POSLANIE ŽENY V CHRISTOVEJ MISII SPÁSY

Spomínam si na svedectvo muža, ktorý vyrastal v kresťanskej rodine. Tento človek hovorí: „Ako malý chlapec, neviem ani koľko som mal rokov (možno 4 – 5, kedy som už dokázal všímať si a uvedomovať mnohé veci), som raz skoro ráno vstal a chcel som ísť do spálne k svojim rodičom, no nenašiel som ich tam. Zbadal som, že z otcovej pracovne svieti slabé svetlo. Nakukol som a škárou na dverách som uvidel svojho otca, ktorý kľačal pri svetle sviečky pred ikonou. Vtedy mi napadla myšlienka - Aký veľký musí byť ten Boh, ... keď môj otec, ktorý je taký veľký a silný, za noci, v tme, pred Ním kľačí na kolenách a modlí sa“.

Detské zmýšľanie, detská úvaha, ... ale úvaha dieťaťa nad obrazom, ktorý sa mu vryl do srdca na celý život. Obraz, ktorý sa mu vynáral, keď už sám ako dospelý dennodenne kľakal v modlitbe pred svojim Stvoriteľom a Spasiteľom, a čomu učil aj svoje deti.

Prečo to spomínam? Lebo vo svojom živote si pripomíname rôzne udalosti, slávime rôzne sviatky a dalo by sa povedať, že každý deň je niekomu, či niečomu zasvätený – či už v cirkevnom kalendári (kde si každý deň pripomíname spasiteľné dielo Hospodina nášho Isusa Christa, či tých, ktorí sú už vo večnosti a Boh ich odmenil korunou víťazstva), ale aj v svetskom kalendári, kde v dnešnej dobe už máme každý deň niečomu zasvätený. Druhá nedeľa po Pasche Christovej je zasvätená Ženám myronosicam. Je to deň, ktorý je sviatkom ŽIEN !!! Nie „medzinárodný deň žien“, nie „deň matiek“ ..., ale sviatok všetkých pravoslávnych žien, matiek, mladých dievčat., deň, kedy si pripomíname ich misiu, ich poslanie v Božom diele.

Biblia, či už Starý, alebo Nový Zákon, nám hovorí o ženách, ktoré výraznejšie vystupujú v histórii ľudstva, ale aj v histórii našej spásy: bola tu pramatka Eva, ktorá sa dala zlákať mámením falošného hada – satana a kvôli jej pádu toto démonské mámenie ovládlo človečenstvo. Bola tu Lótova žena, ktorá odmietla Božiu záchranu a v ľútosti za tým starým, čo mala zanechať, sa obzrela späť a zahynula. Bola tu Herodiada, ktorá nezniesla pravdu a preto si vyžiadala hlavu Jána Krstiteľa, ... ale bola tu aj Deva - Panna z rodu Dávidovho, Presvätá Bohorodička Mária, Ktorú si vyvolil Boh za Matku Svojho Jednorodeného Syna, Ktorý prišiel na tento svet zničiť okovy démonského mámenia, ktorými nás spútali naši prarodičia, Ktorý nás prišiel pretvoriť z toho starého na nového Božieho človeka, a Ktorý nám Svojim zmŕtvychvstaním prinavrátil stratenú rajskú dôstojnosť a všetkým tým, ktorí uveria v Jeho meno otvoril bránu Kráľovstva Božieho. A práve Presvätá Deva Mária je VZOROM A PRÍKLADOM TEJ SKUTOČNEJ ŽENY, MATKY, KRESŤANKY – nadovšetko veriacej v Boha, nekonečne milujúcej a pokornej, vnímavej pre prijatie Božej vôle. PRESVÄTÁ BOHORODIČKA MOŽE A MÁ BYŤ VZOROM AJ PRE DNEŠNÚ ŽENU, DNEŠNÚ MANŽELKU, DNEŠNÚ MATKU !!!

Často prepadáme tendencii, že keď sa nám dáva za príklad, či už Sám Hospodin, Presvätá Deva Mária, či ktorýkoľvek svätý, reagujeme tendenčne tým, že „to boli svätí, ... že žili v inej dobe“ atď. Lenže SVÄTÝMI MÁME BYŤ AJ MY – LEBO TO JE NAŠE POVOLANIE !!! A čím sa líši naša doba od hentej? ... Tým, že už chodíme autom a nechodíme na oslovi? Alebo korešpondenciu vybavujeme internetom a neposielame poštu po holuboch? Ale to nie je podstatné! Podstatné je, že tak, ako aj vtedy, aj teraz sa človek môže rozhodnúť pre život s Bohom, alebo bez Boha., môže prijať Božiu vôľu, alebo môže proti nej dokonca bojovať. Aj v tamtej dobe bola Herodiada, ktorá Boha nepotrebovala, ktorá proti Nemu bojovala, ale bola tam aj Presvätá Božia Matka, jednoduché dievča z Nazaretu, Ktorá v pokore so slovami: „Hľa, služobnica Hospodinova“ odpovedá na Božie pozvanie, alebo bola tam aj Mária Magdaléna, ktorá zanechala hriešny život a šla za Christom, a dnes ju spolu s ostatnými ženami myronosicami oslavujeme.

História nám ponúka tak isto ako aj dnešný svet rôzny pohľad na ženu. Či už je to pohľad, kde žena nemá žiadnu cenu, ktorá nemá žiadne slovo, alebo, pohľad súčasného prehnaného feminizmu, kde žena dobýjajúc sa po svojich právach, stráca to, čo je ženské a čo je vlastné žene.

V Evanjeliu nedeľe Myronosic sa nám ponúka obraz žien, ktoré zavčas rána niesli od prázdneho Christovho hrobu apoštolom tú radostnú zvesť, ŽE CHRISTOS VSTAL ZMŔTVYCH.

Tieto ženy Christos nepovolal nejakým zvláštnym spôsobom, ako povolal apoštolov, ale tieto ženy sami, dobrovoľne, šli za Ním, slúžili Mu, pomáhali. Vidíme, že tieto ženy Ho nasledovali všade – nasledovali Ho až do konca, krížovou cestou, na Golgotu, kde ostali sami, lebo všetci ho opustili, ktoré Ho odprevadili do hrobu, s plačom, slzami – tak precítene, žensky, nie prešpekulovane, s očakávaním náhrady ako mnohí, ktorí v Christovi videli svoje záujmy, lebo si mysleli, že obnoví slávu „vyvoleného národa“. No prišla smrť na kríži a pre nich to bol koniec. Ale ženy, ktoré Mu celý čas slúžili bez nároku na odmenu, či vďaku, hneď ako sa dalo po Pasche, pripravili masti, aby Ho pomazali, aby Mu ešte posledný raz poslúžili. A PRÁVE TÝMTO ŽENÁM SA ZMŔTVYCHVSTALÝ HOSPODIN ZJAVUJE AKO PRVÝM. Ich si vyberá, aby prvé zvestovali svetu, ŽE VSTAL ZMŔTVYCH – A TO BY MALO BYŤ AJ JEDNÝM Z HLAVNÝCH POSLANÍ AJ DNEŠNEJ ŽENY, A HLAVNE MATKY = NIESŤ RADOSTNÚ ZVESŤ O BOHU V TOM MALOM RODINNOM SPOLOČENSTVE, A TÝM AJ V CIRKVI, V CELOM SVETE !!!

Spomienka nedele Žien Myronosic vyzdvihuje ženu a toto jej poslanie, jej misiu – NIESŤ RADOSTNÚ ZVESŤ EVANJELIA DO TOHTO SVETA !!! Možno nie z kazateľne, v tom doslovnom ponímaní, čoho sa tiež dnes domáha nezdravý feminizmus, ALE Z KAZATEĽNE ŽIVOTA, SVEDČIAC A UČIAC MORÁLNYM, ĽUDSKÝM A KRESŤANSKÝM HODNOTÁM !!! A TU JE MIESTO ŽENY, PRE KTORÉ JU BLAHOSLOVIL BOH – MIESTO, KTORÉ NIE JE ANI UBERANÍM JEJ HODNOTY, ANI UBERANÍM Z JEJ PRÁV.

Veď akokoľvek dobrý psychológ, či rodinný poradca, nedokáže to, čo skutočne milujúca žena, ktorá dokáže stmeliť, ktorá dokáže dať v rodine dohromady to, čo sa sype, rozpadá. Akokoľvek snaživý učiteľ neurobí to, čo dokáže urobiť dobrá milujúca žena a matka. Lebo dobrá, milujúca kresťanská žena skutočne urobí viac ako tím najlepších psychológov a učiteľov dohromady.

Slovo Božie hovorí: „Boh stvoril človeka – A stvoril Ho na Svoj obraz a podobu ... A človeka stvoril ako muža a ženu“. Mužovi dal zo Svojho obrazu a podoby TÚ MOCNÚ PRAVICU, ... PRAVICU, ktorá vedie, ktorá ochraňuje, ktorá sa stará, a ŽENE dal zase zo Svojej LÁSKY, TRPEZLIVOSTI A NEKONEČNÉHO SÚCITU.

Preto, keď žena robí to, k čomu ju požehnal Boh pri stvorení – to dokáže urobiť najlepšie. TU JE JEJ VEĽKÁ ÚLOHA A POSLANIE V BOŽOM DIELE – čo si nám treba uvedomiť, že to nie je poslanie v našom malom ničotnom ľudskom diele, ALE V DIELE BOŽOM, a toho si musíme byť vedomí.

Koľko veľkých ľudí, velikánov, či už umenia, vedy, spoločenského života, neopomínajúc veľkých ľudí viery, ale aj jednoduchých prostých ľudí, ktorí právom nosia meno „človek“, vďačí za to, kde sú, akými sú, príkladu starostlivej a milujúcej matky. A takisto z druhej strany, zase ľudia, ktorí sa ocitli v morálnej i duchovnej biede, pri drogách, zločine, nemorálnom živote, ocitli sa často preto, lebo vo svojom živote – hoci každý jeden z nich mal, či má otca, matku - nepocítili ten jednoduchý, ale tak mocný cit materinskej lásky, či otcovho príkladu.

Je samozrejmé, že toto veľké dielo, ktoré nám zveruje Boh, dielo výchovy, nespočíva iba na žene, matke samej, ale na obidvoch, v Bohom požehnanom manželstve muža a ženy, ktorí spolu vo vzájomnej láske prosia Hospoda Boha o pomoc a blahoslovenie.

Ako príklad si zoberme ovocný sad, či vinicu - môžeme mať krásny sad, vinicu, môžeme ich mať vysadené tými najlepšími štepmi, ale ak my nepriložíme ruku k dielu a nebudeme pracovať, tak štepy zdivejú a výjdu nazmar. Z druhej strany, ak Hospodin Boh nepožehná úrodu, neochráni od nepriazne, škodcov, tak zbytočná je akákoľvek ľudská námaha. A tak je aj s výchovou, ktorú Hospodin zveril do našich rúk, a hlavne do rúk ženy - matky.

Boh nám zveruje deti – deti, ktoré sú synmi a dcérami Nebeského Otca, Ktorý všetko, čo tvorí, robí jedinečné, dobré a dokonalé. A tak aj deti, ktoré nám dáva, sú také. Práve my – tak ako v ovocnom sade, keď sa nestaráme, alebo sa nesprávne staráme, ich dokážeme pokaziť. Preto je nám potrebná pomoc, rada a požehnanie Toho, Ktorý Sám Je Dokonalý - Hospoda Boha. Preto je potrebná a nevyhnutná modlitba v živote našich rodín, aby to, k čomu sme boli povolaní, aby to naše úsilie, prinieslo aj hojné plody.

A TU SME ZNOVA PRI TEJ VEĽKEJ ÚLOHE, POSLANÍ ŽENY – Ženy, ktorá už v tom ľudskom ponímaní je tou, ktorá ochraňuje rodinný krb, ktorá stmeľuje rodinu – POVOLANÍ ŽENY, BYŤ TOU, KTORÁ PROSÍ BOHA ZA SVOJICH BLÍZKYCH. A tu by sme mohli dať príkladov a príkladov z nášho každodenného života, kedy veriaca žena zachránila rodinu, zachránila svojho manžela, kedy na kolenách a v slzách vymodlila návrat stratených detí, ktoré sa stratili na ceste života.

Pozerajúc na dnešnú mládež, na dnešné mladé dievčatá, na ich záujmy, na ich hodnoty, pozerajúc na médiá, ktoré vytvárajú ideál dnešnej modernej ženy – PODSÚVA SA OTÁZKA: AKO BUDE VYZERAŤ NÁŠ SVET, KEĎ TÍTO MLADÍ VSTÚPIA DO ŽIVOTA, DO VYTVÁRANIA SPOLOČNOSTI?!

Nedeľa Žien Myronosic nie je iba oslavou týchto žien, oslavou žien a ich poslania – ALE JE VÝZVOU, HLAVNE PRE ŽENY, ABY PRIJALI TÚ MILOSŤ, KTORÚ NÁM VŠETKÝM DÁVA HOSPODIN, KEĎ NÁS POZÝVA NA CESTU VIERY. Aby urobili ten krok, ktorý je síce ťažký – VYBRAŤ SI BOHA DO SVOJHO ŽIVOTA A V TEJTO MILOSTI, ABY SA STALI SKUTOČNÝMI ŽENAMI, SKUTOČNÝMI MANŽELKAMI, SKUTOČNÝMI MATKAMI, NIE ATRAPAMI ŽENY, KTORÉ PONÚKA DNEŠNÝ SVET !!! A TÝM BY BOLA VYRIEŠENÁ ISTO VIAC NEŽ POLOVICA PROBLÉMOV NAŠICH RODÍN, NAŠEJ SPOLOČNOSTI !!!

Nech Milostivý Hospodin Boh, na príhovor Presvätej Božej Matky i svätých žien Myronosic, udelí NÁM VŠETKÝM tú blahodať, aby sme dokázali vnímať SVETLO CHRISTOVHO VZKRIESENIA A ZAŽILI TÚ VEĽKÚ RADOSŤ ZO STRETNUTIA S CHRISTOM A AKO ŽENY MYRONOSICE NIESLI DO SVETA ZVESŤ O TOM - ŽE CHRISTOS VOSKRESE !!! CHRISTOS VSTAL ZMŔTVYCH !!!

jerej Dušan Nikodim TOMKO