DIABOLSKÉ LEKÁRSTVO

" Kto nám môže pomôcť ? "

Nedaj Boh, aby sme sa o pomoc obracali k nepriateľovi Božiemu. Koľko len rôznych šarlatánov nám ponúka pomoc, uzdravenie, vyriešenie všetkých našich problémov. Bez hanby nám klamú, že ich schopnosti sú Božími darmi. A ľudia im naslúchajú – a počúvajú ich. A potom? Potom ubiedení, skaličení prichádzajú do cerkvi a sťažujú sa: - "Otče, ... mám neznesiteľné bolesti hlavy., ... neviem prečo, ale mám hrozný strach., ... neviem si nájsť v živote miesta., ... akoby neviditeľné hady sa po mne plazili...". Neraz sa stáva, že človek už za života hnije od šarlatánskeho liečenia, a o duši ani nehovorím. To znamená diabolské "lekárstvo".

Koľko ľahkoverných ľudí sa chytí na tieto diablové ponuky ľahko prístupného zdravia a šťastia! Keď som v r. 1990 slúžil v chráme sv. Alexandra Nevského v robotníckej osade Kolyvaň, neďaleko Novosibirska, prišiel za mnou mladý chlapec, sekretár konsomolskej organizácie.

"Otče, stalo sa u nás nešťastie., - hovorí tento mladý muž. - Dievčatá z nášho internátu, Júlia a Xénia, kúpili v Novosibirsku knihu o čiernej mágii, prečítali ako vyvolávať duchov a rozhodli sa vyskúšať to. No a v predchádzajúcu sobotu sa im v noci duchovia skutočne ukázali v hroznom obraze. Ako dievčatá neskôr samé hovorili – Xénia omdlela, a Júlia začala volať o pomoc Boha – "Bože, Bože môj, ... Bože, pomôž nám!" Vtedy sa "duchovia" obrátili a zmizli. Od toho času dievčatá nemôžu vôbec spať. Predpísali im síce lieky na spanie, ale ani tie nezaberajú. Sú na pokraji zrútenia. Čo robiť otče? Kto nám môže pomôcť?"

- "Zajtra je nedeľa, - hovorím tomuto mladému mužovi, - priveď ich ráno do chrámu". - Skutočne, už o siedmej ráno ich sekretár konsomulu priviedol obe do chrámu. Ledva mohli stáť na nohách. Toľko, čo sadli, oči sa im zatvárali. Veď ani nie div, keď celý týždeň nespali. Ale len čo zavreli oči, zrazu sa prestrašené budili – hneď sa pred nimi zjavoval ten strašný obraz duchov, diablov, ktorých samé privolali.

Vyspovedal som ich, prijali Eucharistiu. Keď odchádzali, Júlia sa spýtala:

Otče, či už budeme môcť vyspať sa?" - "Uvidíte, že budete", - odpovedal som.

Za krátky čas ma pozvali do internátnej školy, kde sa Júlia a Xénia učili za tlačiarov. Na tomto stretnutí sa zozbieralo okolo 25 mladých. Rozpovedal som im o Bohu, o moci Božej, o hriechu a jeho pôsobení na našu dušu. Nakoniec som sa spýtal Júlie a Xénie: "No, ako? Vyspali ste sa?" - "Ach, otče, - začala Júlia, - ešte sme len vyšli z cerkvi, prespali sme v aute celú cestu domov. A keď sme prišli na internát, spali sme celý deň a celú noc, ledva nás zobudili na vyučovanie..."

Vtedy som si pomyslel, aká poučná je táto skúsenosť. A tak som sa rozhodol napísať o nej a poslať do regionálnych novín, kde občas publikovali moje príhovory na sviatky. Odpísali mi, že "tento nevedecký argument je zamálo". ... Svedectvo dvoch živých svedkov, ktorí vo svojom živote doznali vplyv diabla na dušu nestači... Nečudo, veď v tom čase ešte všetky úrady mali obsadené "súdruhovia". Zvláštne len, že kortešovačky šarlatánov a pozvánky na rôzne uzdraviteľské seansy tieto noviny (tak ako mnohé ďalšie) už v najbližšom výtlačku nemali problém zverejniť...

Z knihy protojereja Valentína Birjukova, Nevymyslené histórie – Na tejto zemi sa iba učíme žiť

preklad otec Nikodim