OSTATKY SV. HELENY V GRÉCKU

Tisícky veriacich privítali 14. mája v Aténach sv. ostatky sv. apoštolom rovnej cisárovnej Heleny, matky sv. apoštolom rovného cisára Konštantína Veľkého, ktoré po prvý krát boli privezené do Grécka z talianskych Benátok.

Na aténskom letisku mošči – ostatky svätej Heleny, privítali hierarchovia Gréckej pravoslávnej Cirkvi a minister národnej obrany Grécka Panos Kammenos.

Na uvítacom obrade v chráme sv. Barbory, kde sa budú ostatky nachádzať do 15. júna, sa zúčastnil aj prvohierarcha Gréckej pravoslávnej Cirkvi, arcibiskup aténsky a celého Grécka, Jeroným a grécky prezident Prokopis Paulopulos.

Sv. Helena, konštantínopolská, je známa svojím prínosom pre rozvoj a šírenie kresťanstva. Z jej iniciatívy bol v Jeruzaleme prevedený prieskum, pri ktorom boli nájdené vzácne kresťanské svätyne a relikvie – Hospodinov Hrob, Životodárny Kríž Spasiteľa a mnohé ďalšie duchovné poklady ranokresťanskej Cirkvi. Pre túto jej prácu bola nazvaná apoštolom rovnou a zástankyňou kresťanstva. Zosnula v r. 328 vo veku 80 rokov. Jej sv. ostatky boli v r. 1211 prenesené z Konštantínopola do Benátok.

Jej syn, imperátor Konštantín, známy tzv. Milánskym ediktom (r. 313), ktorým prvý krát oficiálne dovoľuje kresťanstvo ako jedno z náboženstiev v Ríši, neskôr, keď sám sa zrieka pohanstva, prenáša hlavné mesto cisárstva z pohanského Ríma do starobylej osady Byzantion (r. 330), na základoch ktorej buduje nové centrum impéria, neskôr po ňom pomenované na Konštantínopol (dnešný Istambul). Cisár Konštantín Veľký je spolu so svojou matkou cisárovnou Helenou v pravoslávnej Cirkvi uctievaný ako svätý a apoštolom rovný. Ich pamiatku spomíname 21. mája (3. júna).

Z internetových zdrojov pripravil o. Nikodím