AKO SA SPASIŤ V NAŠICH ČASOCH

ISUS CHRISTOS, TEN ISTÝ VČERA, DNES I NA VEKY!

- hovorí nám sv. apoštol Pavol (por. Hebr 13, 8).

"Som presvedčený, - hovorí otec Gabriel, - že dnes je veriť jednoduchšie. Len si predstavte - na začiatku šírenia sa kresťanstva existovala len maličká skupina veriacich, ktorých odvšadiaľ vyháňali. Ako ťažko bolo týmto ľuďom vnímať, že Isus Christos - je Pánom, Bohom. Ponad to, väčšina Židov kresťanstvo odmietala. A to spôsobovalo nemálo problémov.

Dnes, 2000 rokov potom, veriacich v Christa je mnoho, obkolesuje nás zástup svedkov. Aké ohromné dedičstvo - koľko kresťanských mučeníkov, mníchov, pustovníkov, zbožných ľudí! Udivuje nás divotvorná sila svätých ostatkov (moščí)! Počet Christových svedkov rastie každým dňom.

Dobre vieme, že za komunistického režimu v Sovietskom Zväze žili milióny veriacich: stovky biskupov, podvyžníkov medzi mníchmi i laickými veriacimi. Nehľadiac na prenasledovania, vylúčenie zo spoločnosti, nezriekli sa svojej viery. Hovoriť o ťažkých, komplikovaných časoch - znamená pripomenúť si i týchto ľudí, ktorí dokázali ustáť svoju vieru, uchrániť si ju napriek všemožným ťažkostiam a utrpeniach. Dokázali by sme my dnes zopakovať ich podvyh?!"

"Vo Sv. Písme sa hovorí, že kresťanom je oveľa ľahšie ostať kresťanmi práve v čase vojen a skúšok, než v pokojných časoch stability a blahobytu. Keď ľudia akurát plnia svoje bruchá a žijú len dnešným dňom (v užívaní si prítomnosti) - samozrejme, že sa odvracajú od Hospodina. Z ľudovej múdrosti poznáme prirovnanie: „Žije tak, ako keby ani Boha nebolo!“ Presne tak, dnes človek neodmieta existenciu Boha, no v skutočnosti žije tak, ako keby Stvoriteľa vôbec ani nebolo. Ale každému z nás sa príde zodpovedať zo svojho života. V súčasnom svete našim najväčším pokušením je - slúžiť, či neslúžiť Cirkvi, ktorá nám práve toto pripomína".

"Vždy hovorím, - pripomína otec Gabriel, - že veriaci nie je zachmúreným typom človeka, očakávajúcim koniec sveta, apokalipsu, ale je človekom radosti. S optimizmom sa stavia k životu, svetu, ľuďom..."

"Na mnohých miestach sveta, kde zúri vojna, nestabilita a vôbec neviete, čo bude zajtra, je to omnoho viac citeľné. Každý vníma, že dnešný deň môže byť tým posledným. A kresťan? Kresťan je ten, kto je vždy, v každú chvíľu, pripravený stretnúť sa s Hospodinom.

Nik nevie, kedy nastúpi posledný deň. To nedokáže povedať, či určiť, vypočítať žiadnym spôsobom žiadna z vedných disciplín, iba Sám nebeský Otec vie o tejto chvíli.

Samozrejme, že mnohé závisí aj od nás. Christos pripomína, že posledné dni budú veľmi ťažké, že dokonca spravodliví budú skúšaní pochybnosťami. „Keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?“ (por. Lk 18, 8), - pýta sa Písmo.

NÁM VŠAK JE POTREBNÉ ŽIŤ V DUCHU RADOSTI, NETRÁPIŤ SA ŤAŽKÝMI ČASMI, VEĎ HOSPODIN, AJ KEĎ UKONČÍ (DOSLOVA - ZNIČÍ) VŠETKO TO, ČO JE STARÉ, ALE LEN PRETO, ABY STVORIL NOVÉ. PRETO NÁM SA NIET ČOHO BÁŤ, A PODĽA SVOJICH MOŽNOSTÍ PRACOVAŤ PRE BUDOVANIE BOŽIEHO KRÁĽOVSTVA V NAŠOM SRDCI UŽ TERAZ, V TEJTO DOBE..."

„NEZHROMAŽĎUJTE SI POKLADY NA ZEMI, KDE ICH MOĽ A HRDZA NIČIA, A KDE SA ZLODEJI DOBÝJAJÚ A KRADNÚ. V NEBI SI ZHROMAŽĎUJTE POKLADY; TAM ICH NENIČÍ ANI MOĽ, ANI HRDZA, A TAM SA ZLODEJI NEDOBÝJAJÚ A NEKRADNÚ. LEBO KDE JE TVOJ POKLAD, TAM BUDE AJ TVOJE SRDCE“, - hovorí slovo Božie (Mt 6, 19 – 21).

Podľa interview - Схиархимандрит Гавриил (Бунге) - КАК СПАСТИСЬ В НАШЕ ВРЕМЯ

spracoval o. Nikodím