva zásadná otázka o podstate nášho bytia: "OD ČOHO ZÁLEŽÍ MÔJ ŽIVOT?" Aby sme pocítili silu tejto otázky a skutočne zo srdca na ňu odpovedali, Boh nám dáva možnosť prežiť situácie podobné tým z Evanjelia. A práve PÔST – odriekanie si čohosi, čo máme radi, modlitebný podvih, fyzická únava, hlad, je stavom, v ktorom si môžeme bolestne začať uvedomovať fakt, že náš život je od niečoho závislý., že nedostatok čohosi, dokonca môže ohroziť naše bytie. I tu vlastne nastupuje diabol so svojimi pokušeniami: "Zjedz, nasýť sa, sám si zabezpeč svoje šťastie a pohodlie..., Len natiahni ruku a zober: Všetko je tvoje. Nie je pravda, že Boh dáva život. Sám ho máš vo svojich rukách..." Také myšlienky podsúva diabol človeku, ktorý postí, či len začína myslieť o pôste. Čo mu odpovieme? Či žijeme iba chlebom, a možno nie len chlebom, ale aj Božími prikázaniami, slovom Božím? Tu prichádzame k skutočnému zmyslu pôstu. Každý z nás má možnosť odpovedať na toto pokušenie po svojom. Čo si vyberieme? Svet si vyberá to, čo je ľahšie – chlieb, úžasné, a zároveň zakázané ovocie. Rozhoduje sa pre to, čo je zrozumiteľné, ľahké a nevyžaduje posvätenia, a zároveň, čo by malo moc človeka "povzniesť medzi bohov" – Bude ma presviedčať, že musím mať istý image, štýl, účes i vôňu, ktorá letí, ... MUSÍM MAŤ A MUSÍM BYŤ... Práve v tom spočíva obludnosť klamstva toho, ktorý je od počiatku "ohováračom a otcom klamstva". Budeme mať odvahu postaviť sa tomuto klamstvu? Budeme môcť príkladom svojho života ukázať, že to nie je pravda? Či sa nám podarí presvedčiť samých seba, že pokrm, vnímaný nie ako "boh" môjho života, ale ako Boží dar a požehnanie, mi môže slúžiť, aby ma priblížil k Bohu? Dal by Hospodin Boh.

Bez pochyby, ako pomoc, nám slúži tajomstvo – mystérium Tela a Krvi Hospodinej, ktoré posilňujú človeka. Aj preto je tak potrebné pristupovanie k tejto Sviatosti v čase pôstu, v čase opísaných skúšok a pokušení. Dôležitá je takisto modlitba, ktorá nám dovoľuje nejakým spôsobom zmierniť negatívnu stranu hladu, a tým aj ukázať, že v skutočnosti po prekročení hranice obáv, ktoré sa vynárajú s pôstom, obáv o naše zdravie atď., existuje sféra, ktorá nám umožňuje, nie iba vegetatívne existovať, ale normálne fungovať v rodine, práci, v spoločenstve. A tak v skutočnosti prichádzame k pravde – že NIE TELO JE HLADNÉ A TÚŽIACE PO CHLEBE, ALE CELÝ ČLOVEK – DUŠA I TELO JE VYHLADOVANÉ PO BOHU.

Drahí moji, postrehli sme, ako ďaleko v našom uvažovaní o pôste sme odišli od toho, čím sme začali, spájajúc pôst s diétami, očistením organizmu, príležitosťou boja s nadváhou a ktovie čím ešte? Avšak ešte jedna vec, na ktorú nám netreba zabúdať – Christove slová o tom, že je istý rod zlých duchov (našich chorôb, slabostí, vášní a závislostí), "ktorí možno vyhnať iba modlitbou a pôstom" (por. Mk 9, 29). Nezabúdajme a nezavrhujme ani túto možnosť, ktorá je veľkým Božím darom, čo všetkým Vám i sebe zo srdca prajem.

Podľa artikulu ks. Mariusza Synaka - (Nie) samym chlebem...?

preložil a spracoval jerej Dušan N. TOMKO