O PRAVOSLÁVNYCH SVIATKOCH CHRISTOVHO NARODENIA NA SOBRANECKU

Pravoslávie na sobranecku pretrvalo od misie sv. solúnskych bratov Cyrila a Metoda do naších dní. Prešlo obdobiami rozkvetu, ale takisto pod vplyvom rôznych politicko - spoločenských okolností, aj útlaku, prenasledovania, vytlačovania do úzadia. Žiaľ tých negatívnych období bolo dosť. Priaznivejšie podmienky pre obnovu Pravoslávia na našom území prinieslo až vytvorenie prvej Československej republiky v r. 1918, kedy sa otvorili aj možností slobodného pôsobenie cirkví a náboženských spoločností. Dnes pravoslávni veriaci na sobranecku sa sústreďujú do 13 cirkevných obcí (farností), kde sú aj postavené pravoslávne chrámy. Samozrejme, pravoslávni veriaci žijú aj v iných obciach, ale sústreďujú sa okolo týchto 13 farských chrámoch. Podľa posledného sčítania ľudu na sobranecku žije okolo 1450 pravoslávnych veriacich.

Čas Vianoc – Christovho Roždestva, je pre pravoslávnych, tak ako pre všetkých kresťanov, časom radostného pripomenutia si spasiteľnej udalosti spred 2 tisíc rokov, kedy Boh podľa Svojho prisľubenia prichádza do tohto sveta a rodí sa ako malé Dieťa v betlehemskej maštali, aby priniesol svetu spasenie. Samozrejme, aj naše sviatky Narodenia Isusa Christa (Ježiša Krista) sú plné krásnych ľudových tradícii, spojené so stromčekom, rodinným stretnutím pri štedrovečernom stole, koledníkmi a starými krásnymi koledami, ale to všetko iba doplňuje podstatu sviatku - a tou je STRETNUTIE S BOHOM, KTORÝ SÁM PRICHÁDZA K ČLOVEKU, ABY MU NAVRÁTIL UTRATENÚ RAJSKÚ KRÁSU A DOSTOJNOSŤ. Tak by to malo byť. No, žiaľ duch prekomercionalizovaného sveta neobchádza ani nás.

Čo sa týka dátumu sviatkovania Christovho Narodenia, všeobecne je známe, že Pravoslávna Cirkev na Slovensku sa pridržiava juliánskeho kalendára, ktorý laicky povedané sa zdá byť posunutý voči gregoriánskemu, či občianskému kalendáru o 13 dní, a tak sviatky Narodenia Hospodina pripadajú na 7. januára (v skutočnosti je to stále 25. december podľa kalendára juliánskeho). Čo sa však týka pravoslávnych veriacich na sobranecku, tí patria do Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie (biskupstva), kde väčšina cirkevných obcí sa pridržiava tzv. gréckeho kalendára, to znamená, že sviatkovanie paschálnych (veľkonočných) sviatkov je podľa pravoslávneho počítania dátumu Paschy a tu môže dochádzať k rozdielom v porovnání napr. s katolími, či protestantmi, a ostatné nepohyblivé sviatky počas celého roka, čiže aj vianočné sú slávené podľa nového, gregoriánskeho kalendára. Takže časť našich veriacich na sobranecku bude oslavovať sviatky Narodenia Spasiteľa spolu s ostatnými kresťanmi, okrem veriacich v piatich cirkevných obciach (Inovce, Beňatina, Ruských Hrabovec, Dubrova a Koňuš), kde sviatky oslávia podľa starého juliánskeho kalendára, 7. januára.

Sviatky Christovho Narodenia predchádza prípravné obdobie pôstu tzv. filipovka. Je to 40 dňové obdobie duchovnej prípravy na sviatky a toto obdobie svoj názov vyvádza od apoštola Filipa, po sviatku ktorého (15. novembra) filipovský pôst začína a trvá až do sviatku Christovho Narodenia. Čo môže byť novinkou pre čitateľov je fakt, že nielen štedrý deň sa nesie v duchu prísneho pôstu, ale aj samotná štedrá večera, ktorá hoci je bohatá podľa našíc zemplínskych zvykov na množstvo tradičných chodov, je prísne pôstna - čiže na pravoslávnom štedrovečernom stole by ste kapra, či inú rybu a už vonkoncom mäso márne hľadali. Takže aj naša vianočná kapustnica je bez klobásy, čo však vôbec neuberá na jej chuti a čare tejto zemplínskej kuchárskej vianočnej tradície.

Neodmysliteľnou súčasťou akýchkoľvek sviatkov pre veriacého človeka je samozrejme chrám a účasť na bohoslužbách. Sviatky Narodenia Syna Božieho sa slávia počas niekoľkých dní. V predvečer sviatku, čiže 24. decembra (6. januára podľa juliánskeho kalendára) sa koná vo večerných hodiná bohoslužba Veľkého povečeria. Pravoslávna tradícia nepozná tzv. polnočnú omšu, ako ju poznáme napr. u rímskokatolíkov. Bohoslužby sa slávia počas celého dňa - ráno sa slúžia tzv. Cárske časy. Sú to bohoslužobné texty spojené s čítaním žalmov a státi Evanjelia, ktoré sa viažu s udalosťou Christovho narodenia. Poobednajších hodinách sa slúži liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou, kde sa čítajú starozákonné proroctvá hovoriace o príchode Božieho Syna. Neskôr, už vo večerných hodinách veriaci v kruhu svojich blízkych zasadajú k štedrovečernému stolu, kde samozrejme ako v kresťanskej rodine začínajú modlitbou. Ja sám ako kňaz za niekoľko rokov mojej kňazskej služby mám taký zvyk, že v čase kedy moji veriaci zasadajú k štedrovečernému stolu, sám ručne vyzváňam na zvonoch, aby takto začať túto "domácu bohoslužbu" za hlaholu našho chrámového zvona a v tom čase sa modlím o požehnanie pre celú farnosť a každého jedného z tejto farskej rodiny. Potom sám so svojou rodinou, manželkou a deťmi sadám k našej spoločnej vianočnej večery. V neskorších večerných hodinách je ešte slúžená už spomenutá bohoslužba Veľkého povečeria.

V samotný deň sviatku Roždestva - Narodenia Isusa Christa, 25. decembra (7. januára) sa koná slávnostná svätá liturgia, samozrejme spievajú sa koledy. V tomto duchu pokračujú aj ďalšie dní vianočných roždestvenských sviatkov - v druhý deň zasvätený Soboru Presvätej Bohorodičky a tretí deň, prvému mučeníkovi za Christa, sv. Štefanovi. Veriaci v tomto čase tradičný pozdrav, ktorý používaju po väčšine roka "Slava Isusu Christu!" v čase sviatkov Christovho narodenia menia na pozdrav "Christos raždajetsja - Christos sa rodí!" a odpovedajú "Slavite Jeho - Oslavujte Ho!"

Týmto pozdravom a želaním všetkého dobrého chcem návštevníkom našej webovej stránky zapriať príjemné a požehnané sviatky Christovho Narodenia!

o. Dušan Nikodím Tomko,

správca pravoslávnych farností Nižná Rybnica a Blatné Remety