Duchovné rady starca Porfirija - O DEŤOCH, VÝCHOVE I VZÁJOMNÝCH VZŤAHOCH

01.11.2016 19:43

 

 O DEŤOCH, VÝCHOVE I VZÁJOMNÝCH VZŤAHOCH

(pokračovanie)

 

Raz za mnou prišiel stúpenec hippies - celý ovešaný amuletmi a prsteňmi, vo veľmi pestrom a divnom oblečení. Požiadal ma o prijatie. Mníšky to veľmi znepokojilo a tak sa ma prišli opýtať, čo majú robiť. Povedal som im, aby ho pustili. Keď si sadol oproti, uvidel som jeho dušu, ktorá bola veľmi dobrá, ale zmrzačená tým ako žil. Rozprával som sa s ním s láskou a on bol veľmi dojatý.

- „Geronda, - povedal, - do dnešného dňa sa so mnou ešte nikto tak nerozprával“.

Oslovil som ho jeho menom, zostal veľmi prekvapený, odkiaľ ho poznám. - „Boh mi zjavil tvoje meno, - povedal som mu. - Zjavil mi aj to, že si bol v Indii., aj to, že si sa tam zoznámil s guru a stal si sa jeho nasledovníkom“. - Bol veľmi prekvapený. Ešte sme sa trochu rozprávali o jeho problémoch a potom odišiel veľmi spokojný. O týždeň prišiel zase, ale s celou svojou skupinou hippies. Vstúpili do kélie a posadali okolo mňa. Bolo medzi nimi aj jedno dievča, ktorú som veľmi ľutoval. Všetci mali veľmi dobré duše, ale zmrzačené.

Nechcel som s nimi hovoriť o Christovi, lebo som videl, že ešte nie sú pripravení počúvať o Ňom. Rozprával som sa s nimi o tom, čo ich zaujímalo. Keď sme skončili náš rozhovor, pred odchodom mi povedali: „Geronda, buďte taký dobrý a dovoľte nám pobozkať vaše nohy“. - Hanbil som sa, ale nakoniec som im to dovolil. Po tom všetkom mi darovali deku. „Hneď ju donesú, uvidíš, aká je pekná“. Po nejakom čase prišlo za mnou aj samotné to dievča. Volala sa Mária. Hneď som uvidel, že Mária je duševne vyspelejšia ako jej priatelia. Preto som s ňou začal po prvýkrát rozprávať o Christovi. Dievča prijalo moje slová. Prišla ešte niekoľkokrát a vydala sa na správnu životnú cestu. Mária dokonca hovorila svojim priateľom: „Chlapci, nikdy som si nevedela ani predstaviť, že ako prívrženec hippies poznám Christa“.

 

Tento prípad má veľmi hlboko dojal. Prezieravosť, pastiersky dar starca a jeho úprimná láska, vrátili týchto ľudí na správnu životnú cestu., hoci niektorí žiarliví kresťania budú nimi opovrhovať len pre ich zovňajšok. Títo mladí ľudia poprosili starca o dovolenie pobozkať mu jeho nohy. A to bola ich prvá návšteva u starca. Veľmi som sa hanbil. Koľké roky som navštevoval starca, a nemal som toľko pokory v sebe, aby som na to aspoň pomyslel. A títo mladí ľudia, takisto ako hriešnica, ktorá myrhou umyla Christove nohy a utrela ich svojimi vlasmi, umyli nohy starca a podarovali mu deku. Otec Porfirij, ako dieťa sa tešil ich darčeku, za tú duševnú krásu, ktorú symbolizoval. Premýšľal som o neznámych cestách, ktorými kráča Božia milosť, aby zachránila duše ľudí. Od tohto dňa, aj ja som bozkával nohy starca, keď ležal na posteli, nepýtajúc na to jeho požehnanie.

 

Zapletený v náboženstvách a herézach

Mnohí, ktorí sa zaplietli do východných náboženstiev a heréz, prichádzali k otcovi Porfirijovi s prosbou o pomoc. Boli to predovšetkým mladí ľudia. Ako sami hovorili, vďaka radám a požehnaniu starca, sa rýchlo zocelili a zbavili sa nielen duševných, ale aj telesných chorôb. Mnohí z nich predtým chodili k psychiatrom, ale ich stav sa nezlepšil. Vyliečenie dosiahli len vďaka otcovi Porfirijovi.

 

Keď sa napriek svojmu pohlaviu cítiš ako dievča

Otec Porfirij hovoril, že poznal mnoho mladých ľudí, ktorí mali vzťah k transsexualizmu. Chlapci sa cítili dievčatami a dievčatá zasa chlapcami. Napriek tomu sa tí ľudia neuchýlili na stranu zla, nepodriadili sa požiadavkám im neznámej prírody, ale udržali si čistotu tela a mysle. A prežili svoj život ako pozemský anjeli a dostali veľkú korunu panenstva a čistoty milosťou Christa.

Samozrejme, svätožiara koruny, ktorú dáva Hospoď, zodpovedá rozsahu prejdeného pokušenia. Preto otec Porfirij hovoril: „Odmena zodpovedá pokušeniu. Preto si zvlášť ctime veľkých mučeníkov“.

Správne mysliaci človek sa nehnevá na skúšky, ktorým ho vystavil Hospoď, ale teší sa a je vďačný Hospodu za preukázanú česť.

 

Kvôli deťom prestál celú cestu

Raz starec išiel na Svätú Horu Athos, cestoval zo Solúna do Lerissa. Keď si v pokladni kupoval lístok, lístok na sedenie už nemali, a preto musel celú cestu stáť. V autobuse neďaleko od otca Porfirija sedelo niekoľko mladých ľudí, ktorí sa veselo zabávali a rozprávali.

Jeden z cestujúcich s výčitkou oslovil mladých ľudí, či nevidia, že vedľa nich stojí starší mních. No mladí ľudia tomu nevenovali pozornosť a naďalej zostali sedieť na svojich miestach. Vtedy muž prísnym hlasom povedal jednému z nich, aby uvoľnil miesto pre mnícha. Nikto z nich sa však nezodvihol z miesta. Tento muž, plný nenávisti, vstal a uvoľnil miesto starcovi. Otec Porfirij sa mu poďakoval, ale neposadil sa. Celú cestu prestál. Na konci cesty sa muž opýtal starca, prečo si nesadol na jeho miesto, ten mu odpovedal: „Obetoval som sa kvôli deťom“. Vidiac, že tento človek nepochopil jeho odpoveď, otec Porfirij mu vysvetlil: „Ty si postupoval nesprávne, keď si im vyčítal“. Oni sa zachovali nepekne, keď nechali stáť staršieho mnícha a sami z vlastnej vôle mu neuvoľnili miesto, akoby mali urobiť. Keby sa postavili po tvojom upozornení a ja by som si sadol na ich miesto, alebo na tvoje, mladí ľudia by si neuvedomili svoj zlý skutok, alebo dokonca by boli presvedčení o svojej pravde. A teraz, keď som pred nimi prestál celú cestu, ich svedomie sa akoby zobudilo a mlčky ich odsúdilo za tento čin. Len takto môže byť človek spasený. Keď sa kajá nie preto, že ho niekto odsudzuje verejne, ale keď ho odsudzuje jeho vlastné svedomie zvnútra“.

* Zo Solúna do Lerissa cesta autobusom trvá asi dve a pol hodiny - poznámka prekladateľa.

 

Ustúp, aby si zachránil svoje dieťa

Mladý, ctižiadostivý, asi dvadsaťpäťročný muž chcel, aby jeho otec kúpil susedný obchod na zvýšenie ich obchodného obratu. Otec však bol presvedčený, že je to pre nich nerentabilné, a preto požiadal otca Porfirija o radu. Starec, obdarený darom jasnozrivosti, mu povedal, že jeho syn potrebuje ešte niekoľko rokov na to, aby sa zbavil svojho mladíckeho egoizmu. Otec aj sám vedel, že ich vzťah so synom sa dostal do slepej uličky, ako sa hovorí „padla kosa na kameň“. Uvedomoval si, že ak nesplní jeho želanie, tak syn od neho odíde. Vidiac do budúcnosti, otec Porfirij povedal: „Zdá sa mi, že tvoj syn môže urobiť chybu, no ty sa dopustíš zločinu, keď uprednostníš stratu syna pred finančnou stratou, ktorá je pre teba zanedbateľná. Urob jednu chybu z nespočetného množstva úspešných operácií a zachrániš dobrý vzťah so synom. Počkaj ešte nejaký čas a už nebude trpieť pre svoju tvrdohlavosť. A to chybné rozhodnutie bude pre neho poučením do jeho ďalšieho života“. Otec ustúpil. Prišiel o nejaké peniaze, ale zachránil svojho syna.

 

Ľahostajný mladý človek sa stáva veriacim

V r. 1989 - 1990 navštívil americké štáty Virgínia a Severná Karolína, kde uskutočňoval aj duchovné cvičenia. Medzi jeho poslucháčkami bola aj jedna Grékyňa, ktorá práve chcela cestovať do Grécka. Poprosila ho, aby jej poradil nejakého spovedníka. XY. jej poradil, aby sa obrátila na otca Porfirija, ktorého dobré poznal, a ktorý mu veľmi pomohol.

Keď sa vrátila naspäť do Ameriky a stretla sa s XY., porozprávala mu o tom, ako sa stretla so starcom a srdečne mu ďakovala za jeho odporúčanie. Veľmi na ňu zapôsobilo to, že otec Porfirij jej do podrobností opísal jej americký dom, ich obchod a deti. O jej synovi dokonca povedal, že má na tele materské znamienko. V tej chvíli nevenovala tomu žiadnu pozornosť.

S veľkou úctou a nadšením rozprávala svojim deťom o otcovi Porfirijovi a o tom, čo jej hovoril. Povedala, že len v jednej veci sa „pomýlil“, keď jej povedal o materskom znamienku. Vtedy jej syn, dojatý rozprávaním matky, povedal, že skutočne má materské znamienko, ale nikomu o ňom nepovedal. Matka nevidela svojho syna nahého, keď vyrástol, preto nemohla vedieť, že na jeho tele sa objavilo znamienko. Od svojej mladosti bol mladý človek ľahostajný k náboženstvu. Slová starca sa stali preňho prelomom. Začal sa utvrdzovať vo viere a stal sa hlboko veriacim človekom.

Preložil: Mgr. Mikuláš ŠMAJDA

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode