Častokrát sa stretávam s tak zvláštnym fenoménom, o ktorom rozprávať s človekom, ktorý niečo podobné nezažil, by bolo asi toľko, čo si hneď na krk zavesiť tabuľku s nápisom „Pozor, … nie celkom v poriadku!“ Fenomén, ktorý nie je žiadnym výstrelkom dnešnej, modernej doby., veď je starý ako ľudstvo samo – vlastne, nie až tak, lebo jeho začiatok môžeme datovať do rozhovoru pramatky Evy so starým hadom v Raji, kedy začala dráma pádu ľudského rodu. Tým fenoménom, ktorý siaha nielen na zdravie, duševnú rovnováhu človeka, jeho rodinné šťastie, ale o čo viac, ktorý siaha na spásu človeka, je okultizmus s jeho tisícorakými podobami.

Tento článok, ktorý je spracovaním rozhovoru s kandidátom bohoslovia a filozofických vied, jeromonachom Jóvom (Gumerovom), dáva odpoveď na otázky a problémy, s ktorými sa vo svojej duchovenskej praxi často stretávam, keď neraz do chrámu prichádzajú na poslednú chvíľu telesne i duchovne skaličení ľudia, ktorí hľadajúc odpoveď na svoje problémy dali sa oklamať diablom, otcom klamstva a každej ilúzie a prepadli do lákavých osídiel okultizmu, ktorý im sľuboval vyriešenie všetkých ich problémov.

Existuje skutočne nejaká magická moc, alebo je to len chytráctvo šarlatánov, ako prísť k pekným príjmom? Treba sa báť urieknutia, porobenia, z očí?

* * * * * * * * * * *

Rusi ročne utratia 30 mil. dolárov na liečiteľov a psychotronikov, jednoducho čarodejov; 2/3 žien v Rusku sa obrátilo s prosbou o pomoc k vešticiam (tieto dané môžeme kľudne aplikovať aj na naše pomery). Tieto fakty a astronomické sumy za služby šarlatánov uviedol hlavný moskovský kardiológ Jurij Buzijašvili. Sociologické centrum „Levada“ len potvrdilo tieto výsledky – od r. 2000 až 20 % Rusov aspoň raz využili služby veštíc, bosoriek, mágov, ľudových liečiteľov pri sňatí „z očí“, porobenia, kliatby. 41 – 47 % uvažuje, že im títo „špecialisti“ pomohli vyriešiť ich problém.

Otec Jóv, majú takzvaní čarodejníci a mágovia nadprirodzené schopnosti, alebo jednoducho balamutia ľahkoverných ľudí?

V každom čase boli ľudia, ktorí vykonávali nadprirodzené veci, nie z vôle Božej, ale za pomoci zlých síl. Spomeňte si na verš Písma: „Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebo dcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo je Hospodinovi ohavný každý, kto robí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ich vyháňa Hospodin, tvoj Boh, spred teba“ (Deut. 8, 9-12). Dnes sa nazývajú inak – psychotronici, liečitelia, mágovia, jasnovidci, dokonca sa zaodeli vedeckejšou terminológiou – Norberkova metóda, Bronnikova metóda, homeopatia, chaneling atď. No ich podstata sa nezmenila – stále je to obracanie sa na temné sily, pomocou ktorých oni konajú racionálne nevysvetliteľné veci, čím vzbudzujú zainteresovanie mnohých ľudí nachádzajúcich sa v duchovnej slepote. V Skutkoch apoštolských nachádzame rozprávanie o Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie a hovoril o sebe, že je niekto veľký“ (Sk 8, 9). Nič nové, ako hovorí Kazateľ: „Je niečo, o čom možno povedať: Pozri, … dávno to bolo, vo vekoch, ktoré boli pred nami“ (Kazateľ 1, 10). Prejdú desaťročia, pominú sa dnešní mágovia a čarodeji, i prídu druhí. A tak bude do konca histórie, kedy v poslednom boji dobra a zla budú porazení a zvrhnutí do priepasti ádesu všetci, ktorí konajú skutky temna a zla.

Samozrejme, že sú aj podvodníci, ktorí sa chytili príležitosti a len odpovedali na masový dopyt po týchto „službách“ a pomocou primitívnych trikov a manipulácii sa pokúšajú zarobiť na ľudskej dôverčivosti. To je samozrejme tiež hriechom. KEBY VŠAK VŠETCI ČARODEJNÍCI A MÁGOVIA BOLI OBYČAJNÝMI PODVODNÍKMI, CIRKEV BY NEPRIROVNÁVALA TENTO HRIECH K ZABITIU, VRAŽDE. Ľudia, ktorí sa zaoberajú okultnými praktikami, o pomoc sa obracajú k temným silám, to nevyhnutne vedie k duševným chorobám v prvom rade samotných liečiteľov, a potom aj tých, ktorí k nim prichádzajú po pomoc. Mnohí ľudia po takejto „pomoci“ ochorejú psychicky. Hociktorý kňaz by vedel hovoriť o následkoch obracania sa na pomoc bosorákov, liečiteľov atď. (MNOHÉ PROBLÉMY BY PORIEŠILA ÚPRIMNÁ SPOVEĎ, ŽIAĽ, ALE AJ CHVÁLA BOHU, KEĎ ASPOŇ PO „TURISTIKE OD LIEČITEĽA K LIEČITEĽOVI“ NÁJDE UBIEDENÁ DUŠA CESTU DO CHRÁMU).

Čo robiť, keď sa človek z neznalosti obrátil k „liečiteľom“? Alebo dokonca sám praktikoval okultné praktiky – špiritizmus, reiky, feng-shui a podobne?

Človek, ktorý padol sa znovurodí v tajomstvách viery, v krste a pokáni. V krste sa duša očisťuje od všetkých hriechov a milosťou Sv. Ducha sa posväcuje, aby mohla byť polnohodnotne účastná modlitebného života Cirkvi. Tu človek dostáva všetko potrebné, aby vo svojom čase mohol priniesť duchovné plody a spasiť sa. Ak je človek pokrstený, aby sa mohol nanovo duchovne zrodiť, potrebuje pristúpiť k tajomstvu pokánia, ktoré sv. Otcovia nazývajú „druhým krstom“. Skrze úprimnú spoveď prichádza takisto uzdravenie a obnovenie človeka, ktorý okúsil pôsobenie padlých duchov.

To znamená, že nie je potrebný špeciálny čin – obrad zrieknutia sa okultizmu?

Sv. otcovia nám nezanechali žiaden takýto obrad. Treba dôverovať skúsenosti mužov viery a nevnášať do Cirkvi niečo „svoje“, čo tam nebolo. Takýto čin (obrad) nie je v žiadnom Trebníku. A po ďalšie, možno zrovnávať obrad so sviatosťou – sv. Tajinou? Prep. Izaiáš Pustovník hovorí: „BOH NÁM DAL MOC MENIŤ SA SKRZE POKÁNIE, A CEZ NEHO STÁVAŤ SA SKUTOČNE NOVÝM ČLOVEKOM“. Človek svojim pokáním z hriechu zviazania sa cez čarodejov s padlými duchmi, dáva iba začiatok svojho znovuzrodenia. Jedno je Božie odpustenie, vyznaný, oľutovaný hriech, iné je – uzdravenie zranenej duše. Čím ťažšia je telesná choroba, tým zdĺhavejšia býva jej liečba. Podobne je to aj v duchovnom živote. Každý ťažký hriech, ako ťažká choroba, podlamuje zdravie duše. Čím viac je potom duša skaličená hriechom, tým ťažšie je zbaviť sa následkov. Potrebné je krok za krok začať s duchovnou obnovou, hlbšie vchádzať do duchovného života, častejšie prichádzať k spasiteľným tajomstvám. I napriek tomu, démoni dlhý čas (neraz roky, desaťročia) neopúšťajú takýchto ľudí i robia si na nich svoje nároky. To môžem svedčiť ako kňaz. TÍTO ĽUDIA VZBUDZUJÚ SÚCIT, NO MUSIA SI UVEDOMIŤ, ŽE AK SA MAJÚ ZACHRÁNIŤ, JE POTREBNÁ ICH VLASTNÁ SNAHA O SPASENIE. KEĎ ČLOVEK NÁJDE V SEBE TAKÉTO ODHODLANIE, BOH MU STÁLE PRÍDE NA POMOC.

Mnohí vyhľadávajú liečiteľov kvôli zdraviu, hľadajú pomoc pri nejakej vážnej chorobe. Môže sa im podariť nájsť skutočne zdravie?

Náš život, zdravie, to koľko sa dožijeme – to všetko je v rukách Božích. JEDNYCH POSTIHUJÚ CHOROBY PRE ICH HRIECHY, A DRUHÝM, ĽUĎOM CITLIVÝM NA DUCHOVNÝ SVET – PRICHÁDZAJÚ CHOROBY K ICH DUCHOVNÉMU ZKOKONALENIU. NO V AKEJKOĽVEK SITUÁCII SME POVINNÍ OBRACAŤ SA IBA NA BOHA. NEDÁ SA LIEČIŤ TELO, NELIEČIAC DUŠU. PRÍČINA CHOROBY POTOM STÁLE OSTÁVA.

U psychotronikov spravidla ľudia nenachádzajú žiadneho uzdravenia, skôr sú vystavení pôsobeniu škodlivých síl. Začínajú duševné poruchy, ktoré nie stále prichádzajú hneď. Niekedy je dokonca odstránený syndróm choroby, prichádza čiastočné zlepšenie, ale za akú cenu? Duša bola zotročená! Musíme si uvedomiť, že zlí duchovia nikdy nedávajú nič zadarmo. Ich jediným cieľom je zničiť človeka a priviesť ho do pekla. Odhliadnuc od všetkých individuálnych osobitostí každého obrátenia sa k bosorákom, všetky prípady zapadajú do vzorového rámca vzťahu Fausta a Mefista. Nemám na mysli Goetheho poému, ale reálnu, historickú postavu mága a čarodeja Johannesa Fausta (ok. 1480 – 1540), ktorý na 24 rokov podpísal dohodu s diablom, ktorý mu daroval „všetky dobrá sveta“. Faust mu za to upísal svoju dušu. Keď sa naplnil čas, diabol skutočne v určenú noc zabral jeho dušu do pekla. Svedectvo o tom podáva súčastnik Filip Melanchthon (1497 – 1560), teológ a ideológ nemeckej Reformácie. „Poznal som človeka, - hovorí Melanchthon, - Fausta z Kundlighu, malého mestečka... Mnoho cestoval svetom a všade hovoril o tajných učeniach. Raz prišiel do Benátok, chcel zapôsobiť na ľudí tým, že sa vznesie na nebo. Skutočne, za pomoci diabla vzniesol sa do vzduchu, hoci potom spadol, skoro vypustil dušu, nakoniec ostal na žive. Posledný deň svojho života, a to bolo pred niekoľkými rokmi, Johannes Faust strávil v jednej obci Württembergského vojvodstva, uzavretý do smútku. Keď sa ho hostiteľ pýtal na dôvod jeho smútku, odpovedal, čo nikdy nemal vo zvyku: „Dnes v noci sa ničoho nebojte!“ Presne o polnoci sa dom zatriasol. Ráno zbadali, že Faust nevychádza zo svojej izby, čakali však do poludnia. Potom hostinský zavolal ľudí, vošli do izby, kde našli Fausta ležať mŕtveho pri posteli. Tak, ako démon sľúbil, v tú noc si ho zobral“ (Legenda o doktorovi Faustovi).

Takisto ľudia, ktorí pomoc hľadajú u liečiteľov, za zdravie dávajú v zálohu svoju dušu. Niekto dúfa, že vyliečia ischias, iný chce upútať pozornosť mladého muža / ženy, ďalší za nimi ide len tak z márnej zvedavosti - každý z nich je však podobný Faustovi, uzavreli dohodu. NIČ NEPODPÍSALI, DOKONCA ANI O TOM NEVEDIA, NO DOHODA (TÝM, ŽE ZRADILI JEDINÉHO A ŠLI ZA INÝM „BOHOM“) NADOBÚDA PLATNOSŤ. CENOU TEJTO DOHODY JE SPÁSA DUŠE. SAMOZREJME, AK V ČASE ŽIVOTA TO NEPOCHOPIA A NEPRINESÚ POKÁNIE.

A čo moc? Majú čarodejníci skutočne nejaké nadprirodzené schopnosti?

Čo sa týka „schopností“ okultistov, ťažko to v tomto prípade brať doslovne. Sú schopnosti matematické, hudobné atď. Tieto sú dané človeku Stvoriteľom od narodenia. Čarodejníci svoje schopnosti nevlastnia. To, čo používajú, patrí démonom. Oni iba vedia, ako to použiť pre svoje ciele. Plnohodnotnému životu v Cirkvi neškodia domnelé „schopnosti“ bosorákov, ale úbohý stav duše, ktorá je vyčerpaná a dezorientovaná. No nádej ostáva stále živá. Veď Hospodin nám riekol: „Čo je u ľudí nemožné, u Boha je všetko možné“ (Mt 19, 26). Kresťanstvo je náboženstvom vzkriesenia. Ako veríme, na konci vekov nastane vzkriesenie našich tiel, a duše, duchovne mŕtve duše, môžu byť vzkriesené aj dnes – Z veľkej milosti Božej!

Od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky,

o. Dušan Nikodim Tomko

Vo Volokolamskom páteriku čítame rozprávanie brata prep. Josifa Volokolamského, otca Vasijana (neskoršieho arcibiskupa Rostovského). „Dlhý čas som bol veľmi chorý, stále som sa modlil a prosil o pomoc sv. veľkomučeníka Nikitu. Príbuzní mi radili zavolať čarodeja (pozn. prekl., čarodej – liečiteľ, fungujúci na všemožných energiách a praktikách, o ktorých sme písali na web. str. Nový Klokočov v sekcii Súčasné duchovné nástrahy). Odmietol som a neprestával sa úpenlivo modliť k sv. Nikitovi. Jednej noci som zrazu počul, ako sa otvorili dvere a dnu vošiel muž zaodetý vo svetle i obrátil sa ku mne slovami: „Vstaň a poď ku mne!“ - „Nemôžem, pane môj, som nevládny“, - odpovedal som. On len zopakoval: „Vstaň!“ Zrazu som sa cítil zdravým, vyskočil som z postele a poklonil som sa hosťovi. Keď som však vstával zo zeme, zbadal som človeka v čiernom, ktorý ma chcel zraziť mečom, no muž zaodetý svetlom ho zastavil: „Nie, toho nie! Ale tých, ktorí chodili k čarodejom!“ Vtedy sa čierny muž stratil. Opýtal som sa neznámeho hosťa: „Kto si?“ On spokojne odvetil: „Som mučeník Christov Nikita a som poslaný Christom uzdraviť ťa za to, že si sa nedal zlákať a pozvať čarodeja, ale svoju nádej si skladal na Boha. Preto Boh ti k životu pridáva ešte 25 rokov“. Po týchto slovách zjavenie zmizlo. S tými, čo navštevovali čarodeja sa skutočne stalo nešťastie – v noci ich usmrtil muž v čiernom ohnivým mečom, uhoreli v dome“ (ВОЛОКОЛАМСКИЙ ПАТЕРИК, Богослоьские труды, Москва 1973).

Prepodobný Efrém Sýrsky - „Chráňte sa toho, aby ste si miešali zeliny, predpovedali budúcnosť, čarovali, či pripravovali talizmany, alebo nosili ich pripravené inými – nie sú totiž ochranou, ale okovami“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ЕФРЕМА СИРИНА. 3-Е ИЗД. Москва 1881).

SV. JÁN ZLATOÚSTY – „Je lepšie ostať chorým, než padnúť kvôli oslobodeniu z choroby do ešte väčšieho zla. Diabol, ak aj vylieči, urobí viac škody ako úžitku. Prinesie prospech telu, ktoré o chvíľu zomrie a zhnije, a poškodí nesmrteľnej duši. Ak aj niekedy z Božieho dopustenia diabol lieči (cez čary, vorožky, bosoráctvo), takéto uzdravenie je pre skúšku veriacim, nie žeby ich Boh nepoznal, ale aby sa naučili neprijímať dary, hoci aj uzdravenie, od diabla“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ИОАННА ЗЛАТОУСТА, АРХИЕПИСКОПА КОНСТАНТИНОПОЛЬСКОГО, 2-е изд., СПб., 1895).

SV. VASIL VEĽKÝ - „Tak, ako obchodníci s otrokmi, ktorí núkajú deťom koláče, sladké ovocie a pod., a na tieto návnady ich neraz nalákajú, uväznia, zbavia slobody a neraz i života, tak isto aj čarodeji sľubujú ľuďom vyliečenie z choroby, a pritom ich zbavia spasenia“ (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ВАСИЛИЯ ВЕЛИКОГО, АРХИЕПИСКОПА КЕСАРИИ КАППАДОКИЙСКИЯ. 4-е изд. Сергиев Посад. 1900).

ARCHIMANDRITA GRIGORIJ - „Zvlášť silnú pozornosť budí stretnutie židovských zariekavačov s časťou pohanského obyvateľstva v Efeze, ktorá spolu s pohanskými žrecmi tvorila hornú vrstvu – tzv. Efezských čarodejov. Pohanstvo v Efeze vytvorilo osobitnú skupinu ľudí, ktorí sa špeciálne zaoberali čarovaním a mágiou. Práve tu umenie mágie sformovalo svoj systém, objavili sa magické, čarodejnícke knihy. Tieto knihy obsahovali mnohoveké skúsenosti čarodejníckeho umenia, boli príručkami k vykonávaniu čarodejníckych obradov a obsahovali zaklínania, čarodejnícke formuly. Skutočná mágia bola a je tajným učením, s ktorým je oboznámená len úzka skupina zasvätených ľudí, ktorí takisto majú prístup k týmto knihám.

V tom čase prichádza do Efezu apoštol Pavol so svojím kázaním o Christovi, jeho čudotvorná sila, ktorá pôsobila dokonca cez dotknutie sa jeho rúcha, vzbudzovala v Efeze veľkú pozornosť, a samozrejme priťahovala aj pozornosť efezských mágov. Vtedy, dokonca posadnutý usvedčil z nehodného používania mena Hospodinovho čarodejov, siedmych synov židovského kňaza Skevu, ktorí pri svojich zaklínaniach používali Christovo meno (por. Sk 19, 13*). Zvesť o tom dorazila aj k efezskym mágom. Táto skutočnosť ich utvrdila, že pohanstvo je márnosťou, prijali Pavlovo kázanie a uverili v Christa. Na znak toho poznášali svoje drahocenné čarodejnícke knihy a spálili ich pred očami všetkých. Ich cena bola 50-tis. strieborných. Tak sa šírilo mocne Hospodinovo slovo (por. Sk 19, 19). Táto hranica bola pre pohanských efezanov najlepšou kázňou o sile Christovej. (Барсов М. В. Сборник статей по истолковательному и назидательному чтению Деяний святых апостолов., Москва 1903).

PREPODOBNÝ GRIGORIJ NISSKÝ - „U každého a zvlášť u toho, ktorý je otrokom svojho tela je túžba vidieť budúcnosť, aby sa mohol vyhnúť nešťastiam, ktoré by ho mohli postihnúť. Kvôli tomu, aby ľudia neobracali svoj zrak k Bohu, démoni preplnení klamstvom a ilúziou vymysleli mnohé spôsoby, ako poznať budúcnosť – veštenie, vykladanie znamení, snov, proroctvá, vyvolávanie mŕtvych, vyhľadávanie božstiev, vykladanie kariet a mnohé iné. Ak aj niektoré z týchto klamstiev občas predpovie pravdu, démon túto pravdu využíva na nasmerovanie človeka na falošnú cestu. Konečným výsledkom potom všetkej démonskej ilúzie je odchod človeka, ktorý sa obrátil s prosbou o pomoc k démonom, od Boha“. (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ГРИГОРИЯ НИССКОГО, ЕПИСКОПА. Москва 1862).

SV. JÁN ZLATOÚSTY - „Nikdy dobrovoľne nechoďte k vykladačom, a keby vás násilím privliekli k ním iní, nikdy im neuverte... Človek má v sebe stále túžbu poznať nepoznané, zvlášť túži predvídať nešťastia, ktoré by ho mohli postihnúť, aby ho neprekvapili nepripraveného. No ak začnete prijímať čarodejnícke veštenia, zatvoríte si dvere milosti Božej, a tým sami sebe pripravíte nespočetné biedy a nešťastia“. (ТВОРЕНИЯ ИЖЕ ВО СВЯТЫХ ОТЦА НАШЕГО ИОАННА ЗЛАТОУСТА, АРХИЕПИСКОПА КОНСТАНТИНОПОЛЬСКОГО. СПб. 1900).

AFONSKÝ PATERIK - „Istý mních náhodou našiel vešteckú knihu i zo samej zvedavosti začal čítať, skúmať tajomstvá veštenia, čo ho úplne vtiahlo. V jednu noc sa pred ním zjavil čierny človek obrieho vzrastu i povedal: „Zavolal si ma, tak som tu. Čo potrebuješ, všetko ti splním, len sa mi pokloň“. - „Hospodinovi Bohu môjmu sa pokloním a iba Jemu Jedinému slúžim!“, - odpovedal mních. - „Prečo si ma potom volal, skúmajúc moje tajomstvá?“ S týmito slovami démon silno uderil mnícha po tvári a zmizol. Od strachu a bolesti sa mních hneď prebudil. Tvár mal spuchnutú a sčernetú, až bolo ťažko pozerať. Každým dňom sa bolesť neznesiteľne stupňovala, opuch sa menil na nádor a úplne znetvoril tvár mnícha. Dozvedel sa o tom prep. Dionýzij i navštívil nešťastníka. Keď sa pomodlili k Hospodinovi a Presvätej Božej Matke, sv. Dionýzij pomazal mnícha olejom. Ten sa uzdravil a oslavoval Boha“. (АФОНСКИЙ ПАТЕРИК, ИЛИ ЖИЗНЕОПИСАНИЕ СВЯТЫХ, НА СВЯТОЙ АФОНСКОЙ ГОРЕ ПРОСИЯВШИХ. СПб., 1867).

Vo sv. Tajine Krstu sme sa zriekli raz a navždy satana, všetkých jeho skutkov, jeho anjelov i jeho služby a jeho hroznej pýchy, nezabúdajme na to. Započúvajme sa do príbehov a varovaní svätých, ktorí nám pripomínajú, aké nebezpečné je na to zabudnúť, a prosme Hospoda Boha a Presvätú Božiu Matku o silu do konca života pripomínať si tento mocný spasiteľný moment začiatku nášho života s Bohom a v Bohu., každým dňom si obnovujme svoj sľub Bohu – Zriekam sa zlého ducha, … zjednocujem sa s Christom, … lebo Mu verím, ako Kráľovi a svojmu Bohu. A On, Boh verný Svojím zasľúbeniam, nikdy neopustí tých, ktorí sa k Nemu utiekajú.

Pripravil o. Nikodim

" Kto nám môže pomôcť ? "

Nedaj Boh, aby sme sa o pomoc obracali k nepriateľovi Božiemu. Koľko len rôznych šarlatánov nám ponúka pomoc, uzdravenie, vyriešenie všetkých našich problémov. Bez hanby nám klamú, že ich schopnosti sú Božími darmi. A ľudia im naslúchajú – a počúvajú ich. A potom? Potom ubiedení, skaličení prichádzajú do cerkvi a sťažujú sa: - "Otče, ... mám neznesiteľné bolesti hlavy., ... neviem prečo, ale mám hrozný strach., ... neviem si nájsť v živote miesta., ... akoby neviditeľné hady sa po mne plazili...". Neraz sa stáva, že človek už za života hnije od šarlatánskeho liečenia, a o duši ani nehovorím. To znamená diabolské "lekárstvo".

Koľko ľahkoverných ľudí sa chytí na tieto diablové ponuky ľahko prístupného zdravia a šťastia! Keď som v r. 1990 slúžil v chráme sv. Alexandra Nevského v robotníckej osade Kolyvaň, neďaleko Novosibirska, prišiel za mnou mladý chlapec, sekretár konsomolskej organizácie.

"Otče, stalo sa u nás nešťastie., - hovorí tento mladý muž. - Dievčatá z nášho internátu, Júlia a Xénia, kúpili v Novosibirsku knihu o čiernej mágii, prečítali ako vyvolávať duchov a rozhodli sa vyskúšať to. No a v predchádzajúcu sobotu sa im v noci duchovia skutočne ukázali v hroznom obraze. Ako dievčatá neskôr samé hovorili – Xénia omdlela, a Júlia začala volať o pomoc Boha – "Bože, Bože môj, ... Bože, pomôž nám!" Vtedy sa "duchovia" obrátili a zmizli. Od toho času dievčatá nemôžu vôbec spať. Predpísali im síce lieky na spanie, ale ani tie nezaberajú. Sú na pokraji zrútenia. Čo robiť otče? Kto nám môže pomôcť?"

- "Zajtra je nedeľa, - hovorím tomuto mladému mužovi, - priveď ich ráno do chrámu". - Skutočne, už o siedmej ráno ich sekretár konsomulu priviedol obe do chrámu. Ledva mohli stáť na nohách. Toľko, čo sadli, oči sa im zatvárali. Veď ani nie div, keď celý týždeň nespali. Ale len čo zavreli oči, zrazu sa prestrašené budili – hneď sa pred nimi zjavoval ten strašný obraz duchov, diablov, ktorých samé privolali.

Vyspovedal som ich, prijali Eucharistiu. Keď odchádzali, Júlia sa spýtala:

Otče, či už budeme môcť vyspať sa?" - "Uvidíte, že budete", - odpovedal som.

Za krátky čas ma pozvali do internátnej školy, kde sa Júlia a Xénia učili za tlačiarov. Na tomto stretnutí sa zozbieralo okolo 25 mladých. Rozpovedal som im o Bohu, o moci Božej, o hriechu a jeho pôsobení na našu dušu. Nakoniec som sa spýtal Júlie a Xénie: "No, ako? Vyspali ste sa?" - "Ach, otče, - začala Júlia, - ešte sme len vyšli z cerkvi, prespali sme v aute celú cestu domov. A keď sme prišli na internát, spali sme celý deň a celú noc, ledva nás zobudili na vyučovanie..."

Vtedy som si pomyslel, aká poučná je táto skúsenosť. A tak som sa rozhodol napísať o nej a poslať do regionálnych novín, kde občas publikovali moje príhovory na sviatky. Odpísali mi, že "tento nevedecký argument je zamálo". ... Svedectvo dvoch živých svedkov, ktorí vo svojom živote doznali vplyv diabla na dušu nestači... Nečudo, veď v tom čase ešte všetky úrady mali obsadené "súdruhovia". Zvláštne len, že kortešovačky šarlatánov a pozvánky na rôzne uzdraviteľské seansy tieto noviny (tak ako mnohé ďalšie) už v najbližšom výtlačku nemali problém zverejniť...

Z knihy protojereja Valentína Birjukova, Nevymyslené histórie – Na tejto zemi sa iba učíme žiť

preklad otec Nikodim

O nebezpečenstve zahrávania sa 

s neznámymi duchovnými sférami

Svojho času prišiel za mnou elegantne oblečený pán. Už krátky rozhovor ukázal, že ide o vzdelaného a rozhľadeného človeka. Prišiel s prosbou o posvätenie domu. Čo sa týka jeho náboženskej príslušnosti, ťažko sa dala definovať, ale slušne povedané: „obšmietal sa okolo Pravoslávia“. Nič však nenasvedčovalo, aby toto svätenie malo byť iné, ako ostatné. Na mieste, v skutočne príjemne pôsobiacom dome, ma privítala mladá rodinka s malými deťmi. Len nedávno sa do neho nasťahovali, a tu sa aj stretli s problémami, ktoré sa začali objavovať – nespavosť, neutíšiteľné nočné návaly kriku a plaču atď. Snažil som sa ich naviesť na potrebu zapojenia sa do cirkevného života, nevyhnutnosť prijímania (keďže deti boli krstené v pravoslávnom chráme, a od krstu boli bez Eucharistie). Že prirodzené problémy vývoja a rastu dieťaťa, ako nedospané noci pri raste zúbkov atď., nijako „nezačítame“, ale skutočné zapojenie sa do života Cirkvi a eucharistický život dokáže poriešiť mnohé problémy, neraz duchovného charakteru, ktoré tiež život prináša a posvätenie domu by mohlo byť takým novým začiatkom. Pri svätení tohto pekného príjemného domčeka som sa zrazu ocitol v nepríjemne temnej pracovni domáceho pána, ktorá bola plná kníh s okultnou tematikou, čo zrazu vzbudilo moju pozornosť, ostražitosť a akýsi rešpekt. Hneď som tušil, že nie všetko je kosher, a sám seba som sa pýtal, kde som to vlastne vliezol. Cesta späť (keďže dotyčný pán ma priviezol a odviezol svojim autom, a nebola najkratšia – bolo to mimo mojej farnosti) zmenila úplne charakter rozhovoru – z rozhovoru o deťoch, rodine, práci, dotyčný pán jednou otázočkou skĺzol v úplne iný žáner: „Pán farár, veríte v urieknutie?“, ... a zrazu spustil, ako náučná encyklopédia o všetkých možných astrálnych cestách, nebeských sprievodcoch a kozmickej energii, ktorá sa nám núka na každom kroku. Z milého pána sa vykľul majster reiki. Popri tom všetkom, čo som od neho počul, ako mu tie všetky „energie“ pomáhajú v obchode, vo vzťahoch, ako si dokáže skrze tieto „energie“ vyberať dobrých obchodných partnerov a vyvarovať sa zlým, ako presvedčený v to všetko, o čom zanietene rozprával, nedokázal počuť o Božom prikázaní – Ja Som Hospodin, Boh tvoj...; nedalo mi nespýtať sa, prečo vlastne potreboval pravoslávneho kňaza. Po odpovedi, ktorú som dostal, som sa cítil byť „zneužitý“ – jednoducho, ako upratovacia čata pred ďalšou besovskou párty; ale z druhej strany, veľa vecí som sa naučil. „Potreboval som vás, - odpovedal majster reiki, - aby ste mi očistili dom od negatívnych energií“. Zamotal sa v duchovných energiách, ktoré dokonca dodával svojim deťom. „Jednoducho ich neodhadol a nerozlíšil“, - ako mi povedal. Keď začali mať deti problémy, ktoré sa nakoniec prejavovali nevysvetliteľným strachom, návalmi plaču, nespavosťou, začal ich sám „liečiť“ ďalšími kozmickými energiami (o čom vôbec nevedela ani jeho manželka)., a keď sa mu to už totálne vymklo z rúk, poslednou inštanciou bol kňaz. Tento fakt ponúka možnosť uvedomiť si podstatu tejto duchovnej reality, s ktorou sa neradno zahrávať – keď po paráde rôznych všeliečiteľných energií na upratanie treba kňaza a moc Cirkvi. „Ale ste si vedomí toho, - hovorím mu, - že posvätením domu, ako sa vraví vašou terminológiou, sa prerušili všetky tie astrálne kanály, ktoré ste využívali? Dúfam, že sa nechcete k tomu vrátiť?“ Suverénne zo seba vyvalil: „Viete, pán farár, nabudúce si už dám väčší pozor. Reiki zo mňa urobilo to, čo som, napĺňa ma energiou, ... a nakoniec, tak môžem pomáhať aj iným“, dohodil nakoniec, aby dal aspoň nejakú uspokojivú odpoveď pre kňaza.

Smutný záver, ktorý však núti človeka uvedomiť si, ako ľahko je ulakomiť sa na lákadlá rajského hada a siahnuť po zakázanom jablku – „len ber, ... a budeš ako Boh“ (por. Gn 3, 5)., veď aj načo Boh, keď sám môžeš byť bohom...

Nejeden z nás sa denne stretáva s týmto pokušením, mnohí mu podľahnú a zamotajú sa do satanských sieti okultizmu v rôznych jeho formách. Nevedia, ako z toho von, a neraz, žiaľ Bohu, sa ešte viac zamotávajú. Preto píšem o týchto rôznych nebezpečenstvách, lebo častokrát sa z nevedomosti dáme nalákať na expresne rýchle cesty k zdraviu, láske, úspechu – viď. vyššie uvedený príbeh., ale budeme publikovať aj svedectvá ľudí, ktorí uverili Bohu a s Jeho pomocou sa oslobodili a uzdravili; preto druhý príbeh už s krajším záverom.

Pred ôsmymi rokmi začala mať Barbara (28) ťažké zdravotné problémy. Každým dňom sa komplikovali a lekári nevedeli určiť diagnózu. Na radu známych vyhľadala známeho liečiteľa, ktorý vraj „doslova konal zázraky“. Samozrejme, hneď našiel príčinu v závisti okolia, ktorá spustila negatívnu spúšťaciu reakciu rôznych rodových zaťažení, ktoré nakoniec vyvrcholili zdravotnými problémami a hneď začal so svojou terapiou. Navrhol jej, aby začala nosiť prsteň Atlanťanov - amulet, ktorý je akýmsi „vyrovnávačom“ energie, skrze ktorú sa v jej organizme spustí proces liečenia, a nakoniec ju bude ochraňovať aj od iných negatívnych vplyvov. Dokonca rituálne určil, na ktorom prste tento prsteň bude mať najlepšie účinky. Hneď na ďalší deň jej ho za nemalý príspevok aj zabezpečil  (Prsteň Atlanťanov, tak ako všetky ďalšie amulety, je všeliekom takmer na každú chorobu a riešením každého problému., aspoň tak ho prezentujú tí, ktorí ho propagujú, i chudáci, ktorí ho nosia). Nasledoval celý rad liečebných seáns u liečiteľa a skutočne, v krátkom čase sa začal zdravotný stav Barbary zlepšovať. Z druhej strany sa, ale čoraz viac začínala vzdiaľovať Bohu – začalo to tým, že zo svojho krku zložila kríž: akosi jej zrazu začal zavadzať., prestávala chodiť do chrámu, modlitba sa čoraz viac stávala cudzou, a čím ďalej, tým viac, za každý svoj neúspech začala mať pretenzie voči Bohu. V tomto stave vycestovala za prácou do Francúzska, do Paríža. Zdalo sa, že všetko nabralo správny smer. Avšak, prešiel necelý mesiac a ona dostala smutnú správu, ktorá ju dostala úplne na dno – nečakane zomrela jej matka. Ostala úplne sama. Zrazu, nielen že sa vrátili všetky zdravotné problémy, ale vynorili sa ešte ďalšie a komplikovanejšie, prepletené s depresiami, záchvatmi hnevu a agresie. So svojim zdravotným stavom nemohla ďalej pracovať, a tobôž zabezpečiť si potrebné financie na liečenie a operáciu, ktorú zrazu lekári videli ako nevyhnutnosť. Začala volať k Bohu a k Matke Božej, do ktorej materinských rúk sa zverila, keďže svoju vlastnú matku stratila. Bohu zas dala sľub, že Ho už nikdy neopustí. Prsteň Atlanťanov však nosila aj naďalej, a nemala ani len tušenia, že môže byť príčinou všetkých jej problémov. Keď tu, v temne depresií, ktoré sa každým dňom stupňovali a ona si už po niekoľkýkrát chcela siahnuť na život, objavil sa na jej ceste muž, ktorý, zdalo sa, že ho v poslednej chvíli zoslal sám Boh. Rozumeli si, dokázal ju počúvať, a čo viac, v tom, čo rozprával, dával odpovede na to, čo vo svojich modlitebných výkrikoch adresovala Bohu. Dokonca prejavil záujem, že chce prijať krst, keďže nebol pokrstený. To v Barbare zapálilo novú iskru – videla pred sebou človeka, ktorého jej poslal Boh, a ktorého ona, ako veriaca, zrazu mohla priviesť k Bohu. O krátky čas, keď začali žiť spolu, však tento „anjel“ ukázal svoju pravú tvár – predchádzajúce obdobia choroby, depresie, sa jej popri tom všetkom zdali prechádzkou rajom: osočovanie, krik, bitky, dvakrát ju dokonca skoro zabil. Ešte aj svedomie jej neustále vyčítalo, ako znova zaprela Boha, ktorému sľubovala, že ho nikdy neopustí. Až keď už bola úplne na dne, bez akéhokoľvek východiska z tohto začarovaného kruhu, začala z hĺbky srdca volať k Bohu a Matke Božej o pomoc, a pomoc skutočne prišla. Ani nevedela ako, - hovorí Barbara, - jedného dňa nabrala sily a nadobro sa rozišla s týmto človekom, na ktorom napriek utrpeniu, ktoré s ním mala, bola doslova závislá. Musela naštartovať svoj život nanovo, ale Boh pomáhal – hoci pretrvávali zdravotné problémy, vracali sa depresie, celkový zdravotný stav sa začal zlepšovať. Jedného dňa, ani nevedela ako, dala dole prsteň Atlanťanov, ktorý do toho času nosila a položila na poličku., vôbec ju nelákalo nasadiť si ho späť. Prechádzali týždne a ona pozorovala skutočné zmeny vo svojom živote, a čo bolo podstatné, cítila prítomnosť a ochranu nebeskej Matky, do ktorej opatery sa zverila. A ako skončil tento príbeh? Niekoľko mesiacov po zlome, ktorý nastal v živote Barbary, náhodne vošla do chrámu sv. Michala v Paríži a tu našla brožúrku, ktorá pojednávala o nástrahách okultizmu a amuletov (medzi nimi aj prsteň Atlanťanov). Vtedy pochopila, čo bolo príčinou jej osemročného trápenia. Šla domov, zobrala prsteň, ktorý už chvála Bohu pár mesiacov ležal na polici a hodila ho do chrámovej studne u sv. Michala, aby už viac nemohol nikomu škodiť. Dnes môže o týchto veciach svedčiť a ďakuje Hospodu Bohu a Matke Božej za milosť oslobodenia a uzdravenia.

Môžeme sa pousmiať nad naivitou ľudí, ktorí sú schopní uveriť hoci čomu; môžeme sa nad tým diviť. Realita je však taká, a o tom svedčia aj tieto dva skutočné príbehy, že mnohí v beznádeji, hľadajúc riešenie svojich problémov, tomuto fenoménu podľahnú a sami sa cez tieto, pre niekoho „smiešne“, pre iného „nevinné hračky“, vrhnú do duchovného otroctva satana.

Z druhej strany sa však rodí spontánna otázka: Keď množstvo ľudí (vedome-nevedome) funguje na týchto predmetoch; veď tí, ktorí s nimi obchodujú, i tí, ktorí ich kupujú, rozprávajú o týchto veciach skutočne ako o „všeliekoch“., - Odkiaľ tieto predmety majú takú moc? Ako veriaci, ktorí nosíme krížik na svojom krku, či máme ikony vo svojich domoch, máme jasno odkiaľ sa berie ich sila, ktorá pôsobí na tých, ktorí ich s vierou nosia, či vlastnia. Takisto nenosíme kríž, či nemáme doma ikony, len preto aby sme verili, že nás sami od seba ochránia od choroby, nešťastia, zlodejov atď. (keby to tak bolo, čo sa žiaľ tiež stáva – to už by sme mohli hovoriť o kategórii cirkevnej mágie, ale o tom v osobitnom článku)., ale živá viera v Božiu prítomnosť koná v sile aj cez tieto naše kresťanské symboly. Ale odkiaľ sa berie sila chladných kameňov, neživého kúska kovu, či tajomných znakov, ktoré ľudia na sebe nosia, uchovávajú ich a veria im, obetujú im svoj život a dušu? Zahmlené zdroje pôvodu ich moci, varovanie Sv. Písma, osvedčená skúsenosť Cirkvi svedčí, že je veľmi nebezpečné pohybovať sa na tomto príliš tenkom ľade. Náš, hriechom oslabený, ľudský um nedokáže bezpečne rozlíšiť medzi duchovnými bytosťami – medzi skutočnými anjelmi svetla, či zvodcami, ktorí sa za nich vydávajú, aby nás zviedli z Božej cesty. Skutočne, nie je radno vchádzať na teritórium psa, o ktorom neviem, akú má dlhú reťaz, ...lebo rany potom bývajú bolestné a hoja sa veľmi ťažko. Preto nás Hospodin varuje pred týmito lákavými, ale nebezpečnými vecami, nie preto, aby nás chcel obmedzovať, ale iba kvôli tomu, lebo ako Boh pozná zákernosť a ľstivosť Svojho a nášho nepriateľa - diabla a ako milujúci Otec nás chce pre ním ochrániť.

S požehnaním od milostivej ikony klokočovskej Bohorodičky

v Nižnej Rybnici, otec Nikodim

Keď začneme hovoriť o bosorkách zlietajúcich sa na metlách na sabath pri splne mesiaca, o čarodejníkoch, kdesi v jaskyni miešajúcich svoje elixíry, mnohí sa nad týmito postavičkami, ktoré, zdá sa, do moderného sveta nepatria, len pousmejú, alebo iní sa prenesú do detských čias, keď sa po večernej rozprávke báli vystrčiť hlavu spod periny. Ale uvedomili sme si niekedy, že keď si odmyslíme sladký nádych rozprávky, zostane nám tvrdá realita duchovného ohrozenia nášho telesného i duchovného života, ktorá neraz na nás číha v pohodlí nášho domova – aj to sú výdobytky modernej doby. Vôbec sa nemusíme zodvihnúť zo svojej obývačky, od televízie, internetu, a cez rôzne mysteriózne filmy spolu s ich hrdinami prechádzame iniciáciami (zasväteniami) okultizmu., dokonca vlastným deťom sme schopní kúpiť „kurz zasvätenia do mágie“ so všetkými dielmi Harryho Pottera. Všimli ste si niekedy lepšie obal vášho obľúbeného čaju? Lebo niekedy sa ľahko môže stať, že tou šálkou horúceho čaju sa nepriamo stanete spoluúčastníkmi rituálu „pitia čaju“ v nejakej pohanskej svätyni, kdesi na ďalekom východe. Tiež ma nedávno „milo“ prekvapil nejaký budhistický láma usmievajúci sa z obalu krabičky čaju, ktorý so svojim „požehnaním“ stál na počiatku zdarného a výnosného obchodu s týmto výrobkom.

Christos prišiel na tento svet, aby strhol putá zotročenia a dal ľudstvu slobodu Božích detí. Lenže súčasná doba je tak duchovne dezorientovaná, že ľudia si sami, dobrovoľne, nasadzujú okovy, a ešte sa nimi chvália ako s ozdobnými náramkami. Neraz je to z vlastného rozhodnutia, ale často krát s nevedomosti. A keď prichádza precitnutie, ťažko sa hľadá cesta k oslobodeniu, keď človek nepozná Mesiáša, Záchrancu, Vykupiteľa Hospodina Isusa Christa, a sám nemá síl, aby sa vyslobodil.

Gazdovský rozum hovorí, že lepšie je vyhnúť sa jame, ako sa z nej potom škriabať von. Preto, ponúkame na základe skúseností, s ktorými sa duchovní stretávajú v pastorácii, vypracovaný zoznam najrozšírenejších duchovných ohrození, cez ktoré démoni pôsobia a ničia telesný a duchovný život človeka v dnešnej dobe.

Ja som, Hospodin tvoj Boh. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal, - hovorí Boh ústami proroka Mojžiša. Nie nadarmo je toto prikázanie prvým. Jeho porušenie nesie so sebou ďalekosiahle následky – človek odmieta slobodu, ktorú mu núka Boh a vyberá si otroctvo. Preto aj na začiatku tohto zoznamu je práve služba iným bohom, než Jedinému.

1. Modloslužba (idolatria) – je hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu; oddávanie cti pohanským božstvám, anjelom, démonom, ľuďom, bôžikom i neživým predmetom, a vlastne tým je zrieknutie sa Jediného pravého Boha. Môže mať charakter aktívny i pasívny.

a) aktívne:

- Satanské sekty, vyznávajúce kult padlého anjela, uzatvorenie zmluvy s diablom (v mysli, či podpísaním dokumentu, neraz vlastnou krvou), satanské rituály (čierne omše, rituálne znásilnenia, vraždy, mučenie).

- Intelektuálny satanizmus, ktorý je vzburou proti Bohu i morálke, neuznáva diabla ako zosobnené zlo, reálnu bytosť, ale ako temnú stránku ľudskej osobnosti.

- Uctievanie starovekých, pohanských božstiev – Z jednej strany multikultúrna, migrujúca spoločnosť napomáha prenikaniu cudzích kultov zviazaných s budhizmom, hinduizmom aj na tradičné kresťanské územia. Zo strany druhej, táto nábožensko-kultúrna expanzia vyvolá hnutie sebazáchovy vlastnej identity, a to cez návrat k starým, predkresťanským koreňom, germánskym, slovanským (obnovovanie kultov starej viery), čoho sme tiež svedkami v dnešnej Európe.

- Uctievanie starovekých pohanských posvätných miest a predmetov (amulety).

- Oddávanie úcty ľuďom, ktorý sa vyhlasujú za boha, alebo jeho vtelenie (napr. Dalai Láma, Sai Baba).

- Neopohanstvo – vzostupný návrat šamanizmu.

b) pasívne:

- Pasívna účasť v modloslužobných rituáloch cez rôzne mysteriózne filmy., prebývanie na miestach zviazaných so satanistickými a pohanskými rituálmi (nebezpečenstvo obetovania diablovi, bôžkom – modlitebné valčeky, zapálenie vonnej tyčinky pri návšteve pohanského chrámu atď.

- Nosenie amuletov a talizmanov, vlastnenie sošiek bôžikov, démonov, mystických znakov atď. Neraz hovoríme, že sme kresťania, a ťažko v našom byte nájsť kríž, ale v obývačke nad kozubom tróni Budha, či máme poličky plné sloníkov pre šťastie atď. – veď sú to len suveníry z dovolenky...

- Neúmyselné mantrovanie, spev, či recitovanie pohanských modlitieb. Toto ohrozenie je zvlášť nebezpečné pre mladých, vychádza z rôznych podôb modernej hudby s jej šifrovaným, podprahovým obsahom, ktoré vplývajú a usmerňujú psychiku. Následok: hyperaktivita detí predškolského a školského veku, prepletené záchvatmi hnevu, agresie., melanchólia a sklony k samovražde v období dospievania atď.

2. Okultizmus – využívanie tajomných energií, síl či schopností

a) aktívne:

- Ezoterika – hľadanie tajomného poznania; účasť na ezoterických stretnutiach., alchýmia, parapsychológia, teozófia, na gnosticizme založené kurzy odkrývania tajomného poznania, waldorfské školy, kabalistika a slobodomurárstvo. 

- Jasnovidectvo a telepatia – odkrývanie minulých a budúcich vecí., čítanie myšlienok na diaľku, pokusy „prebratia kontroly“ nad myslením a konaním iných.

- Iniciácia (zasvätenie) do praktík jogy, transcendentálne meditácie a ďalšie východné techniky majúce otvorene, či neraz skryto, náboženský charakter., ďalej sú to rôzne formy „rozvíjania duchovna“ cez východné bojové umenia, či pracovanie s energiami (tai-chi, zen atď.).

b) pasívne:

- Povolenie iným používať „energie“ na sebe samom, väčšinou s cieľom uzdravenia; K tomu tiež patrí aj nevedomé podrobenie sa týmto praktikám napr. v detstve (zhadzovanie uhlíkov, spľuvovanie atď., ktoré žiaľ Bohu fungujú aj v kruhoch cirkevného prostredia ako tolerovaný prvok „ľudového“ náboženské života.

3. Mágia, čary, kliatby – (elementy okultizmu) všetko to spočíva iba na túžbe získať moc nad ľuďmi a udalosťami cez čarovanie, preklínanie a iné služby bosorákov, čarodejníc, černokňažníkov – Budí to úsmev na tvári, však? Možno len preto, že dnes ich pod týmto názvom nenájdete, ale majú moderne zariadené kancelárie, s vypísanou ordinačnou dobou a cenami za svoje psychotronické, bioenergetické, telepatické služby.

a) aktívne:

- Mágia “čierna” a “biela; tu patria všetky praktiky čarovania – makumba, voodoo, vicca atď., ale aj silne rozšírené v dedinskom prostredí ľudové liečiteľstvo., počarovanie (lat. maleficium), alebo hodenie kliatby tzv. porobenie., ďalej kartárstvo, numerológia, horoskopy, anjeloterapia (Napriek tomu, že mnohým, čítajúc tieto riadky, napadne svet rozprávok, všetky tieto okultné praktiky sa veľmi úspešne ponúkajú vo všetkých mestách a mnohých dedinách košického kraja (čo mám presondované; ale platí to na celú SR), kde bohužiaľ veľmi úspešne kaličia národ čakajúci dlhé hodiny na prijatie u týchto „lekárov“).

b) pasívne:

- Stať sa obeťou počarovania (porobenia), kliatby, urieknutia.

- Čítanie horoskopov a literatúry s tematikou mágie a okultizmu.

- Detské hry na mágiu – vyvolávanie duchov, i napr. veľmi nebezpečné prezentovanie a účasť detí na satanskom sviatku Helloween.

4. Špiritizmus – vyvolávanie duchov, anjelov a astrálnych sprievodcov.

- Nekromancia, vyvolávanie duší zomrelých a pokusy nadviazania kontaktu s nimi; médionizmus, či automatické písanie.

- UFO – nadviazovanie kontaktov s „mimozemskými civilizáciami“; chaneling (astrálne cesty s mimozemskými sprievodcami).

- exorcizmus (vyháňanie diabla) poza hranice Cirkvi (nebezpečenstvom môžu byť „kresťanské“ spoločenstvá bazujúce na charizmatickej obnove; rozprávanie v jazykoch

5. „Prírodné“ liečenie – tu patria všetky metódy paramedicíny bazujúce na „prírodných“, ale nie celkom definovaných energiách ponúkajúcich zdravie.

a) aktívne:

- Bioenergoterapia, bioterapia, reiki.

- Prútkarstvo, kyvadielka, feng-shui, získavanie energie z pyramíd.

- Hypnóza, autohypnóza, homeopatia, ľudové liečiteľstvo (šarlatánstvo – nemá nič spoločné s liečením bylinkami, ktoré dal človeku Boh; je rozdiel dať si na zápal vývar z harmančeka, ako použiť ten istý harmanček zberaný do sv. Jána, za jasnej noci, 3 krát cez plece spľuvujúc a odčitujúc modlitbu Otčenáš – ale o tom, v ďalšom pokračovaní našej témy !!! ).

- Liečenie na diaľku, čiže cez vysielanie energie – fluidov; akupunktúra i akupresúra (liečenie „energiou chi“ – otváranie tzv. energetických kanálov „čakramov“.

- Liečenie farbami, kameňmi, kryštálmi atď.

b) pasívne:

- Podrobenie sa všetkým vyššie spomenutým metódam nevedomky, napr. v detstve.

6. Manipulovanie vedomím – vnáranie sa do tranzu cez zvuk, či obraz

a) aktívne:

- Manipulácie iných cez zvuk a obraz (napr. moderná hudba, videoklipy odovzdávajúce satanský odkaz na podprahovej báze), sprevádzané s podporou používania alkoholu, drog atď.

b) pasívne:

- Počúvanie hudby s podprahovým odkazom, medzi tým mnohé skladby relaxačné; hudba s otvoreným satanským odkazom Blackmetalu, hard-rocku, deathmetalu.

7. HRIECH, ZÁVISLOSŤ, SEXUÁLNE DEVIÁCIE I BOŽIE DOPUSTENIE

- Dobrovoľné, vedomé a dlhodobé zotrvávanie v ťažkom hriechu, či pod ovládaním závislostí (drogy, alkohol a pod.)., sexuálne deviácie, počítačové hry vťahujúce človeka do virtuálneho sveta so  satanistickým a okultným podtónom, otvárajú bránu k pôsobeniu zlého v živote človeka.

- Abort (zabíjanie nenarodených detí) a nakoniec samotné Božie dopustenie, kedy Boh z lásky k človeku dopustí chvíľkové ovládnutie človeka do moci zlého ducha (čo vidíme napr. v živote spravodlivého Jóba), ktoré môže mať charakter - útoku (chvíľkový) alebo posadnutosti (dlhodobé pôsobenie zlého ducha).

Keď sa človek začíta do tohto zoznamu, uvedomí si, koľkokrát sa už obtrel okolo tejto rozpálenej pece a len z milosti Božej sa nespálil... 

jerej Dušan N. Tomko

Pozorujúc svet okolo seba, mnohých isto napadla myšlienka: „Či nežilo sa ľahšie kresťanom pred sto, dvesto rokmi nazad?“ Práve túto otázku som nedávno dostal. V prvom momente láka odpovedať, že asi každý človek žijúci v svojej dobe má dojem, že pokoleniam pred ním sa žilo do istej miery ľahšie, aspoň čo sa týka náboženského života. Keď sa však človek nad tým hlbšie zamyslí, dochádza k tomu, že možno to nemáme ťažšie, ale isté je, že pred dnešným kresťanom stojí omnoho viac duchovných výziev, ako to bolo už len pár rokov nazad.

Dnešná premedializovaná kultúra robí všetko preto, aby sa vymazal z vedomia moderného človeka pojem utrpenia. Reklamy, umelo vyfabrikované modely života hviezd, neustály zhon za úspechom a peniazmi, dokonale vytvárajú ilúziu šťastného života bez námahy, chorôb a utrpenia. Jednak, ponad všetky tieto nekonečné pokusy vtiahnuť človeka do tohto ducha, nedá sa uniknúť od toho, čo bolo vpísané do ľudskej existencie ešte v Raji, keď sa človek svojim hriechom rozhodol  odísť od Hospoda Boha. Bohužiaľ však mnohí podliehajú tejto naivnej skutočnosti, v ktorej nemá miesto to, čo je pravdivé a zvlášť to Božie. Preto aj mnohí odchádzajú od skutočnej duchovnosti, od Boha a Cirkvi.

Každodenný život sám svedčí o tomto fenoméne dnešnej doby, kde sa akýsi čas darí uhrať túto utópiu sveta bez utrpenia a problémov, kde žijú samí úspešní, bohatí, večne mladí a zdraví ľudia... Jedným sa to darí dlhšie, druhým kratšie, ale skôr či neskôr, každý býva postavený zastaviť sa v pravde pred životom, pred samým sebou. Najčastejšie to bývajú dramatické dotknutia neraz nevyliečiteľnej choroby, nečakaného nešťastia. A zrazu sa človek cíti stratený a lapajúci po každej slamke, ktorá sa javí pomocou. Vtedy, keď medicína musí rezignovať a lekári len krčia plecami, vo chvíli, keď sú schopní povedať, že už iba zázrak môže pomôcť, vtedy na srdce človeka, ktorý zo svojho života už dávno vyhodil tajomnú sféru svätosti, udiera pravda. Pre zázrak tu už miesto neraz nebýva, lebo už niet viery, lebo sa podľahlo pokušeniu odísť od Boha a tak ako u Adama, hanba zahnala do kúta a nedovoľuje vrátiť sa späť. A tak zostáva iba jedno, hľadať náhrady duchovnosti a vybrať sa cestou „skratkami“., ... Bohužiaľ, mnohí takto skočia z dažďa rovno pod odkvap.

Keď sa človek rozhodne hľadať, veľmi rýchlo nájde informácie, ako nájsť tieto skratky na ceste k zdraviu, láske, úspechu. Nehovoriac o dedinských „babkách“ liečiteľkách, ktoré vás všemožnými praktikami prinavrátia do „normálneho a šťastného života“; v našich mestách, či už v Michalovciach, v Trebišove, v Košiciach (nehovoriac o ďalších na celom Slovensku) pôsobí množstvo „spasiteľov“, učiteľov reiki, bioenergoterapeutov, homeopatov, ktorí užívajúc jazyk medicíny, rôznymi technikami dochádzajú k rýchlym efektom ich terapie, zabúdajúc však svojich klientov informovať, že všetko to sa deje na báze duchovnej, a nie fyzickej. Zámerne som si na internetových stránkach prešiel ich ponuky. Ostal som šokovaný cenníkmi za všetky možné a nemožné procedúry týchto „lekárov“. Množstvo ponúk a cena, akú sú ľudia schopní zaplatiť za tieto skratky k zdraviu, šťastiu atď., bohužiaľ iba svedčia o veľkom dopyte po týchto službách a moja skromná skúsenosť hovorí, že žiaľ Bohu aj mnoho našich veriacich sa tak ľahko dá zlapať do týchto sietí, a často bez vedomia toho, že to nie je najsprávnejšia cesta. Človek je schopný uveriť  v čokoľvek, schopný dať sa podrobiť neraz skutočne primitívnym a ľudskú dôstojnosť ponižujúcim rituálom, len aby sa nemusel skloniť pred Bohom Stvoriteľom a Spasiteľom a prijať uzdravujúcu moc Zmŕtvychvstalého do svojho života. Všetky tieto praktiky sú však vykročením proti prvému Božiemu prikázaniu, kedy sa človek prestáva spoliehať na jediného Boha, a svoju nádej začína orientovať na nedefinovateľné energie, ktoré sa v tom momente stávajú jeho „bôžikmi“. Možno si ani neuvedomujeme, otočením sa chrbtom Hospodu Bohu, sú aj všetky staré „babské“ praktiky odovzdávané z pokolenia na pokolenie, ktoré sú u nás tak veľmi rozšírené - červené šnúrky, popľuvanie, či uhlíky od urieknutia, klopanie do dreva, zlievanie vosku. Je skutočne zvláštne, ako sa neraz zurvalo dokážeme brániť cirkevnej praxi argumentujúc, že je moderná doba, a keď sa jedná o tieto „tak obľúbené, ale pohanské praktiky“, vraciame sa do predkresťanskej doby.

Skutočne sa zdá, že v minulosti sa ľudia ľahšie identifikovali s náboženstvom, vierou, či svetonázorom. Dnes je táto skutočnosť omnoho komplikovanejšia. Často veriaci, a zvlášť mladí, sú postavení pred vymodelované životné štýly, kde je ťažko rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. O čo viac, keď duch Evanjelia sa už hodný čas pod rúškom „bratstva a lásky“ podáva prichutený rôznymi myšlienkovými prúdmi, založenými na inom základe, než na tom, ktorý k nám prišiel cez Betlehem, Golgotu a prázdny Hrob.

Žiaľ Bohu, to čo pre mnohých znie ako nie celkom dôveryhodná rozprávka, je v skutočnosti jedným z mnohých veľmi inteligentných foriem duchovného ohrozenia dnešného človeka a rodiny. Pomaličky sa pred nami odkrýva dráma človeka 20. – 21. stor., ktorá tkvie v tom, že človek pokrstený a vychovávaný v kresťanskej tradícii, pod vplyvom nových trendov spoločnosti, sa tratí a opúšťa Cirkev. Nejaký čas si ešte dokáže namýšľať, že „on predsa v Boha verí, ale k tomu Cirkev nepotrebuje“, a jeho život plynie od jednej pracovnej zmeny k druhej, od akcie v obľúbenom nákupnom centre k ďalšej, od seriálu k seriálu, a bohužiaľ, vyhladovaná duša, ktorá zmiera po Bohu, sa chytá prvého lákadla, ktoré sa ponúklo a zatvárilo trochu duchovne.

Televízne stanice, internet, bombardujú človeka túžiaceho po šťastí ponukami, ktoré vyriešia všetky jeho problémy. No žiadna z dám s guľou v ruke na obrazovke, či telefóne, vám nepovie, že cena tohto hovoru sa nepočíta v eurách, ale je cenou duše. Žiaľ, tento boj o dušu sa presúva už aj do našich škôlok, škôl a pracovísk - Presadzovanie tak „nevinne“ vyzerajúcich cvičení jogy, ... zavádzanie pohanských sviatkov Helloween, ... Noc strašidiel, ... obľúbenými fantastickými príbehmi čarodejníckeho učňa Harryho Pottera, vlastným deťom dokážeme aj pod vianočným stromčekom ponúknuť pekne zabalené príručky k zasväteniu do mágie, neuvedomujúc si, že magické formulky v knihe sú doslovne skopírované zo starých rituálnych kníh., ... zákerne sa zneužíva neistota a strach zo zajtrajška, a tak sa „slobodne“ ženie študentov a zamestnancov, v snahe udržať si či zlepšiť pracovné postavenie, k rôznym technikám zdokonaľovania mysle, rôzne kurzy prebúdzania vnútornej energie, silvova metóda a pod. Pravda je však taká, že len dobrotivý Boh dáva svoje dary zdarma, iní „bohovia“ len požičiavajú, a neraz za veľmi vysoký úrok, ktorý si v svojom čase vyžiadajú - ešte väčšie zdravotné, psychické problémy, profesionálne, či rodinné tragédie.

Nepriateľ Boží a človeka neustále hľadá spôsoby, ako nanovo v živote jednotlivca, či spoločnosti, zopakovať tragédiu rozhodnutia siahnuť po rajskom jablku – a tým jablkom sú všetky skratky k šťastnému životu mimo Hospoda Boha.

Cirkev však v každej dobe a v každej situácii dokáže ponúknuť bezpečné riešenie, zvestujúc radostnú zvesť Christovho Evanjelia, ktoré má moc meniť ľudské životy, uzdravovať doráňané vzťahy a ľudské srdcia a kriesiť duchovné mŕtvych aj dnešnej doby. Svetlo vychádzajúce z prázdneho Christovho hrobu má moc aj dnes prežiariť temnotu znova zrastajúceho pohanstva. Oslabenie viery nesúce so sebou neopohanský štýl života, ruka v ruke, nesie so sebou aj návrat duchovnej energie sveta pomimo Christa., preto aj takýto veľký výbuch tých všetkých duchovných prúdov, skratiek ku zdraviu, šťastiu, úspechu, ktoré sa snažia natlačiť aj do našich domovov. Žiaľ, za nimi ostáva iba spúšť a množstvo nešťastných a duchovne skaličených ľudí.

Cirkev však musí odpovedať aj na túto výzvu doby, upozorňovať na nástrahy starého rajského hada, neraz zabalené do pozlátka., ponúknuť christoterapiu radostnej zvesti Evanjelia., ponúknuť to, čo jej bolo zdarma dané od Hospoda Boha - uzdravujúcu moc Božieho požehnania, sviatosti, ponúknuť všetkým utrápeným a strateným na rôznych „skratkách“ životnej cesty nový zmysel života, cez mnohé skutočné Božie dary, ktorých šafárkou je jedine pravá Christova Cirkev, a tak aj vyplniac Christov príklad a príkaz: „Chorých uzdravujte, malomocných očisťujte, mŕtvych krieste, démonov vyháňajte: zdarma ste dostali, zdarma dávajte!“ (Mt 10, 8).

jerej Dušan N. Tomko   

publikované v Prameň III/2012

Keď dnes otvoríte noviny, sadnete k televízii, internetu, či len nahliadnete do vlastnej mailovej schránky, z každej strany vás zasypú ponukami, ako urobiť váš život šťastným, úspešným, plným zdravia, lásky a bohatstva, len malá podmienka – navštívte toho či onoho „majstra“, ktorý má kľúče k tomu všetkému a za malý poplatok, bez námahy, to všetko môže byť vaše... Koľko ľudí na to naletí, a koľkí z nich o sebe tvrdia, že sú veriaci. A nakoniec, po vypršaní „kreditu“ od liečiteľa, psychotronika, duchovného majstra, stojí ľudská troska, ktorá podľahla chvíľkovej ilúzii majstra klamstva – diabla, s ešte viac podlomeným zdravým, psychickými problémami, vo finančnej tiesni a rozbitými vzťahmi, a čo horšie, bez vlastnej slobody, vôle a žiadnej sily ísť do ďalšieho dňa.

Postupne na našej stránke budeme pridávať príbehy ľudí, ktorým sa s Božou pomocou podarilo vymámiť z démonských sietí, ktoré celé veky, dnešok nevynímajúc, ohrozujú človeka – skrze mágiu, rôzne formy okultizmu, veštenie, horoskopy, liečiteľstvo, východné filozofie nenápadne sa so svojimi okultnými praktikami zakrádajúcimi aj do našich škôlok a škôl, či čím ďalej populárnejšie aj v mnohých firmách a organizáciách metódy zdokonaľovania mysle.

Ako to všetko vníma pravoslávne učenie? Sv. Ján Zlatoústy píše: „Prísne zakazujeme liečiť sa za pomoci čarov: Nemožno chodiť k nepriateľom Božím – mágom a čarodejníkom, - lepšie je zomrieť, než ísť za nepriateľom Božím a tak zahubiť nielen svoje telo, ale aj dušu. Tí, ktorí využívajú ich služby, umierajú ešte skôr, než príde smrť a idú do večného zatratenia. Kto chodí k liečiteľom (v zmysle – šarlatán), sám seba zbavuje pomoci Božej, lebo ňou opovrhol a ocitol sa mimo Božej prozreteľnosti, preto diabol má moc riadiť životom týchto ľudí“ (Ojciec Rodion, Ludzie i demony, Sankt Petersburg 1991).

Ako sme spomenuli, v poslednom čase vnímame v našej spoločnosti nové „vyliatie ducha“, či lepšie povedané duchov a objavujú sa ľudia s nadprirodzenými schopnosťami: bioenergeti, telepati, hypnotizéri, jasnovidci atď. Všetko to preniká do života spoločnosti, stretávame sa s tým každodenne a na každom kroku, a preto je potrebné počuť aj zdecidované stanovisko učenia otcov a pravoslávnej Cirkvi. Je to dobré, či zlé? Ako má postupovať pravoslávny kresťan, ktorý sa stretáva s touto skutočnosťou a či môže využiť ich pomoci a služieb? Pokúsime sa odpovedať na tieto otázky, ale najprv nazrieme do minulosti, do apoštolskej doby a do svedectva sv. otcov nadchnutých Sv. Duchom.

V Skutkoch apoštolských čítame o istom Šimonovi, „ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký, a všetci od najmenšieho po najväčšieho ho počúvali...“ (Sk 8, 9*). Šimon bol čarodejník a svojimi čarami tiahol k sebe ľudí temných, ktorí v jeho skutkoch videli Božiu silu. Akou silou pôsobil, ...akými zázrakmi priťahoval k sebe národ? Tou istou silou, akou dnes lákajú národ všetci tí, ktorí sa posluhujú všemožnými nadprirodzenými schopnosťami. Aj oni takisto ako Šimon Mág, okultnými praktikami na krátky čas „uspokoja diablov“, a tak navodia chvíľkovú ilúziu uzdravenia, zlepšenia nepriaznivej situácie a pod. Šimon bol presvedčený, že apoštoli tak, ako on, využívajú pri svojej misii akési magické umenie. Kázanie sv. apoštola Filipa tiahlo k sebe národ a Boh potvrdzoval zázrakmi jeho slovo, a to pritiahlo k nemu aj čarodejníka Šimona, ktorý v snahe získať moc, ktorú videl vo Filipovom apoštolskom kázaní, dokonca prijal krst. No nakoniec skončil pokorený tak, ako egyptskí zaklínači v časoch Mojžiša (por. Ex 7 – 8).

Čosi podobné čítame aj v Skutkoch apoštolských pri stretnutí sv. apoštola Pavla s dievčinou, ktorá veštením prinášala svojim pánom veľké zisky, dokonca i pri Pavlovej misii, dalo by sa povedať, mu robila pozitívnu reklamu (por.: Sk 16, 16*). Ale aký je vzťah Pavla k tomuto duchu? Bez ohľadu na to, že hovoril pravdu, nechcel počúvať hoc pravdu z diabolských úst. Ukázal nám tak, ako postupovať s nečistými duchmi, hoc by aj niekedy hovorili pravdivo – Za touto ich „námahou“ sa totiž skrýva iba jedno: pod rúškom dôveryhodnosti nadviazať kontakt, ktorý nakoniec vedie do záhuby (Ojciec Rodion, Oddzialywanie zlych mocy na czlowieka, Hajnówka 1997).

Zo života mučeníka Cypriána, presbytera (Minea na Október), sa dozvedáme, že v čase, keď bol ešte „liečiteľom“, „naučil sa všetko diabolské umenie – vedel lietať, chodiť po vode, dokázal ovládať počasie, priviesť búrku, škodiť poliam, sadom, viniciam, zvolať choroby na dobytok i ľudí., - čo  znamená len toľko, že všetky jeho vedomosti boli naplnené diabolským zlom.

Je možné doložiť nespočetné množstvo príkladov, o ktorých sa dozvedáme zo života svätých, z monastierských paterikov, ktoré boli zapísané pre ponaučenie a výstrahu, svedčiace o veľkej uzdravujúcej milosti Božej, ktorá sa dotkla tých, ktorí ju prijali, ale aj o neopísateľnej nenávisti diabla k Bohu a ľuďom, z ktorých sa mnohí dali nachytať na jeho lákadlá a prepadli večnej záhube.

Pozrime, čo konkrétne o nadprirodzených schopnostiach hovoria svätí otcovia. Život starca Siluána od archim. Sofronija, v časti o jasnovidectve a jeho druhoch, hovorí, že môžeme rozlíšiť tri druhy fenoménu nadprirodzených schopností: „Prvý, vyskytujúci sa u niektorých ako výsledok prirodzenej intuície, umocňovaní duchovným životom; druhý, ako výsledok démonského pôsobenia; a tretí, vďaka daru lásky“. Ako rozoznať, o aký dar ide? Podľa ovocia ich poznáte, - hovorí Christos. Kým prvý a posledný vedú človeka k pokániu, prehĺbeniu života v Bohu, druhý, získaný priamo vďaka démonom, alebo cez démonom zasvätených „majstrov“ (neraz cez mnohé generácie odovzdávanie magickej moci, kopírujúc tak rukopoloženie tajomstva kňazstva, silne rozšírené aj u nás na Zemplíne), je zvlášť nebezpečný, lebo skôr či neskôr dovedie človeka k deštrukcii vlastnej osobnosti, straty vôle a slobody, neraz k ukončeniu vlastného života.

Sv. apoštoli odsúdili zaoberanie sa čarami (a tak je treba priamo nazvať aj všetky „naoko moderne tváriace sa“ spôsoby rôznych alternatívnych metód získavania zdravia, šťastia, materiálneho zabezpečenia, hoc by boli starým rajským hadom akýmkoľvek moderným jazykom pomenované)., Sv. otcovia na snemoch ich jasne zavrhli a tých, ktorí sa týmito vecami zaoberali, či využívali ich služieb, na dlhý čas odlúčili od Cirkvi. „Ak niekto chodí za čarodejníkmi, alebo sám sa zaoberá čarami, tiež tí, ktorí čarodejov pozývajú do svojho domu, aby vyliečili ich chorého, nech sú v zhode s pravidlami snemov odlúčení na 5 rokov od prijímania sv. Darov., duchovní zas nech sú odlúčení od kléru“ (Nomokanon, kanóny trullského a laodicejského snemu).

„Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu...“ (1Pt 5, 8*). Ak sa u človeka zmietaného vášňami, slabej viery, duchovne neskúseného, a neraz ani nepokrsteného, objavuje akási nadprirodzená schopnosť, je to pre neho nieže len nebezpečné, ale zhubné. Pravdiví svätí nechcú byť divotvorcami, ale chcú spasiť svoju dušu a pomôcť spasiť sa aj iným. Preto sa netešte veľmi rýchlo, keď zistíte, že sa u vás objavuje akási nevysvetliteľná schopnosť, nežeňte sa ju hneď využívať, hoc by to bolo s neviem ako dobre tváriacimi sa úmyslami. Aj keby tieto schopnosti boli vrodenými, buďte opatrní, pamätajúc, že diabol je opicou Božou, snažiacou sa napodobniť jeho dary. Akékoľvek „hranie sa“ s energiami na duchovnej úrovni nenecháva na seba dlho čakať a veľmi rýchlo vyvoláva záujem nečistých duchov, démonov, ktorí dňom i nocou pracujú na tom, aby nás priviedli do zatratenia.

Najbezpečnejšou cestou je známa kráľovská cesta sv. otcov – cesta pokory, trpezlivosti, lásky, modlitby a pôstu. To je cesta, na ktorej sa nevyhľadáva senzácia nadprirodzeného, netúži sa po moci a sile, ktorou by sa človek stal iným, výnimočným, ale jediné po čom sa túži je Boh a poznanie Jeho svätej vôle.

Veľa pomoci a ochranu Matky Božej na každom kroku života, od stôp klokočovskej Bohorodičky z Nižnej Rybnice, otec Nikodim