Ako sa zbaviť hriechu podľa učenia svätých otcov

Si hriešny? Poď do Cirkvi! Vyhľadaj kňaza! Spomeň si na svoje hriechy! Pokľakni a učiň pokánie. Čas na ľútosť hriechov si nájdi tu na Zemi, aby si po smrti, pred tvárou mnohých anjelov, nebol odsúdený a zahanbený. Povedz mi, čo je lepšie: tu v chráme a len pred tvojím duchovníkom, alebo tam pred toľkými tisícmi?

Hanbíš sa spovedať zo svojich hriechov? Hanbíš sa priznať zo zločinu a priestupku, ktorý si vykonal? Nemal by si sa hanbiť! Hanba nech ti bráni konať hriech a nie sa z neho vyspovedať. Stále váhaš a ustupuješ? Viem, že naše svedomie neznáša spomienku na hriechy. Ty sa však nepoddávaj, ale skroť svoju dušu, upokoj ju a presvedč, že ak sa nevyspovedá teraz, všetko bude musieť vyznať tam, kde ju čaká väčší trest a väčšia potupa.

Nie je žiadnou hanbou, keď odsúdiš svoje hriechy, hanbou ich zatajenie.

Akú odmenu má spoveď? V knihe žalmov sa píše: „Bože, zmiluj sa nado mnou podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo, zotri moje ťažké priestupky! Dôkladne zo mňa zmy moju vinu, očisti ma od môjho hriechu! Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli. Proti tebe samému som zhrešil, urobil som, čo pokladáš za zlé, ... Zbav ma hriechu, Neodvrhni ma od seba, ...Vráť mi radosť z tvojej spásy...” (Ž 51, 3 - 13).

Keď sa spovedáme, nestačí povedať : „Som hriešny“, ale dobré je spomenúť si na jednotlivé hriechy samostatne. Preto obráťme svoju pozornosť na dušu a vykonajme s ňou dialóg za naše slová, skutky a myšlienky. Nemysli si, že tieto tvoje hriechy sú malé a bezvýznamné. Všetky zhromaždi a napíš ich, ako keby do knihy, po úprimnom vyznaní sa pred duchovníkom a samotným Bohom, ich Boh vymaže. Ak tak neurobíš, budeš za to niesť zodpovednosť. Je preto omnoho lepšie, aby sme ich my zapísali a Boh nám ich odpustí, ako keby sme na nich my zabudli a pripomenul by nám ich Boh v deň súdu. Preto, keď padneš do hriechu, nečakaj, že ťa niekto bude kontrolovať a napomínať, ale učiň pokánie.

Sv. Ján Zlatoústy hovorí: „ Hoci koľkokrát by si spadol na námestí, vždy vstaneš: tak isto koľkokrát zhrešíš, oľutuj hriech, neupadaj do beznádeje“. Človek by sa mal správať ako malé dieťa. Vždy keď spadne, vstane a pokračuje v ceste. Podobne, ak človek padne do hriechu, mal by vždy nájsť dostatok odhodlania a síl, aby sa postavil a pri svätej spovedi vyznal hriech a opätovne sa zjednotil s Christom pri svätom Prijímaní. Ctihodný Siluan Atoský hovorí: „Ó národy, pozdvihnite sa všetci k Bohu a naša modlitba bude vypočutá, pretože Pán sa raduje z pokánia ľudí., všetky nebeské mocnosti nás očakávajú, aby sme sa nasýtili dobrotou Božej lásky a videli krásu Jeho tváre.“ Taktiež hovorí: „Pán dáva tomu, kto činí pokánie raj, večné Kráľovstvo a seba samého. Zo svojej veľkej milosti nám nepočíta naše hriechy tak, ako ich nepočítal zbojníkovi na kríži.“

pripravila: Veronika MELICHAREKOVÁ

Zdroje:

- Archimandrita Sofronij (Sacharov): Ctihodný Siluan Atoský, Misijné spoločenstvo sv. veľkomučeníka Juraja Víťaza, Prešov 2005, s 284s; ISBN 80-969360-5-0.

- Doc. Ján Zozuľak, PhD.: Svätootcovská filokalia 6, O spovedi., Grécko 2001.