Zázraky sv. Spiridona, veľkého divotvorcu Trimifuntského III.

Po smrti cisára Konštantína Veľkého si ríšu rozdelili jeho dvaja synovia. Východnú časť si zobral Konstantios. Keď sa raz nachádzal v Antiochii, ťažko ochorel. Žiaden lekár ho nemohol uzdraviť, preto všetku nádej vložil na Boha. Pokorne, zbožne a s vierou sa každý deň modlil.

Raz v noci videl vo sne Hospodinovho anjela, ktorý mu ukazoval dookola zhromaždených biskupov. V strede stáli dvaja biskupi, akoby ochrancovia, akoby zvlášť uctievaní. Anjel mu vtedy povedal: „Vidíš týchto dvoch biskupov? Len oni ťa môžu uzdraviť“.

Konstantios sa zobudil a naplnený údivom sa so znepokojením snažil pochopiť, kto sú tí, ktorých mu ukázal anjel. Bolo to však veľmi ťažké, pretože vo sne nepočul ani mená, ani krajinu pôvodu biskupov. Vydal preto príkaz, aby sa do jeho paláca zhromaždili všetci biskupi jeho ríše, aby tak mohol nájsť tých, ktorých videl vo sne. Ale na veľkom zhromaždení biskupov zostal sklamaný. Nenašiel osoby, ktoré videl vo sne. Hľadal v zoznamoch, aby zistil, ktorí chýbajú. Zistil, že neprišli biskupi z Cypru. Aj tam poslal pozvanie.

Vtedy sv. Spiridon, spolu so svojim cnostným priateľom menom Trifylios, odišli do Antiochie. Skromne a biedne oblečení vošli na nádvorie paláca. Keď ich takto, chudobne oblečených, zbadal jeden služobník, bránil im ísť za panovníkom. Vyhodil ich a Spiridonovi dal dokonca facku. Lenže o chvíľu ľutoval svoje úbohé správanie, keď sa dozvedel, že ten, koho udrel, je biskup. Padol k nohám Spiridona a prosil ho o odpustenie. Ale Spiridon, ktorý nemal za zlé nevhodné správanie služobníka, len čo ho poprosil o odpustenie, okamžite mu odpustil a dal mu cenné rady.

Potom vstúpili do paláca a vošli do miestnosti panovníka. Trifylios obdivoval prepych a bohatstvo paláca. Keď zbadal trón panovníka, ozdobený a nádherný, zostal celý bez seba.

Spiridon pochopil myšlienky Trifyliosa a povedal mu: ,,Prečo sa čuduješ a obdivuješ? Či aj on nezomrie a nerozpadne sa, ako všetci ľudia?“

Medzitým ich zo svojho trónu zbadal panovník a pochopil, že sv. Spiridon je ten, ktorého videl vo sne. Trifyliosa nespoznal, pretože inak ho videl vo sne. Veľmi sa potešil, keď videl podobu sv. Spiridona presne takú, ako vo sne. Pokorne k nemu pristúpil, uklonil hlavu a so slzami poprosil o jeho požehnanie. Veril, že on ho môže uzdraviť z choroby. A skutočne, zázrak sa stal. Len čo sa sv. Spiridon rukou dotkol panovníkovej hlavy, choroba zmizla! Našiel uzdravenie, po ktorom túžil. Ten deň sa v paláci stal veľkou oslavou. Melanchólia zmizla a všade bola radosť. Z úst všetkých obyvateľov Antiochie bolo počuť jediné meno: svätý Spiridon.

Po uzdravení Spiridon chcel Konstantiosovi pomôcť aj duševne, preto mu povedal: „Stále pamätaj na dobrodenie, ktoré ti urobil Boh. Láskavo sa správaj k tým, ktorí padajú do hriechov a pomáhaj chudobným. Buď cnostný viac ako iní a zachovávaj svoju vieru v Boha“.

Panovník, šťastný, že našiel uzdravenie, vybral potom zo svojej pokladnice množstvo zlata, aby ho z vďačnosti daroval Spiridonovi. Svätý Spiridon mu povedal: ,,Myslíš si, že som tu prišiel, aby som si odniesol zlato? Veríš, že sa mi páči zlato, ktoré sa stáva príčinou toľkého nešťastia a veľkou prekážkou pri presadzovaní spravodlivosti?“

Ale panovník ho naliehavo prosil, aby si vzal zlato. Zdvorilo a dobrácky naliehal. Vtedy Spiridon vzal zlato, aby sa vyhol ďalším prosbám panovníka. Keď prišiel do mesta, všetko zlato rozdal chudobným, bezvládnym a nešťastným. Hovoril pritom: „Kto túži po peniazoch a zlate, je ich dobrovoľným otrokom! Je nešťastný svojím vlastným rozhodnutím...“

Keď sv. Spiridon rozdal všetko zlato chudobným, zamyslený sa prechádzal po uliciach Antiochie. V tej istej chvíli sa k nemu priblížil jeden dobrý kresťan, ktorý ho prosil, aby šiel do jeho domu, najedol sa a prenocoval. Spiridon pozvanie prijal. V tom dome ho stretla nejaká cudzia žena, ktorá vošla dnu s plačom a na rukách držala mŕtve dieťa. Rozrušená a zarmútená gestikulovala, pretože vôbec nevedela po grécky, položila mŕtve dieťa k nohám sv. Spiridona a čakala, že vykoná zázrak.

Spiridon sa nad ňou zľutoval a pomyslel si, že poprosí pomoc od Boha. Lenže váhal, pretože dar, o ktorý mal prosiť, bol veľmi veľký. Preto sa chcel poradiť s jedným zbožným a cnostným diakonom, ktorý sa volal Artemidoros. On, keď počul o váhaní Spiridona, povedal mu: „Je zrejmé, že Boh vypočuje tvoje modlitby. Pomodli sa a pros Hospodina, aby ho vzkriesil. Keď si uzdravil cisára, ako môžeš nechať trpieť chudobných?“

Svätý Spiridon si vtedy kľakol na kolená a s vierou sa modlil z hĺbky svojej duše. Z očí mu tiekli slzy. Prosil Boha, aby mŕtvemu dieťaťu daroval život, aby sa potešila jeho matka. Spiridonova modlitba vyvierala z jeho vnútra s takou vierou, že nebeský Otec ju vypočul. Krv opäť začala prúdiť v žilách mŕtveho dieťaťa. Jeho tvár dostala farbu. Vrátil sa mu hlas, začalo plakať i pýtalo si svoju matku.

Matka videla tento veľkolepý zázrak a dostala sa do zmätku. Pozerala sa na to, ako sa vracia život do mŕtveho tela jej dieťaťa a zostala celkom bez seba. O chvíľu začala strácať vedomie a mŕtva spadla na zem. Artemidoros prosil sv. Spiridona, aby pokračoval v modlitbe a povedal mu: „Teraz zostalo dieťa bez matky!“

Svätý Spiridon sa preto ďalej modlil k Bohu, ktorý dáva život a panuje nad svetom. Obrátil sa k mŕtvej a povedal: „V mene Hospodinovom vstaň!“ I žena ihneď vstala a zmätená chvíľu pozerala dookola. Potom vzala do náručia svoje dieťa a ďakovala Bohu.

Svätý Spiridon pokorne a dojatý povedal diakonovi a žene, aby nikde nehovorili o týchto zázrakoch. A naozaj, kým žil sv. Spiridon, o týchto zázrakoch nikto nevedel, ale keď zomrel, diakon ich zverejnil kresťanom kvôli ich duchovnému úžitku.

pripravené na pokračovanie, z internetových zdrojov