Život blahovernej kňažnej Ľudmily

17.09.2012 17:22

 

 

 

„Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za Mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje Ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre Mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! (Mk 8, 34 – 36).

Kto svoj život stratí pre Mňa a pre evanjelium, zachráni si ho, - hovorí Hospodin.

V cirkevnom kalendári nachádzame mená svätých s rôznymi titulmi – cirkevní učitelia, pastieri Cirkvi, vyznávači, prepodobní, sväté ženy... Medzi nimi popredné miesto (keď sa to vôbec dá takto povedať zhľadom na Božie Kráľovstvo) patrí mučeníkom. Pôvodne sa tento titul dával výslovne tým, ktorí zomreli za Christa, pre vieru., napr. odopreli obetovať pohanským bohom, a tak zradiť Hospodina. Christos totiž sľubuje večný život nie každému, kto zomrie, ale kto zomrie pre Neho samého. Veľmi skoro si potom kresťania uvedomili, že Christos je skutočnost, mystická realita, ktorá prekračuje Jeho historické pôsobenie v tomto svete, a zahrňuje v sebe všetko dobro. On je pravda, spravodlivosť, láska, pokora, - píše Origenes. Ten totiž, kto žije a umiera pre pravdu, pre spravodlivosť, pre lásku, pre pokoru, čistotu, či akúkoľvek skutočnú čnosť, ten žije a umiera pre Christa a bude mať život večný.

 

Sv. blahoverná kňažná Ľudmila /ktorej pamiatku si pripomíname 16. septembra/ svoj život prežila a vo viere, tej viere učila svoje deti i svoj ľud, a pre vieru a Christa položila svoj život.

Život blahovernej kňažnej Ľudmily a jej rodiny je veľmi úzko spätý s misiou sv. bratov Cyrila a Metoda. V dobe, keď na Morave pôsobil ešte svätý Metod, v Čechách zasadol na Přemyslov stolec mladý knieža Bořivoj, prvý historicky potvrdený český panovník, ktorý sa stal taktiež prvým českým kresťanským kniežaťom. Keď mal Bořivoj 22 rokov, oženil sa s dcérou kniežaťa jedného kmeňa Polabských Slovanov – Ľudmilou, ktorá vtedy mala sotva 15 rokov. Polabskí Slovania sa neskôr dostali pod nadvládu Nemcov a tí ich násilne germanizovali.

Český národ bol v tej dobe ešte pohanský a taktiež aj mladá česká kňažná Ľudmila pochádzala z pohanského rodu. Avšak kresťanstvo nebolo v Čechách celkom neznáme. Tlačilo sa sem z Bavorska s dobyvačnými Nemcami a vzbudzovalo u kniežat i u ľudí strach a odpor. Úplne iného rázu však boli hojné správy o kresťanstve, ktoré sem prichádzali zo susednej Moravy, kde vtedy za vlády mocného kniežaťa Svätopluka bolo ťažisko politického života našich predkov.

Iste to nebola len obava pred rozpínajúcimi sa Nemcami, ktorá priviedla knieža Bořivoja na Svätoplukov dvor. Lákala ho taktiež túžba poznať nové učenie, onen dobrý zákon vykladaný ľudu v jeho vlastnej reči. Dobrý zákon, ktorý spôsobil, že Morava po múdrej vláde Rastislava vyrástla za Svätopluka do mohutnej ríše nebezpečnej aj pre samotných Nemcov.

Je isté, že Bořivoj prišiel na Moravu dobrovoľne a ku krstu nebol nijako nútený. Bolo to asi v roku 874, kedy nadišla hodina českého kresťanstva a Bořivoj spolu so svojou manželkou Ľudmilou prijali pri dvore kniežaťa Svätopluka v meste Velehrade krst z rúk svätého Metoda. Krstný otec im bol sám mocný knieža Svätopluk. Po návrate do Čiech dali postaviť v Čechách prvý kresťanský chrám v česť svätého Klimenta v Levém Hradci.

Prvýkrát život kňažnej Ľudmily, spolu aj so životom jej vnuka Václava, ktorý je taktiež preslávený medzi svätými, je zostavený v druhej štvrtine 10. storočia jedným z členov slovanskej misie – Pavlom Kaichom, ktorý bol osobne blízky ku kniežaciemu dvoru. Tento životopis je z dvoch zborníkov: jeden z nich je ruský “Prológ“ a ten druhý je latinské vydanie, vytvorené a nájdené v Čechách, vo svojom najstaršom variante, v tom rukopise, v akom je aj Sázavská kronika.

Svätá Ľudmila sa narodila v roku 860, podľa jednej verzie v meste Pšov (Kozma Pražský) a podľa novších historických faktov bola rodom zo Srbska, dcérou srbského kniežaťa Slavibora. Z politických príčin bola v roku 874 vydatá za české knieža Bořivoja. Spolu prijmúc svätý krst, blahočestiví manželia veľmi napomáhali šíreniu pravoslávia; stavali vo svojom kniežatstve chrámy a privádzali k ním kňazov, aby šírili kresťanské učenie po českej zemi. Počas doby vládnutia Bořivoja a Ľudmily bol postavený aj druhý kresťanský chrám v českej krajine v česť Presvätej Bohorodičky, kde hlavným presbyterom bol už spomínaný Pavel Kaich.

Manželstvo Bořivoja a Ľudmily Boh požehnal dvoma synmi a štyrmi (podľa niektorých svedectiev – iba jednou) dcérami, ktorých vychovávali v bázni pred Hospodinom. Bořivojovi Boh nedoprial dlhého života. Zomrel v roku 889 vo veku tridsaťšesť rokov a zanechal vdovou mladú dvadsaťdeväť ročnú kňažnú. A tak sa prvou vzdelávateľkou dobrého zákona v Čechách stala svätá Ľudmila.

Starší syn kňazského páru Spytihnev žil krátko a mladší Vratislav zasadol na kniežací stolec po svojom bratovi a vládol do roku 921 (asi tridsaťtri rokov). Manželka Vratislava, Drahomíra, prišla do Čiech od brehov rieky Gavoly z pohanskej oblasti Slovanov. Vratislav a Drahomíra mali dvoch synov – Václava a Boleslava, ktorí sa na seba v ničom neponášali: Nakoľko Václav charakterom a skutkami napomáhal svojmu dobrému otcovi, šíriacemu kresťanskú vieru, natoľko sa v Boleslavovi odrazili všetky kvality nečisto zmýšľajúcej Drahomíry. Výchovu Václava, ktorý právom prvenstva mal nasledovať vo vládnutí, knieža Vratislav poručil svojej blahočestnej matke – svätej Ľudmile. Výchovou Boleslava sa zaujímala Drahomíra.
Nenávidiac svokrovcov, kňažná Drahomíra sa počas života svojho muža neodvážila proti nim ešte nič vážneho podniknúť. Blažená Ľudmila, nehľadiac na intrigy svojej nevesty, vychovávala svojho vnuka Václava podľa kresťanského zákona a naučila ho čítať aj sväté knihy. Drahomíra nenávidela silný vplyv svätej Ľudmily na Václava.

Knieža Vratislav, cítiac približujúci sa jeho koniec, chcel ešte počas života utvrdiť mladého Václava na praotcovskom stolci. Zvolal všetkých svojich znamenitých kňazov, biskupa i cirkevný klérus do chrámu Presvätej Bohorodičky a po svätej liturgii voviedol dieťa do oltára. Biskup mladého Václava požehnal slovami: “Hospodine Isuse Christe, požehnaj toto dieťa, ako Si požehnal spravodlivých Abraháma, Izáka a Jakuba a ako Si ovenčil apoštolomrovných Konštantína a Helenu“. A tak biskupskými modlitbami a pod dohľadom svojej starej mamy vyrástlo dieťa v blahodárnej viere.

V roku 921 knieža Vratislav zomrel a moc prešla do rúk neplnoletého Václava. Mocní veľmoži, pobúrení mladým vekom svojho vladára, naznačili, aby vládla Drahomíra a nakoniec sa sprisahali proti nemu, lebo vtedy bol ešte silný vplyv pohanstva, ktoré v Čechách stále odolávalo kresťanstvu. Ako prostriedok týchto nečistých cieľov si vybrali Drahomíru, ktorá stále nezanechala pohanské obyčaje a na Ľudmilu zvalili všetky vedomé i nevedomé nepríjemnosti. No blažená Ľudmila, dosiahnuc svoju blahočestnú prácu a vidiac svojho vnuka vládnuť, v dôsledku intríg zo strany Drahomíry došlo na kniežacom dvore k hlbokým rozporom, a preto svätá Ľudmila sa v pokoji vzdialila na hrad Tetín, kde dožívala svoje roky v modlitbe, práci a dobrých skutkoch. Taktiež pamiatky, ktoré sa zachránili, zobrazujú Ľudmilu ako ženu hlboko veriacu, milosrdnú a spolutrpiacu.

Začiatok Václavovho vládnutia bol poznačený tragédiou. Drahomíra, matka mladého kniežaťa, vydala rozkaz zabiť blahovernú kňažnú Ľudmilu. Na kniežací dvor v Tetíne poslala dvoch vrahov, Tunnu a Gammona, aby ju chladnokrvne zavraždili. V noci z 15. na 16. septembra vylomili títo vrahovia dvere do dvora a vkradli sa do izby blaženej starenky. “Tak sa mi odplácate za moju blahodarnosť?“ – opýtala sa kňažná, no beštie, nevnímajúc jej reči, navliekli slučku na šiju starenky. “Radšej ma zabite mečom“, pokorne prosila Ľudmila, “aby aj moja krv bola preliata rovnako, ako krv dávnych mučeníkov za Christa“. No vrahovia vedeli, že preliatie krvi u kresťanov bolo nevyhnutnou podmienkou pre priznanie mučeníctva, preto kňažnú uškrtili. Stalo sa to v sobotu o prvej hodine v noci roku 920. Mala vtedy šesťdesiatjeden rokov. Duša mučenice odišla k večnému odpočinku a jej telo bolo pochované bez cirkevného obradu pod hradným múrom Tetína. No Hospodin preslávil svoju služobníčku skrze miesto, kde bola pochovaná a to mnohými zázrakmi. Podľa prológu sa nad týmto miestom zjavovali každú noc horiace sviece a jeden slepec previdel, keď sa dotkol zeme, kde bola svätá Ľudmila pochovaná. V inej legende sa píše: “Lebo z jej náhrobku zaváňal pach zázračnej vône, prekonávajúci vôňu všetkých vonných látok; za najhlbšieho nočného ticha trikrát, štyrikrát sa pred zrakmi divákov zamihali početné sviece a lúče, planúce nebeským svetlom“. Od tej doby sa udialo mnoho zázrakov.
Keď sa o týchto zázračných znameniach dopočul jej vnuk Václav, ihneď dal previezť ostatky svojej babičky na slávny Pražský hrad a uložil ich v chráme svätého Juraja. Aj tam sa diali zázraky a mnohé znamenia.
Podľa svedectva biskupských zápisov, prenesenie ostatkov na významné, posvätné miesto, akým bol v tom čase Pražský hrad, nebolo len symbolické, ale aj podmienkou preslávenia svätej. Uctievanie svätej mučenice Ľudmily rýchlo rástlo. Jej svätosť bola oficiálne vyhlásená v rokoch 1143 – 1144. O niečo neskôr boli častice z ostatkov svätej Ľudmily vkladané do prestolov niektorých českých chrámov. V období niekedy medzi rokom 1197 a 1214 požehnal biskup Daniel II. písať ikony svätej Ľudmily spolu s ikonami druhých českých svätých. Za vlády Karola IV. bol nad rakvou blahovernej kňažnej urobený náhrobok.
V roku 1981 bola rakva svätej Ľudmily otvorená, kde spolu so svätými ostatkami bola nájdená aj biela hodvábna látka geometrického tvaru, pravdepodobne ide o šatku, ktorou si urodzené ženy pokrývali hlavy.
Na ikonách sa svätá Ľudmila zobrazuje v dlhšom odeve, jej hlava je pokrytá šatkou, inokedy kniežacou čapicou. Jej hlavným atribútom je na šiju spúšťajúca sa šatka, na niektorých ikonách je to povraz. Toto všetko sú symboly jej mučenia. Existuje zopár ikon, na ktorých je svätá zobrazená s čašou (kalichom) naplnenou viničom. Často je svätá Ľudmila zobrazovaná spolu s malým Václavom, ktorého učí.
Svätá Ľudmila je prvým kvetom v slovanskej pravoslávnej Cirkvi. Je vlastne prvou slovanskou svätou, ktorú uctievajú všetci pravoslávni kresťania i mnohí rímsky katolíci. Patrí tiež medzi svätých západnej latinskej cirkvi. Český národ ju uctieval už počas jej života a po smrti ju považoval všeobecne za mučenicu umučenú pre kresťanské zásady. Po všetky doby k nej vzhliadal a vzhliada ako k ochrankyni českej zeme.

 

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web stránku zdarma!Webnode