GERONTISSA GAVRILIA

 „Bola vtelenou pokorou a láskou“, - hovoria o matke Gavrilii tí, ktorí ju poznali. A nebolo ich málo – táto drobná žena totiž zasvätila celý svoj život službe ľuďom. Nežila v ústraní, ale uprostred uponáhľaného sveta. Aktívna pomoc však v jej prípade bola vždy neoddeliteľne spätá s modlitbou – osobným vytíšením pred Bohom a prosbami za svojich blízkych i nepriateľov.

Aj keď sa stala mníškou až v neskoršom veku, už počas svojho „svetského“ života bola vnútorne oddaná Bohu. Narodila sa v r. 1897 v obyčajnej gréckej rodine, ktorá sa začiatkom 20-tych rokov minulého storočia presťahovala z Konštantínopola do Solúna. Pred druhou svetovou vojnou odišla pracovať ako fyzioterapeutka do Veľkej Británie. Za svoju službu nemocným počas vojnových rokov dostala ponuku na britské občianstvo, ktoré v slušnosti odmietla. Vrátila sa do Grécka, kde si otvorila vlastné terapeutické centrum. Po smrti matky odišla do Indie a pomáhala tým najbiednejším, hlavne postihnutým leprou. Sama nemala žiadny majetok.

V r. 1959 vstúpila do monastiera sv. Márie a Marty v Betánii v Jeruzaleme. Na jej prosbu o udelenie modlitebného pravidla jej duchovný otec Theodosios odpovedal: „Veľkí starci, o ktorých sme počuli, už neexistujú. A ja ním rozhodne nie som. Prišla si sem, aby si si zachránila svoju dušu. Keď ti teraz začnem dávať pravidlá, stratíš ju a ja s tebou. Ale je ešte otec Ján. On bude tvojim starcom“. A dal jej spolu s Evanjeliom čítať Rebrík od sv. Jána Klimaka (Lestvičnika).

O štyri roky neskôr bola postrihnutá do malej schimy igumenom Amfilochijom (Makrisom) na Patme. Na základe jeho povzbudenia strávila ďalšie roky v plnej službe ľuďom na rôznych miestach sveta – opäť v Indii, na misiách vo východnej Afrike, na Sinaji a potom nazad v Grécku, kde vytvorila zo svojho malého bytu v hlučnej athénskej štvrti Patisia duchovné centrum, príznačne pomenované „Dom anjelov“.

Až úplne na sklonku svojho pozemského života sa vo svojich devädesiatichtroch rokoch uchýlila do ústrania. Na ostrove Leros založila isichastirion Svätých archanjelov, kde sa modlila iba s jednou mladšou sestrou, a kde tiež prijala veľkú schimu. K svojmu Stvoriteľovi odišla 28. marca 1992.

O jej pokore svedčí aj to, že nikdy nedovolila, aby o nej hovorilo za jej života, o jej vlastných textoch ani nehovoriac. Nechcela byť fotografovaná a za žiadnych okolností nazývaná „Gerontissou“. Nechala sa radšej oslovovať „matka“, navzdory daru starčestva, ktorý jej Boh udelil. Až po jej smrti bolo uverejnené celé jej dielo. Kiež by nám dnes bolo útechou a povzbudením v našom nie menej ťaživom svete. 

Výroky matky Gavrilie (1. časť)

• Každé miesto sa môže stať miestom Vzkriesenia – pokiaľ sa stane Christova pokora našou životnou cestou. (1)

• Pravoslávna duchovnosť je poznanie, ktoré sa nezískava učením, ale utrpením. (4)

• Nežiadaj mnoho vecí, nech už sú dosiahnuteľné, alebo nie. Miesto toho sa snaž o posvätenie toho mála, čo máš. (5)

• Naučiť sa milovať Boha – to je jediné vzdelanie. (6)

• Nie je nič lacnejšie, ako peniaze. (7)

• Lepšie peklo tu, než na onom svete. (8)

• Oblečiem si rjasu a nehovorím, pokiaľ nie som vyzvaná. Rjasa hovorí za mňa. (10)

• Ktosi povedal, že kresťan je ten, kto očisťuje lásku a posväcuje prácu. (12)

• Túžime po slobode. Prečo? Aby sme sa stali otrokmi svojich vášní. (13)

• Keď nie je naša myseľ rozptýlená svetskými vecami a zostáva zjednotená s Bohom, potom sa aj obyčajný pozdrav stáva požehnaním. (19)

• Každým odmietnutím a negativitou ničíme svoje vlastné dielo. (20)

• Isus Christos nám dal zlaté pravidlo: byť sám, a zároveň s druhými. (24)

• Kresťan musí mať úctu k tajomstvu existencie všetkých a všetkého. (26).

• Duchovne vyspelý človek je ten, kto dosiahol stav „ne-existencie“ a v hĺbke svojej duše pochopil, že všetko, čo sa s ním deje, deje sa z Božej vôle, či dopustenia. (28)

• Nepraj si nič iné, než to, čo pochádza z Božej vôle a s láskou prijímaj každú skúšku, ktorá ti príde do cesty. (30)

• Nestotožňuj človeka s tým, ako sa k tebe chová, ale snaž sa uzrieť Christa v jeho srdci. (31)

• Nikdy sa nepýtaj: „Prečo sa mi to stalo?“ A keď vidíš malomocného, či niekoho kto trpí rakovinou alebo slepotou, nehovor: „Prečo sa mu to stalo?“ Namiesto toho sa modli, aby ti dal Boh vidieť druhý breh... Potom budeš spolu s anjelmi schopný vidieť veci také, aké v skutočnosti sú: všetko je plán Boží. Všetko! (32)

• Jeden múdry človek povedal: Pokiaľ žiješ iba pre seba, bolo by lepšie, keby si sa bol vôbec nenarodil. (33)

• Náš najcitlivejší bod je v mnohovravnosti a diskutovaní. (34)

• Akonáhle ťa napadne niekoho kritizovať a súdiť, popros Boha, aby od teba tieto myšlienky ihneď odohnal, aby si toho človeka mohol milovať rovnako ako On. A Boh ti potom pomôže vidieť svoje vlastné chyby. Keby si na tom mieste videl Christa, napadli by ťa takéto myšlienky? (38)

• Pokiaľ nemáš niekoho rád, pomysli si, že namiesto neho vidíš Christa. Potom ťa ani nenapadne, aby si ho kritizoval. (39)

• To, čo hovoríme, zostáva vo večnosti. (42)

• Iba pokiaľ si dokonalý v láske, môžeš dosiahnuť stav bezvášnivosti. (43)

• Život Cirkvi presahuje morálnu disciplinovanosť a náboženské povinnosti. Je to presah morálky do duchovnosti. (46)

• Hlasom Boha je ticho. (49)

• Ten, kto žije v minulosti, je ako mŕtvy človek. Ten, kto svojou predstavivosťou žije v budúcnosti, je naivný, pretože budúcnosť patrí Bohu. Christova radosť sa nachádza iba v prítomnosti, vo večnej prítomnosti Boha. (50)

• Naším cieľom je ctiť Boha a milovať svojho blížneho. (51)

• Šťastie a pokoj nájdeme iba vtedy, keď budeme žiť podľa Božích prikázaní. (52)

• Najdôležitejším činom filantropie (lásky k človeku) je hovoriť dobré o svojich blížnych. (53)

• Hovoriť v prítomnosti Krásy je zbytočné. Ruší to jej harmóniu. (55)

• Vzývaním Christovho mena rozbíjame svoje ego. (56)

• Lepšie je modliť sa Isusovu modlitbu nahlas, ako vôbec. (59)

• Agónia umierania je snahou duše vyslobodiť sa a odísť k Hospodinovi. (61)

• Zázrak je normálny stav veci podľa Božej vôle. To, čo mi nazývame zázrakom, je pre Boha úplne prirodzené. (63)

• Keď niečo stratíme, povedzme: „Bože, zbav ma týmto spôsobom tiež zlých myšlienok, ktoré mám proti svojmu blížnemu. (66)

• Úzkosť je pre tých, ktorí nemajú vieru. (67)

• Ľudské vzťahy sa stávajú obtiažnými, keď „JA“ prevyšuje „TY“. (69)

• Všetci sme nádobami – niekedy plnými svetla, inokedy temnoty. (75)