ZÁZRAČNÁ IKONA KLOKOČOVSKEJ PRESVÄTEJ BOHORODIČKY III.

Z histórie Klokočovskej ikony Matky Božej, ktorej kópia je uložená v pravoslávnom chráme v Nižnej Rybnici

Jedna z verzií o ďalších osudoch klokočovskej ikony hovorí, že ikonu v noci po incidente v chráme veriaci ukryli v lese, čo sa javí skôr pravdivé. To potvrdzuje aj historik Peter Kónya v Knihe Dejiny Klokočova, vyvracajúc tézu o jej prenesení do Prešova na magistrát. Prešov bol v tom čase silne protestantský, na magistráte boli evanjelici, ktorí o ikonu nemali záujem. Takže najpravdepodobnejšie ikonu, ktorú veriaci ukryli v lese, neskôr odniesli do Mukačeva na hrad, keďže aj samotný Klokočov patril do Užskej župy. Táto téza je pravdepodobnejšia aj tým, že pani mukačevského zámku, Žofia rod. Bathoryová, bola rodená katolíčka. Zomrela v r. 1680. Kvôli manželovi, Jurajovi Rákoczymu, ktorý prenasledoval latiníkov, sa stala protestantkou, hoci sa potajomky spovedala u jezuitov, po smrti manžela prešla do latinskej cirkvi a stala sa horlivou katolíčkou. Všetky majetky protestantskej cirkvi dala latiníkom. Do Mukačeva pozvala jezuitov, ktorí vychovávali jej syna Františka II. a potláčali reformáciu. Ona dala vyhnať pravoslávneho biskupa z Mukačeva a biskupské sídlo s monastierom sv. Nikolaja v Mukačeve odovzdala uniatskému biskupovi. Preto mohla mať záujem o túto ikonu. To ona zobrala zázračnú pravoslávnu ikonu z Klokočova a ozdobila ju diamantami, smaragdami, perlami a inými drahocennosťami. To by potvrdzovala aj pieseň z rukopisného zborníka duchovných piesní z r. 1724, nájdená v obci Kamienka na Spiši, o obraze klokočovskom: „Plakal obraz Prečistoj v Klokočovi, Kotryj vzjatyj, postavlenyj v Mukačevi” (PETRAŠEVIČ, A.: Lit. sbornik Matici 1886). Po jej smrti ikona prešla do majetku panej mukačevského zámku, Ilony Zrinyi, ktorá sa vydala za Tököliho a udatne ochraňovala Mukačevský zámok dlhé roky. Keď nakoniec zradou kapitána Andreja Radiča v r. 1711 bol dobitý mukačevský zámok, ikona spolu s korisťou bola odnesená do Viedne. Tu bola umiestnená v kráľovskej kaplnke. Ikona mala veľkú cenu, keďže bola ozdobená mnohými drahokamami. Domáci správca Františka Rákoczyho II., Juraj Körössy, v dokumente z r. 1688, uloženom v kráľovskom archíve, píše, že keď Ilona Zrinyi išla do Turecka, medzi cennosťami mala ikonu Bohorodičky, ktorú pred tým „dostala z Klokočova“ Žofia Bathory, ktorú umiestnila v mukačevskej zámockej kaplnke. Ikona bola ozdobená rubínmi, smaragdami, diamantami, množstvom veľkých i menších perál, náhrdelníkmi z veľkých i menších zŕn, všetko v počte 3813 kusov a ďalšie drahocennosti, čo k ikone prislúchali. Žofia Bathoryová bola fanatička., ešte ako protestantka vyhnala z monastiera v Mukačeve biskupa a mníchov, zobrala ich majetok a potom, keď prešla do latinskej cirkvi, násilne rekatolicizovala a latinizovala. Vo Viedni mali záujem o klokočovskú ikonu hlavne pre množstvo drahocenností, ktoré k ikone náležali.

Keď sa pozeráme do dejín, tak v r. 1670 žiadne maďarské protestantské vojsko netiahlo smerom na Michalovce, ale až v r. 1672 a 1678. Veď vojsko si nechodilo len tak hore dole, ako sa mu zachcelo. Preto sa táto udalosť v Klokočove musela udiať, ako píše aj Peter Kónya a kol. v knihe Dejiny Klokočova (Prešov 2005), v neskorších rokoch. Vznik tradície Klokočovskej ikony nemôžeme datovať do r. 1670, a to vzhľadom na historické skutočnosti, odporujúce samotnej legende o nej. V tom roku totiž neprebiehali na východe krajiny žiadne ozbrojené stretnutia. Wesselényiho sprisahanie bolo potlačené bez väčších bojov, ktoré sa obmedzovali na hrady Muráň, Orava a niektoré slobodné kráľovské mestá (Prešov). V žiadnom prípade vtedy do Uhorska nevtiahlo sedmohradské vojsko. K ozbrojenému konfliktu kurucov s cisárskymi vojskami na tomto území došlo až r. 1672, počas letnej výpravy kuruckých povstalcov do krajiny, takisto v lete 1678, keď východné Slovensko na krátky čas obsadilo sedmohradské vojsko Michala Telekyho, na začiatku povstania Imricha Tökölyho a napokon v r. 1703 po vypuknutí povstania Františka II. Rákoczyho. Tieto boje sprevádzalo drancovanie katolíckych kostolov (ako reakcia na násilnú rekatolicizáciu z r. 1670 – 1681) iba v prvých troch prípadoch - r. 1672, r. 1678 a na začiatku Tökölyho odboja (1678 – 1680). Vzhľadom na to, že ústna tradícia uvádza sedmohradské vojsko, možno sa domnievať, že vznik tradície Klokočovskej ikony je možné s najväčšou pravdepodobnosťou datovať rokom 1678.

Už spomenutá druhá verzia hovorí, že ikona po klokočovskom zázraku mala byť prevezená do Prešova a tam uložená na radnici. To je však len veľmi málo pravdepodobné, či presnejšie, celkom vylúčené. Väčšinu obyvateľstva Prešova tvorili v tom období evanjelici a ťažko predpokladať, že by protestantskí mešťania mali nejakú motiváciu získať túto gréckokatolícku (teda katolícku) relikviu. Ak by sme aj pripustili, že ikonu dala na radnicu inštalovať úradmi dosadená katolícka mestská rada, tá by určite neprečkala udalosti povstania Imricha Tökölyho, počas ktorých boli zničené všetky katolícke súčasti vnútorného zariadenia chrámu sv. Mikuláša i františkánskeho kostola.” P. Kónya predpokladá na základe týchto skutočností, že ikonu Bohorodičky z Klokočova odniesli do Mukačeva. Pani hradu a grófka Žofia Bathoryová bola v tom čase horlivá katolíčka, podporovateľka násilnej rekatolicizácie na svojich obrovských majetkoch v Zemplínskej a Berežskej stolici. Keďže umrela v r. 1680, potom prenesenie ikony muselo byť v 70-tych rokoch. Ikonu poškodili podľa neho vojská Michala Telekyho a odniesli ju na Mukačevský hrad.

Treba pripomenúť skutočnosť, že pravoslávni neraz povstali na obranu pravoslávnej Cirkvi a viery. Veriaci boli ochrancami pravoslávnej viery. V čase rekatolicizácie katolícke vládnuce kruhy, za účelom likvidácie Pravoslávia a zavádzania únie, vysielali aj do tohto regiónu zvláštne vojenské ozbrojené oddiely. Trestné výpravy boli vysielané proti nepoddajným veriacim veľmi často. Významnú úlohu tu zohrávali jezuiti pracujúci v záujmoch Ríma a Viedne. Napríklad v r. 1748 jágerský biskup František Barkóczy urobil vizitáciu Mukačevskej farnosti za ochrany 200 žoldnierov a usadil sa v stanoch medzi mestom Mukačevo a Černečou Horou. Dal si nasilu predviesť biskupa Michala M. Olšavského do svojho stanu a obvinil ho z neusilovnosti a neštudovanosti gréckych kňazov. Biskup a duchovní museli zložiť prísahu poslušnosti a podriadenosti jágerskému biskupovi (VladimiRus de juxta Hornad: Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18. storočie), Košice 2004). Vojenské ozbrojené oddiely prenasledovali pravoslávnu Cirkev, oddaných pravoslávnych duchovných a veriacich. Duchovných pozbavovali služby, vyháňali ich z farností a veriacich nemilosrdne týrali a prenasledovali. Veriaci z vojska mali vždy strach. Preto je prirodzené, že vystrašené, bezmocné obyvateľstvo Klokočova, sa zhromaždilo do svojho dreveného chrámu, aby prosili Boha a Matku Božiu o pomoc a záchranu, … a vtedy všetci v chráme spozorovali, že ikona na ikonostase Presvätej Bohorodičky sa zatemnila a začala plakať. Toto ich ešte viac upevnilo v ich modlitbách a v odhodlaní trpieť za svoju vieru, za vieru svojich otcov, dedov a pradedov.

/redakčne upravené, publikované na pokračovanie v mesačníku Michalovsko – košickej Pravoslávnej Eparchie PRAMEŇ/

mitr. prot. ThDr. Štefan HORKAJ